„Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“
    Footnotes

    „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“

    Používajúc svoju slobodu jednania na to, aby sme boli poslušní znamená vybrať si to, čo je správne, a s tým aj následky našich rozhodnutí.

    Bratia a sestry, zo všetkých lekcií, ktoré sa učíme zo Spasiteľovho života, žiadna nie je jasnejšia a mocnejšia než lekcia o poslušnosti.

    Spasiteľov príklad

    V preexistencii, na rade v nebesiach, sa Lucifer vzbúril proti plánu Nebeského Otca. Tí, ktorí nasledovali Lucifera, ukončili svoj večný pokrok – dávajte si pozor na to, koho nasledujete!

    Potom Ježiš vyslovil Svoj záväzok k poslušnosti, hovoriac: Otče, tvoja vôľa sa staň a tvoja buď sláva naveky.1 Počas Svojej služby vytrpel pokušenia, ale nedbal na ne.2 Namiesto toho, tým že trpel, naučil sa poslušnosti.3

    Vďaka Svojej poslušnosti náš Spasiteľ uzmieril naše hriechy, učiniac naše vzkriesenie možným a pripraviac tak pre nás cestu, aby sme sa vrátili k nášmu Nebeskému Otcovi, ktorý vedel, že budeme robiť chyby, keď sa budeme v smrteľnosti učiť poslušnosti. Keď sme poslušní, prijímame Jeho obeť, lebo veríme, že zmiernou obeťou Ježiša Krista môže byť spasené celé ľudstvo dodržiavaním zákonov, obradov a prikázaní daných v evanjeliu.4

    Ježiš nás učil byť poslušní jednoduchým jazykom, ktorý je ľahko zrozumiteľný: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie,“5 a „Príď a nasleduj ma“6.

    Keď sme pokrstení, „[berieme] na seba meno Krista“ a vstupujeme „do zmluvy s Bohom, že bude[me] poslušní do konca [nášho] života“7. Každú nedeľu si obnovujeme túto krstnú zmluvu tým, že prijímame sviatosť a svedčíme, že sme ochotní zachovávať prikázania. Usilujeme o odpustenie za akékoľvek myšlienky, pocity či skutky, ktoré nie sú v súlade s vôľou nášho Nebeského Otca. Keď činíme pokánie tým, že sa odvrátime od neposlušnosti a začneme byť poslušní, ukazujeme našu lásku k Nemu.

    Druhy poslušnosti

    Keď žijeme podľa evanjelia, robíme pokroky v našom porozumení poslušnosti. Z času na čas sme možno pokúšaní, aby sme praktizovali to, čo ja nazývam „poslušnosť prirodzeného človeka“, kedy neposlušne odmietame Božie zákony v prospech našej múdrosti alebo túžob, či dokonca popularity. Pretože toto je tak často praktizované tak mnohými ľuďmi, toto prekrútenie poslušnosti znižuje v našej kultúre a v našich právnych normách Božie štandardy.

    Niekedy sa možno členovia podieľajú na „selektívnej poslušnosti“, dožadujúc sa Božej lásky a úcty, kým si preberajú a vyberajú, ktoré z Jeho prikázaní a učení – a z učení a rád Jeho prorokov – budú plne nasledovať.

    Niektorí sú selektívne poslušní z toho dôvodu, že nemôžu pochopiť všetky dôvody daného prikázania, tak ako deti nie vždy chápu dôvody rodičovských rád a pravidiel. Ale vždy poznáme dôvod, prečo nasledujeme prorokov, lebo toto je Cirkev Ježiša Krista a je to Spasiteľ, ktorý vedie Svojich prorokov vo všetkých dispenzáciách.

    Ako sa naše porozumenie poslušnosti prehlbuje, rozpoznávame neodmysliteľnú úlohu slobody jednania. Keď bol Ježiš v Getsemanskej záhrade, trikrát sa modlil k Svojmu Otcovi v nebi: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“8 Boh by neprehliadol Spasiteľovu slobodu jednania, a predsa milosrdne poslal anjela, aby posilnil Svojho Milovaného Syna.

    Spasiteľ bol vystavený ďalšej skúške na Golgote, kde si mohol privolať pluky anjelov, aby Ho zložili z kríža, ale On sa slobodne rozhodol poslušne vytrvať do konca a dokonať Svoju zmiernu obeť, i keď to znamenalo veľké utrpenie, a dokonca smrť.

    Duchovne vyzretá poslušnosť je „Spasiteľova poslušnosť“. Je motivovaná pravou láskou k Nebeskému Otcovi a Jeho Synovi. Keď ochotne poslúchame, tak ako to činil náš Spasiteľ, prechovávame v srdci slová nášho Nebeského Otca: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“9 A tešíme sa na to, až budeme počuť, keď vstúpime do prítomnosti nášho Nebeského Otca: „Správne, dobrý a verný sluha, ... vojdi v radosť svojho Pána!“10

    Používajúc svoju slobodu jednania na to, aby sme boli poslušní znamená vybrať si to, čo je správne, a s tým aj následky našich rozhodnutí.11 Vyžaduje si to sebadisciplínu a prináša nám to sebadôveru, večné šťastie a pocit naplnenia, a, naším príkladom, i tým okolo nás; a vždy to zahŕňa hlboký osobný záväzok podporovať vedúcich kňazstva a nasledovať ich učenia a rady.

    Následky

    Pri rozhodovaní či budeme poslúchať je vždy nápomocné pamätať na následky našich rozhodnutí. Rozumeli Lucifer a jeho nasledovníci tomu, aké následky bude mať rozhodnutie odmietnuť plán Nebeského Otca? Ak áno, prečo sa takto hrozne rozhodli? Možno si môžeme položiť podobnú otázku i sami sebe: prečo sa ktokoľvek z nás rozhodne byť neposlušný, keď poznáme večné následky hriechu? Písma poskytujú odpoveď: dôvod, prečo sa Kain a niektoré z detí Adama a Evy rozhodli neposlúchať je ten, že milovali Satana viac než Boha.12

    Kľúčom k „Spasiteľovej poslušnosti“ je naša láska k Nemu. Keď sa usilujeme byť poslušní v dnešnom svete, prehlasujeme našu lásku a úctu ku všetkým deťom Nebeského Otca. Kvôli tejto láske k ostatným je dokonca nemožné upravovať Božie prikázania, ktoré boli dané pre naše dobro! Napríklad, prikázanie nezabiješ ani nebudeš činiť nič podobné13 je založené na duchovnom zákone, ktorý ochraňuje všetky Božie deti, dokonca i tie nenarodené. Dlhodobé skúsenosti ukazujú, že keď ignorujeme tento zákon, výsledkom je nesmierny žiaľ. Napriek tomu mnohí veria tomu, že je prijateľné ukončiť život nenarodeného dieťaťa z dôvodov uprednostnenia či pohodlia.

    Racionalizácia neposlušnosti nezmení duchovný zákon či jeho následky, ale vedie k zmätku, nestabilite, k blúdeniu po podivných cestách, k tomu, že sa stratíme a k žiaľu. Ako Kristovi učeníci máme posvätný záväzok obhajovať Jeho zákony a prikázania, a zmluvy, ktoré sme vzali na seba.

    V decembri 1831 boli niektorí bratia povolaní k tomu, aby pomohli upokojiť nepriateľské pocity, ktoré vyvstali voči Cirkvi. Pán ich skrze proroka Josepha Smitha viedol neobvyklou, dokonca prekvapujúcou cestou:

    Zahanbite svojich nepriateľov; volajte k nim, aby sa s vami stretli verejne i v súkromí. …

    A preto, nech predložia svoje silné dôvody proti Pánovi.

    … Nie je žiadna zbraň, ktorá je zhotovená proti vám, ktorá uspeje;

    A ak nejaký človek pozdvihne svoj hlas proti vám, bude porazený v mojom vlastnom príhodnom čase.

    A preto, zachovávajte moje prikázania; sú pravdivé a verné.14

    Lekcie v písmach

    Písma sú plné príkladov prorokov, ktorí sa naučili lekcie poslušnosti svojou vlastnou skúsenosťou.

    Joseph Smith sa naučil následkom, keď podľahol nátlaku svojho mecenáša, priateľa a pisára Martina Harrisa. Ako odpoveď na Martinove prosby požiadal Joseph Pána o dovolenie požičať mu prvých 116 strán rukopisu Knihy Mormonovej, aby ich Martin mohol ukázať svojej rodine, ale Pán povedal Josephovi, aby to odmietol. Martin poprosil Josepha, aby opäť požiadal Pána. Po Josephovej tretej prosbe mu Pán dal povolenie, aby si rukopis prezrelo päť určených ľudí. „Martin sa slávnostne zaviazal, že dodrží túto dohodu. Keď dorazil domov, a bol na neho vyvíjaný obrovský tlak, zabudol na svoju posvätnú prísahu a dovolil ostatným, aby si prezreli rukopis, čoho výsledkom bolo to, že rukopis sa úskokom dostal z jeho rúk“15 a stratil sa. Následkom toho bol Joseph pokarhaný Pánom a bolo mu odňaté povolanie pokračovať v preklade Knihy Mormonovej. Joseph trpel a činil pokánie zo svojho priestupku, že podľahol nátlaku ostatných. Po krátkom čase smel Joseph pokračovať v prekladaní. Joseph sa naučil cennú lekciu o poslušnosti, z ktorej ťažil po zvyšok svojho života!

    Prorok Mojžiš nám poskytuje ďalší príklad. Keď si Mojžiš poslušne vzal za manželku Etiópčanku, Mária a Áron hovorili proti nemu. Ale Pán ich pokarhal, hovoriac: „Zhováram sa s [Mojžišom] zoči-voči.“16 Pán použil túto úžasnú udalosť, aby učil členov Cirkvi v našej dispenzácii. V roku 1830 Hiram Page prehlasoval, že obdržal zjavenie pre Cirkev. Pán ho opravil a učil Svätých: Ty budeš poslušný vo veciach, ktoré mu dám [Josephovi], dokonca ako Áron17, lebo on ich dostáva rovnako ako Mojžiš18.

    Poslušnosť prináša požehnania, a keď získame akékoľvek požehnanie od Boha, tak je to práve pre poslušnosť toho zákona, na ktorom je založené.19

    Poslušnosť je vyučovaná príkladom. Ale tým, ako žijeme, učíme svoje deti: „Uč sa múdrosti v mladosti svojej; áno, nauč sa v mladosti svojej zachovávať prikázania Božie.“20

    Poslušnosť nás činí postupne silnejšími, schopnými v budúcnosti verne vytrvať v skúškach a súženiach. Poslušnosť v Getsemane pripravila Spasiteľa na to, aby bol poslušný a vytrval až do konca na Golgote.

    Moji milovaní bratia a sestry, slová Almu vyjadrujú pocity môjho srdca:

    „A teraz, milovaní bratia moji, povedal som vám veci tieto, aby som vás prebudil k pocitu povinnosti vašej voči Bohu, aby ste pred ním mohli kráčať bez viny. …

    A teraz, chcel by som, aby ste boli pokorní a poddajní, a jemní; ... súc usilovní v zachovávaní prikázaní Božích vo všetkých dobách.“21

    Vydávam svoje osobité svedectvo o tom, že náš Spasiteľ žije. Pretože bol poslušný, „každé koleno sa skloní a každý jazyk vyzná ... že on je [náš Spasiteľ].“22 Kiež Ho tak hlboko milujeme a veríme Mu vo viere tak úplne, že i my budeme poslúchať, zachovávať Jeho prikázania a vrátime sa, aby sme s Ním žili naveky v kráľovstve nášho Boha, to je mojou modlitbou, v mene Ježiša Krista, amen.