Žite verne svojej viere

Starší William R. Walker

Sedemdesiatnik

Každý z nás bude veľmi požehnaný, ak spoznáme príbehy viery a obete, ktoré našich predkov viedli k vstupu do Pánovej Cirkvi.

Mám rád cirkevnú históriu. Podobne ako vaša viera sa aj tá moja posilňuje, keď sa učím o pozoruhodnej oddanosti našich predkov, ktorí prijali evanjelium a žili verne svojej viere.

Pred mesiacom oslavovalo 12 000 úžasných mladých členov z chrámového okrsku chrámu Gilbert v Arizone dokončenie ich nového chrámu inšpirujúcim predstavením, ktoré demonštrovalo ich záväzok žiť spravodlivo. Téma ich osláv bola: „Žite verne svojej viere.“

Podobne ako títo verní mladí z Arizony sa aj každý Svätý neskorších dní má zaviazať, že bude „žiť verne svojej viere“.

Slová náboženskej piesne znejú: „Verní viere, ktorú naši rodičia chránili“ („True to the Faith“, Hymns, č. 254).

Mohli by sme dodať: „Verní viere, ktorú naši prarodičia chránili.“

Premýšľal som, či tí nadšení mladí členovia v Arizone poznajú svoju vlastnú cirkevnú históriu – či vedia, ako sa ich rodinní príslušníci stali členmi Cirkvi. Bolo by úžasné, keby každý Svätý neskorších dní poznal príbeh obrátenia svojich predkov.

Či už ste potomkom pionierov alebo nie, odkaz viery a obete mormonských pionierov sú aj vaším dedičstvom. Je to vznešené dedičstvo Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Jedna z najdôležitejších kapitol v histórii Cirkvi sa odohrala vtedy, keď Wilford Woodruff, apoštol Pána, učil v roku 1840 znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista vo Veľkej Británii – iba 10 rokov po založení Cirkvi.

Wilford Woodruff a ďalší apoštoli sa vo svojej práci zamerali na oblasti Liverpoolu a Prestonu v Anglicku, kde mali veľký úspech. Starší Woodruff, ktorý sa neskôr stal prezidentom Cirkvi, sa stále modlil k Bohu, aby ho v tejto veľmi dôležitej práci viedol. Jeho modlitby viedli k inšpirácii odísť kázať evanjelium na iné miesto.

Prezident Monson nás učí, že keď máme inšpiráciu z neba, aby sme niečo urobili, urobme to hneď – neodkladajme to. A presne to Wilford Woodruff urobil. Po jasnom pokyne od Ducha, aby „išiel na juh“, sa takmer okamžite vydal na cestu do jednej časti Anglicka nazývanej Herefordshire – čo je farmárska oblasť na juhozápade Anglicka. Tam sa stretol s úspešným farmárom Johnom Benbowom a bol privítaný „s radostným srdcom a vďakyvzdaním“ (Wilford Woodruff, v Matthias F. Cowley, Wilford Woodruff: History of His Life and Labors as Recorded in His Daily Journals [1909], 117).

Skupina viac ako 600 ľudí, ktorí si hovorili Zjednotení bratia, sa vtedy „modlila za svetlo a pravdu“ (Teachings of Presidents of the Church: Wilford Woodruff [2004], 91). Pán ako odpoveď na ich modlitby poslal Wilforda Woodruffa.

Učenie Staršieho Woodruffa prinieslo okamžité ovocie a mnohí boli pokrstení. Brigham Young a Willard Richards sa k nemu v Herefordshire pripojili a títo traja apoštoli mali mimoriadny úspech.

Za niekoľko mesiacov zorganizovali 33 pobočiek pre 541 členov, ktorí vstúpili do Cirkvi. Ich pozoruhodné pôsobenie pokračovalo a nakoniec boli skoro všetci členovia Spojených bratov pokrstení do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Moja prastará matka Hannah Maria Eagles Harrisová bola jednou z prvých, ktorá si Wilforda Woodruffa vypočula. Povedala svojmu manželovi Robertovi Harrisovi ml., že počula slovo Božie a že sa chce dať pokrstiť. Robert nebol zo správy svojej manželky nadšený. Povedal jej, že s ňou pôjde na ďalšie kázanie mormonského misionára a že mu vysvetlí, ako sa veci majú.

Robert sedel v prvom rade zhromaždených ľudí s pevným odhodlaním, že sa nenechá ovplyvniť a že možno bude kazateľa vyrušovať, ale dotkol sa ho Duch podobne ako sa dotkol jeho ženy. Vedel, že posolstvo znovuzriadenia je pravdivé a spolu s manželkou sa dali pokrstiť.

Ich príbeh viery a oddanosti sa podobá tisíckam ďalších: keď si vypočuli posolstvo evanjelia, poznali, že je pravé!

Ako povedal Pán: „Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma“ (Ján 10:27).

Keď začuli hlas Pastiera, naplno sa zaviazali životu podľa evanjelia a nasledovali vedenie Pánovho proroka. Prijali výzvu zhromaždiť sa v Sione, opustili domov v Anglicku, preplavili sa cez Atlantik a zhromaždili sa so Svätými v Nauvoo v Illinois.

Prijali evanjelium celým svojím srdcom. Zatiaľ čo sa snažili zapustiť korene v novej krajine, pomáhali pri stavbe chrámu Nauvoo desiatkom svojej práce – každý desiaty deň strávili stavaním chrámu.

Boli zarmútení, keď sa dozvedeli o smrti milovaného proroka Josepha Smitha a jeho brata Hyruma. Ale nevzdávali sa! Zostali verní svojej viere.

Keď boli Svätí prenasledovaní a vyhnaní z Nauvoo, Robert s Mariou sa cítili nesmierne požehnaní, keď krátko predtým, než sa cez rieku Mississippi vydali na západ, obdržali v chráme svoje obdarovanie. Aj keď nevedeli čo ich čaká, boli si istí svojou vierou a svedectvom.

So šiestimi deťmi sa pri putovaní na západ brodili blatom cez štát Iowa. Na brehu rieky Missouri si na mieste, ktoré bolo neskôr známe ako Winter Quarters, postavili prístrešok.

Títo neohrození pionieri čakali na inštrukcie od apoštolov, ako a kedy majú vyraziť ďalej na západ. Plány sa ale zmenili, keď prezident Brigham Young, prezident Kvóra dvanástich, vydal prehlásenie, aby sa muži ako dobrovoľníci prihlásili do služby v armáde Spojených štátov a vytvorili oddiel neskôr známy ako Mormonský batalión.

Robert Harris ml. bol jedným z viac ako 500 mormonských pionierov, ktorí prijali výzvu Brighama Younga. Narukoval, aj keď to znamenalo opustiť tehotnú manželku a šesť malých detí.

Prečo boli on a ďalší muži schopní niečoho takého?

Odpoveď môžeme nájsť v slovách môjho prastarého otca. V liste, ktorý napísal svojej žene, keď bol batalión na ceste do Santa Fe, napísal: „Moja viera je taká silná ako nikdy (a keď myslím na to, čo nám Brigham Young povedal), verím tomu, ako keby mi to povedal sám Veľký Boh.“

Jednoducho vedel, podobne ako ostatní muži, že počúval proroka Božieho. A práve preto to zvládli! Vedeli, že ich vedie prorok Boží.

V tom istom liste písal o láske ku svojej žene a k deťom a povedal im, že sa neustále modlí za to, aby ona aj deti boli požehnané.

Neskôr v liste uviedol tieto mocné slová: „Nesmieme zabudnúť na to, čo sme ty aj ja počuli a [zažili] v Pánovom chráme.“

Spolu s jeho predchádzajúcim svedectvom, že „nás vedie Prorok Boží“ sa pre mňa tieto dve posvätné nabádania stali niečím ako písmom.

Osemnásť mesiacov po odchode s bataliónom sa Robert Harris v bezpečí znova stretol so svojou milovanou Mariou. Celý život zostali verní znovuzriadenému evanjeliu. Mali 15 detí, z ktorých sa 13 dožilo veku dospelosti. Moja stará mama, Fannye Walkerová z Raymondu v Alberte v Kanade, bola jedným z jej 136 vnúčat.

Stará mama Walkerová bola hrdá na to, že jej starý otec slúžil v Mormonskom batalióne a chcela, aby o tom vedeli všetky jej vnúčatá. Teraz, keď som sám starým otcom, chápem, prečo to pre ňu bolo také dôležité. Chcela obrátiť srdcia detí k otcom. Chcela, aby jej vnúčatá poznali svoje pravé dedičstvo – pretože vedela, že to požehná ich životy.

Čím viac cítime prepojenie s našimi spravodlivými predkami, tým skôr sa budeme rozhodovať múdro a spravodlivo.

A tak to aj je. Každý z nás bude veľmi požehnaný, pokiaľ spoznáme príbehy viery a obete, ktoré našich predkov viedli k vstupu do Pánovej Cirkvi.

Od chvíle, kedy si Robert a Maria vypočuli Wilforda Woodruffa, ktorý učil a svedčil o znovuzriadení evanjelia, vedeli, že evanjelium je pravdivé.

Tiež vedeli, že bez ohľadu na skúšky a ťažkosti, ktoré ich stretnú, budú požehnaní, pokiaľ zostanú verní svojej viere. Ako keby počuli slová nášho dnešného proroka, ktorý povedal: „Žiadna obeť nie je príliš veľká … [aby sme dosiahli] požehnania [chrámu]“ (Thomas S. Monson, „Svätý chrám – maják svetu“, Generálna konferencia, apríl 2011, 92).

Na dvojlibrovej minci Spojeného kráľovstva je na okraji napísané: „Stojíme na ramenách velikánov.“ Keď myslím na našich veľkých predkov, mám pocit, že my všetci stojíme na ramenách velikánov.

Aj keď oné nabádanie pochádzalo z listu Roberta Harrisa, myslím, že mnoho predkov by svojim deťom a vnúčatám odovzdalo to isté posolstvo: Po prvé, nesmieme zabudnúť na svoje zážitky z chrámu a nesmieme zabudnúť na zasľúbenia a požehnania, ktoré ku každému z nás vďaka chrámu prichádzajú. A po druhé, nesmieme zabudnúť, že sme vedení prorokom Božím.

Svedčím o tom, že sme vedení prorokom Božím. Pán znovuzriadil Svoju Cirkev v neskorších dňoch skrze proroka Josepha Smitha a my nesmieme zabudnúť, že sme v neprerušenom slede vedení prorokmi Božími od Josepha po Brighama a každým nasledovným prezidentom Cirkvi až k dnešnému prorokovi – Thomasovi S. Monsonovi. Poznám ho, vážim si ho a mám ho rád. Svedčím o tom, že je to Pánov prorok na zemi v dnešnej dobe.

Zo srdca si prajem, aby sme so svojimi deťmi a vnúčatami ctili odkaz našich spravodlivých predkov – oných verných mormonských pionierov, ktorí ochotne vložili všetko na oltár obete a obhajovali svojho Boha a vieru. Modlím sa za to, aby každý z nás žil verne svojej viere, ktorú naši rodičia chránili. V svätom a posvätnom mene Ježiša Krista, amen.