Vzájomné povzbudzovanie
Len Pán dokonale pozná naše osobné obmedzenia a schopnosti a preto je jediným plne kvalifikovaným posudzovateľom nášho výkonu.
Nedávno som čítala o skúsenosti, ktorá sa ma hlboko dotkla. Odohrala sa na atletickej súťaži USA Masters Track and Field National Championship – na súťaži pre starších ľudí.
Jeden z účastníkov behu na 1 500 metrov bol 100-ročný Orville Rogers. Autor napísal:
„Keď štartovacia pištoľ vystrelila, bežci vyrazili, pričom sa Orville, ktorý sa vliekol vpred veľmi pomaly, okamžite zaradil na posledné miesto, kde zostal sám počas celých pretekov. [Keď] posledný bežec pred Orvillom dorazil do cieľa, Orvillovi zostávalo prejsť ešte dva a pol okruhu. Takmer 3 000 divákov v tichosti sedelo a pozorovalo ho, ako sa pomaly posúva po dráhe – úplne potichu a nepríjemne osamelo.
[No] keď začal svoj posledný okruh, publikum sa postavilo na nohy, povzbudzovali ho a tlieskali mu. Keď dosiahol cieľovú rovinku, publikum burácalo. S povzbudzujúcou podporou tisícov divákov Orville nabral svoju poslednú kvapku energie. Publikum prepuklo nadšením, keď prešiel cieľovou čiarou a keď ho ostatní pretekári objali. Orville s pokorou a vďačnosťou zamával publiku a odišiel z trate so svojimi novými priateľmi.“
Boli to Orvillove piate preteky v tejto súťaži a v každom z tých ostatných podujatí tiež obsadil posledné miesto. Niekto mal možno nutkanie súdiť Orvilla a myslieť si, že vo svojom veku nemal vôbec súťažiť – že nepatrí na dráhu, pretože svoje podujatia podstatne predĺžil pre všetkých ostatných.
No aj keď vždy skončil ako posledný, Orville v ten deň prekonal päť svetových rekordov. Nikto, kto ho videl súťažiť, by si nemyslel, že je to možné, ale ani diváci, ani ostatní súťažiaci neboli rozhodcami. Orville neporušil žiadne pravidlá a rozhodcovia neznížili žiadne normy. Bežal v tých istých pretekoch a splnil tie isté požiadavky ako všetci ostatní súťažiaci. No bol zobraný do úvahy jeho stupeň náročnosti – v tomto prípade jeho vek a obmedzená fyzická schopnosť – čo ho zaradilo do kategórie veku 100+. A v tejto kategórii prekonal päť svetových rekordov.
Tak ako si od Orvilla zakaždým vyžadovalo veľkú odvahu vstúpiť na dráhu, aj od niektorých našich sestier a bratov si každý deň vyžaduje veľkú odvahu vstúpiť do arény života, s vedomím, že môžu byť nespravodlivo súdení, aj keď robia to najlepšie, čo vedia, keď čelia odradzujúcim vyhliadkam, aby nasledovali Spasiteľa a ctili si svoje zmluvy s Ním.
Bez ohľadu na to, kde vo svete žijeme, bez ohľadu na náš vek, všetci máme základnú ľudskú potrebu mať pocit spolupatričnosti, cítiť, že sme chcení a potrební a že náš život má zmysel a význam, bez ohľadu na naše okolnosti či obmedzenia.
Počas posledného okruhu pretekov publikum povzbudzovalo Orvilla vo veľkom, čo mu dodalo silu, aby pokračoval. Nezáležalo na tom, že skončil posledný. Pre účastníkov a publikum to bolo oveľa viac ako len súťaž. Mnohými spôsobmi to bol nádherný príklad Spasiteľovej lásky v skutku. Keď Orville preteky dokončil, všetci sa radovali spoločne.
Tak ako to bolo na pretekoch Masters Championship, aj naše zbory a rodiny môžu byť miestami zhromažďovania, kde sa navzájom budeme povzbudzovať – komunity ľudí, ktorí uzatvorili zmluvu, poháňané Kristovou láskou jeden k druhému – kde si budeme vzájomne pomáhať s prekonávaním všetkých výziev, ktorým budeme čeliť, a kde si budeme dodávať silu a povzbudenie bez vzájomného odsudzovania. Potrebujeme jeden druhého. Božská sila pochádza z jednoty a preto je Satan odhodlaný rozdeliť nás.
Žiaľ, pre niektorých z nás môže byť návšteva zhromaždenia niekedy z mnohých rozličných dôvodov ťažká. Môže to byť niekto, kto sa trápi otázkami o viere či niekto so sociálnou úzkosťou alebo depresiou. Môže to byť niekto z inej krajiny či rasy alebo niekto s inými životnými skúsenosťami či vnímaním vecí, kto sa môže cítiť, že nezapadá. Môžu to byť dokonca aj nevyspatí a emocionálne preťažení rodičia bábätiek a malých detí, alebo niekto, kto je slobodný v zbore plnom párov a rodín. Môže to byť aj niekto, kto sa snaží pozbierať odvahu, aby sa po rokoch odlúčenia vrátil späť, alebo niekto s neutíchajúcim pocitom, že nie je dosť dobrý a nikdy sem nezapadne.
Prezident Russell M. Nelson povedal: „Ak si nejaký pár vo vašom zbore prejde rozvodom, mladý misionár sa predčasne vráti domov alebo tínedžer pochybuje o svojom svedectve, nepotrebuje, aby ste ho súdili. Potrebuje okúsiť čistú lásku Ježiša Krista, ktorá je prítomná vo vašich slovách a skutkoch.“
Naše skúsenosti v cirkvi nám majú poskytnúť tie životne dôležité prepojenia s Pánom a medzi nami navzájom, ktoré sú pre naše duchovné a emocionálne blaho také potrebné. So zmluvami, ktoré uzatvárame s Bohom, počnúc krstom, je úzko spätá zodpovednosť milovať a starať sa jeden o druhého ako členovia Božej rodiny, členovia tela Kristovho. Nejde len o to, aby sme si vyškrtli položku na zozname vecí, ktoré sa od nás očakávajú.
Kresťanská láska a starostlivosť sú vznešenejšie a posvätnejšie. Čistá láska Kristova je pravá láska. Ako učil prezident Nelson: „Pravá láska nás poháňa k tomu, aby sme si ‚nies[li] navzájom bremená‘[Mosiáš 18:8], nie aby sme na seba navzájom bremená nakladali.“
Spasiteľ povedal: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ A prezident Nelson dodal: „Pravá láska je hlavnou vlastnosťou pravého nasledovníka Ježiša Krista.“ „Spasiteľovo posolstvo je jasné: Jeho praví učeníci druhých posilňujú, pozdvihujú, povzbudzujú, presviedčajú a inšpirujú. … Na tom, ako sa … rozprávame s druhými a o druhých, naozaj záleží.“
Spasiteľovo učenie o tejto téme je veľmi jednoduché. Je zhrnuté v zlatom pravidle: Čiňte druhým tak, ako chcete, aby oni činili vám. Vžite sa do toho druhého človeka a zaobchádzajte s ním tak, ako by ste vy chceli, aby sa s vami zaobchádzalo, keby ste boli v jeho koži.
Kresťanské zaobchádzanie s druhými siaha oveľa ďalej ako k našim rodinám a kongregáciám. Zahŕňa naše sestry a bratov iných vierovyznaní či tých, ktorí sú bez vierovyznania. Zahŕňa aj našich bratov a sestry z iných krajín a kultúr, ako aj ľudí s inými politickými presvedčeniami. Všetci sme súčasťou Božej rodiny a On miluje všetky Svoje deti. Túži po tom, aby Jeho deti milovali Jeho a tiež jeden druhého.
Spasiteľov život bol príkladom milovania, zhromažďovania a pozdvihovania dokonca aj tých, ktorých spoločnosť odsúdila ako vyhnancov a nečistých. On nám dal príklad, ktorý je nám prikázané nasledovať. Sme tu, aby sme rozvíjali kresťanské vlastnosti a nakoniec sa stali takými, ako je náš Spasiteľ. Jeho evanjelium nie je evanjeliom kontrolných zoznamov; je to evanjelium procesu, keď sa niekým stávame – stávame sa takými, ako je On a učíme sa druhých milovať tak, ako ich miluje On. Chce, aby sme sa stali ľudom Sionu.
Pár rokov pred mojou tridsiatkou som si prešla obdobím hlbokej depresie a počas tohto obdobia to bolo ako keby sa skutočnosť existencie Boha zrazu vytratila. Neviem celkom vyjadriť ten pocit, môžem len povedať, že som sa cítila úplne stratená. Už odmalička som vždy vedela, že môj Otec v nebi je tu a že sa s Ním môžem rozprávať. No počas tohto obdobia som už nevedela, či Boh existuje. Nikdy predtým v živote som nezažila nič podobné a bolo to akoby sa všetky moje základy zrútili.
Následkom toho bolo pre mňa ťažké navštevovať zhromaždenia. Chodila som tam, no bolo to sčasti preto, lebo som sa bála, že budem označená za „neaktívnu“ alebo „menej vernú“ a bála som sa, že sa pre niekoho stanem priradeným projektom. V tom čase som skutočne potrebovala cítiť úprimnú lásku, porozumenie a podporu od ľudí v mojom okolí, nie odsudzovanie.
Niektoré z predpokladov, ohľadom ktorých som sa bála, že si ľudia o mne vytvoria, som si ja sama myslela o druhých, keď oni nechodili na zhromaždenie pravidelne. Táto bolestivá osobná skúsenosť mi dala hodnotné ponaučenie o tom, prečo nám bolo prikázané nesúdiť jeden druhého nespravodlivo.
Sú medzi nami takí, ktorí trpia v tichosti a ktorí sa boja, že druhí zistia, aké sú ich skryté problémy, pretože nevedia, ako zareagujú?
Len Pán pozná skutočnú mieru ťažkosti, s akou každý z nás beží v pretekoch života – bremená, výzvy a prekážky, ktorým čelíme, ktoré ostatní často nevidia. Len On plne rozumie život meniacim ranám a traume, ktoré niektorí z nás v minulosti zažili, ktoré nás ovplyvňujú aj teraz v prítomnosti.
Často súdime neľútostne aj samých seba, myslíme si, že by sme mali byť na trati oveľa ďalej. Len Pán dokonale pozná naše osobné obmedzenia a schopnosti a preto je jediným plne kvalifikovaným posudzovateľom nášho výkonu.
Sestry a bratia, buďme ako tí diváci v príbehu a povzbudzujme jeden druhého na našej ceste učeníctva bez ohľadu na naše okolnosti! Nevyžaduje si to od nás, aby sme porušili pravidlá či znížili normy. V skutočnosti je to druhé veľké prikázanie – milovať blížneho ako seba samého. A ako povedal náš Spasiteľ: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších … , mne ste urobili.“ Či už v dobrom alebo v zlom. Povedal nám aj nasledovné: „Ak nie ste jedno, nie ste moji.“
V živote každého z nás nastanú chvíle, kedy budeme tí, ktorí budú potrebovať pomoc a povzbudenie. Zaviažme sa teraz, že to budeme vždy robiť jeden pre druhého. Keď tak učiníme, rozvinieme väčšiu jednotu a poskytneme Spasiteľovi priestor, aby mohol vykonať Svoje posvätné dielo uzdravenia a aby každého z nás zmenil.
Všetci z vás, ktorí cítite, že v týchto pretekoch života, na tejto ceste smrteľnosti, značne zaostávate, prosím, kráčajte ďalej. Len Spasiteľ môže plne súdiť, kde by ste mali práve byť, a On je súcitný a spravodlivý. On je Veľkým rozhodcom pretekov života a jediným, kto plne rozumie stupňu obtiažnosti, v ktorom bežíte alebo kráčate či sa vlečiete. Zoberie do úvahy vaše obmedzenia, schopnosti, životné skúsenosti a skryté bremená, ktoré nesiete, ako aj túžby vášho srdca. Aj vy možno v skutočnosti prekonávate symbolické svetové rekordy. Prosím, nestrácajte nádej. Prosím, kráčajte ďalej! Prosím, zostaňte! Patríte sem! Pán vás potrebuje aj my vás potrebujeme!
Nech už žijete kdekoľvek, nech je to miesto akokoľvek odľahlé, prosím, vždy si pamätajte, že váš Otec v nebi a váš Spasiteľ vás poznajú úplne a milujú dokonale. Oni na vás nikdy nezabúdajú. Chcú vás priviesť domov.
Nespúšťajte oči zo Spasiteľa. On je vašou železnou tyčou. Nepúšťajte sa Ho. Svedčím, že žije a že Mu môžete dôverovať. Svedčím aj o tom, že vás povzbudzuje.
Kiež všetci nasledujeme Spasiteľov príklad a povzbudzujeme jeden druhého, to je mojou modlitbou v mene Ježiša Krista, amen.