Moc v kňazstve
Starší Neil L. Andersen
Kvórum dvanástich apoštolov
Muž môže roztiahnuť závesy, aby do izby vstúpilo hrejivé slnečné svetlo, ale oný muž nie je majiteľom slnka, svetla ani tepla, ktoré slnko prináša.
Kňazské požehnania sú pre všetkých
Keď deti na zhromaždení sviatosti radostne spievali pieseň z Primáriek „Love is Spoken Here (Cítime lásku)“, všetci sa uznalo usmievali. Statočná matka vychovávajúca päť detí pozorne počúvala druhú slohu: Môj domov je vo dne v noci požehnaný silou kňazskej moci.1 Smutne si pomyslela: „Moje deti taký domov nikdy nepoznali.“2
Mojím posolstvom pre túto vernú ženu a všetkých ostatných je to, že môžeme žiť vo dne v noci „požehnaní silou kňazskej moci“, nech je naša životná situácia akákoľvek.
Niekedy si moc kňazstva až príliš spájame s mužmi v Cirkvi. Kňazstvo je moc a právomoc od Boha daná k tomu, aby boli spasení a požehnaní všetci ľudia – muži, ženy i deti.
Muž môže roztiahnuť závesy, aby do izby vstúpilo hrejivé slnečné svetlo, ale oný muž nie je majiteľom slnka, svetla ani tepla, ktoré slnko prináša. Požehnania kňazstva sú neporovnateľne väčšie než ten, kto je poverený tento dar spravovať.
Prijímať požehnania, moc a zasľúbenia kňazstva v tomto živote a v živote, ktorý príde je jednou z veľkých príležitostí a zodpovedností v smrteľnosti. Ak sme spôsobilí, obohacujú obrady kňazstva náš život tu na zemi a pripravujú nás na nádherné zasľúbenia sveta, ktorý nás čaká. Pán prehlásil: V obradoch … sa prejavuje moc božskosti.3
Boh má pripravené zvláštne požehnania pre každého spôsobilého jedinca, ktorý je pokrstený, prijme Ducha Svätého a pravidelne prijíma sviatosť. Chrám prináša ďalšie svetlo a moc spolu s prísľubom večného života.4
Všetky obrady nás povzbudzujú k tomu, aby sme prehĺbili vieru v Ježiša Krista a uzavreli a dodržiavali zmluvy s Bohom. Keď tieto posvätné zmluvy dodržiavame, získavame kňazskú moc a požehnania.
Necítime snáď vo svojom živote moc kňazstva a nevídame ju medzi členmi Cirkvi, ktorí dodržiavajú zmluvy? Vídavame ju u novo obrátených, keď vychádzajú z vôd krstu a cítia, že im bolo odpustené a že sú čistí. Vidíme, že naše deti a mládež sú citlivejšie voči nabádaniam a vedeniu Ducha Svätého. Vidíme, že obrady chrámu sa stávajú majákom sily a svetla pre spravodlivých mužov a ženy na celom svete.
Minulý mesiac som bol svedkom toho, ako jeden manželský pár čerpal obrovskú silu zo zasľúbenia chrámového pečatenia, keď sa im narodil milovaný chlapček, ktorý však po týždni zomrel. Skrze obrady kňazstva sa tomuto mladému manželskému páru aj každému z nás dostáva útechy, sily, ochrany, pokoja a večných zasľúbení.5
Čo vieme o kňazstve
Niektorí sa môžu úprimne pýtať: „Ak majú na moc a požehnania kňazstva nárok všetci, prečo obrady kňazstva vykonávajú muži?“
Keď sa anjel opýtal Nefiho: „Poznáš blahosklonnosť Božiu?“ Nefi mu úprimne odpovedal: „Viem, že on miluje svoje deti; a predsa, nepoznám význam všetkých vecí.“6
Ak hovoríme o kňazstve, je veľa vecí, ktoré vieme.
Všetci sú rovnakí
Vieme, že Boh miluje všetky Svoje deti a nerobí medzi nimi žiadne rozdiely. „Neodopiera žiadnemu, ktorý ku nemu prichádza, … mužovi ani žene; … a všetci sú Bohu rovnakí.“7
S takou istotou ako vieme, že Boh prechováva k Svojim synom a dcéram „rovnakú“ lásku, tak tiež vieme, že nestvoril mužov a ženy úplne rovnakých. Vieme, že pohlavie je základnou charakteristikou našej smrteľnej a večnej totožnosti a účelu. Každému pohlaviu sú dané posvätné zodpovednosti.8
Už od počiatku
Vieme, že Boh hneď na počiatku určil, ako bude Jeho kňazstvo spravované. „Kňazstvo bolo najprv dané Adamovi.“9 Nóach, Abrahám a Mojžiš vykonávali kňazské obrady. Ježiš Kristus bol a je Veľkým vysokým kňazom. Povolal apoštolov. Povedal: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás.“10 V našej dobe Boh zoslal nebeských poslov. Ján Krstiteľ a Peter, Jakub a Ján znovuzriadili na zemi kňazstvo skrze proroka Josepha Smitha.11 Takto náš Otec v nebi spravuje Svoje kňazstvo.12
Mnohé dary od Boha
Vieme, že moc svätého kňazstva nepôsobí nezávisle na viere, Duchu Svätom a duchovných daroch. Písma varujú: „[Nepopierajte] dary Božie, lebo sú mnohé. … A sú rôzne spôsoby, ktorými sú dary tieto udeľované; ale je to rovnaký Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých.“13
Spôsobilosť
Vieme, že kľúčovým prvkom pri vykonávaní a prijímaní kňazských obradov je spôsobilosť. Sestra Linda K. Burtonová, generálna prezidentka Združenia pomoci, povedala: „Spravodlivosť nás oprávňuje … privolávať do našich životov moc kňazstva.“14
Vezmime si napríklad epidémiu pornografie, ktorá sa šíri po celom svete. Pánove normy spôsobilosti pre tých, ktorí vykonávajú obrady kňazstva, neposkytujú pornografii žiadny priestor. Spasiteľ povedal:
„Čiňte pokánie … z tajných ohavností svojich.“15
„Sviecou tela je oko. … Ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy.“16
„Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.“17
Pokiaľ niekto, kto nie je spôsobilý, vykonáva obrad sviatosti alebo sviatosť roznáša, žehná chorých alebo sa zúčastňuje iných kňazských obradov, je to, ako povedal starší David A. Bednar, branie Božieho mena nadarmo.18 Pokiaľ niekto nie je spôsobilý, má sa zdržať vykonávania kňazských obradov a s modlitbou sa obrátiť na biskupa, čím učiní prvý krok v procese pokánia a návratu k prikázaniam.
Pokora
Ďalej vieme, že v rodinách, v ktorých spravodlivá matka a spravodlivý otec vedú svoje deti vo vzájomnej jednote, je hojnosť kňazských požehnaní. Ale zároveň vieme, že Boh dychtivo udeľuje rovnaké požehnania aj tým, ktorí sú v mnohých iných situáciách.19
Jedna matka, na ktorej leží duchovné aj časné bremeno starostlivosti o rodinu, citlivo vysvetlila, že na to, aby zavolala svojim domácim učiteľom, aby prišli požehnať jedno z jej detí, je z jej strany potrebná pokora. Potom s porozumením dodala, že oná pokora nie je o nič väčšia než tá, ktorú musia prejaviť jej domáci učitelia, keď sa chystajú na to, aby mohli požehnať dieťa.20
Kľúče kňazstva
Vieme, že kľúče kňazstva, ktoré držia členovia Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov, riadia dielo Pána na zemi. Určité kľúče kňazstva sú odovzdávané prezidentom kolov a biskupom, aby mohli plniť zodpovednosti vo svojej geografickej oblasti pôsobnosti. A skrze zjavenie povolávajú mužov a ženy, ktorým je vyjadrená podpora a sú ustanovení k tomu, aby uplatňovali delegovanú právomoc, zatiaľ čo učia druhých a riadia cirkevné záležitosti.21
Aj keď toho vieme o kňazstve veľa, náš pohľad z perspektívy smrteľnosti nám vždy neumožňuje úplne porozumieť dielam Pána. Ale Jeho láskavá pripomienka: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty“22 nás utvrdzuje v tom, že časom a z večnej perspektívy uvidíme veci „ako skutočne sú“23 a porozumieme v oveľa väčšej miere Jeho dokonalej láske.
Všetci ochotne slúžime. Občas máme pocit, že nám naše povolania nestačia a prajeme si, aby toho od nás bolo žiadané viac. Inokedy sme vďační, keď nastane čas nášho uvoľnenia. My nie sme tí, kto rozhoduje o tom, aké povolanie obdržíme.24 Túto zásadu som sa naučil na začiatku manželstva. Ako mladí manželia sme s manželkou Kathy žili na Floride. Raz v nedeľu mi radca v predsedníctve kolu povedal, že boli inšpirovaní k tomu, aby povolali Kathy za učiteľku ranného seminára.
„Ako to budeme robiť?“ Spýtal som sa. „Máme malé deti, seminár začína o 5 ráno a ja som v zbore prezidentom Mladých mužov.“
Radca sa usmial a povedal: „To je v poriadku, brat Andersen. Manželku povoláme a vás uvoľníme.“
A to sa aj stalo.
Prínos žien
Úprimne zisťovať, čo si ženy myslia a z čoho majú obavy, a počúvať ich, je v živote, v manželstve a pri budovaní kráľovstva Božieho úplne zásadné.
Pred dvadsiatimi rokmi na generálnej konferencii hovoril Starší M. Russell Ballard o rozhovore, ktorý mal s generálnou prezidentkou Združenia pomoci. Prišlo na otázku ohľadom posilňovania spôsobilosti mladých ľudí, ktorí sa chystajú slúžiť na misii. Sestra Elaine Jacková s úsmevom povedala: „Viete, Starší Ballard, [ženy] v Cirkvi by vám mohli dať niekoľko dobrých návrhov, … ale musí sa [ich] niekto opýtať. Koniec koncov … my sme ich matky!“25
Prezident Thomas S. Monson sa o záujmy žien zaujíma a reaguje na ne celý život. Ženou, ktorá ho ovplyvnila najviac je sestra Frances Monsonová. Veľmi nám chýba. A minulý štvrtok prezident Monson pripomenul generálnym autoritám tiež to, koľko sa toho naučil ako biskup od 84 vdov zo svojho zboru. Tieto vdovy veľmi ovplyvnili jeho službu aj celý jeho život.
Niet sa čo čudovať, že predtým, než prezident Monson s modlitbou učinil rozhodnutie znížiť vek pre misionársku službu, viedol mnoho diskusií s generálnymi predsedníctvami Združenia pomoci, Mladých žien a Primáriek.
Biskupi, ak sa budete riadiť príkladom prezidenta Monsona, pocítite v ešte väčšej miere, že ruka Pána, ktorá vás vedie, žehná vášmu posvätnému dielu.
Niekoľko rokov sme žili v Brazílii. Hneď po našom príchode som sa stretol s Adelsonom Parrellom, ktorý slúžil ako sedemdesiatnik, a s jeho bratom Adilsonom, ktorý slúžil v predsedníctve nášho kolu. Neskôr som spoznal ešte ich brata Adaltona, ktorý slúžil ako prezident kolu vo Florianopolis, a ich ďalšieho brata Adelma, ktorý slúžil ako biskup. Viera týchto bratov na mňa veľmi zapôsobila, a tak som sa opýtal na ich rodičov.
Rodina bola pokrstená v meste Santos v Brazílii pred 42 rokmi. Adilson Parrella povedal: „Zo začiatku sa zdalo, že je otec z toho, že sa rodina pripojila k Cirkvi, nadšený. Ale [čoskoro] už nebol taký aktívny a požiadal mamu, aby nechodila na zhromaždenia.“
Adilson mi prezradil, že ich mama šila susedom oblečenie, aby zarobila deťom na cestovné na autobus, a tie sa tak dostali na zhromaždenie. Títo štyria malí chlapci museli ísť skoro dva kilometre peši do iného mesta, tam nastúpili na autobus, ktorým sa viezli 45 minút, a potom im cesta pešo zabrala ešte ďalších 20 minút.
Napriek tomu, že sestra Parrellová s deťmi na zhromaždenia chodiť nemohla, čítala so svojimi synmi a dcérami písma, učila ich evanjelium a modlila sa s nimi. Ich skromný domov bol naplnený bohatými požehnaniami kňazskej moci. Chlapci vyrástli, slúžili na misii, získali vzdelanie a uzatvorili manželstvo v chráme. Ich domovy naplnili požehnania kňazstva.
Po mnohých rokoch sestra Vany Parrellová vstúpila ako slobodná sestra do chrámu, aby prijala svoje vlastné obdarovanie, a o niečo neskôr slúžila na troch misiách v Brazílii. Teraz má 84 rokov a jej viera naďalej žehná generácie, ktoré ju nasledujú.
Svedectvo a zasľúbenie
Moc svätého kňazstva sa nachádza v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Svedčím o tom, že keď sa budete spôsobilo zúčastňovať obradov kňazstva, dá vám Pán väčšiu silu, pokoj a večnú perspektívu. Nech už ste v akejkoľvek situácii, váš domov bude „požehnaný silou kňazskej moci“ a vaši blízki budú viac túžiť po tom, aby tieto požehnania mali aj pre seba.
Ako muži a ženy, sestry a bratia, a synovia a dcéry Božie kráčame spoločne dopredu. Toto je naša príležitosť, naša zodpovednosť a naše požehnanie. Toto je naše určenie – pripravovať kráľovstvo Božie na návrat Spasiteľa. V mene Ježiša Krista, amen.