Seminelí
Toe Vakaiʻi ʻo e Fakataukei Fakatokāteline 8


Toe Vakaiʻi ʻo e Fakataukei Fakatokāteline 8

Ako Maʻuloto ʻa e Ngaahi Fakamoʻoni Fakafolofolá mo e Ngaahi Kupuʻi Lea Mahuʻinga he Folofolá

ʻĪmisi
A Bolivian boy reading scriptures.

ʻE lava ke tokoniʻi koe ʻi ha ngaahi founga lahi ʻi hono ako maʻuloto ʻa e ngaahi potufolofolá mo e ngaahi moʻoni ʻoku nau akoʻí. ʻI he lolotonga ʻo e taʻú, ʻe poupouʻi koe ke ke ako maʻuloto ʻa e ngaahi fakamoʻoni fakafolofolá mo e ngaahi kupuʻi lea mahuʻinga ʻi he folofolá ki he ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline takitaha ʻe 24 ʻo e Fuakava Foʻoú. ʻOku fakataumuʻa ʻa e lēsoni ko ʻení ke tokoniʻi koe ke ke ako maʻuloto ha niʻihi ʻo e ngaahi fakamoʻoni fakafolofolá mo e ngaahi kupuʻi lea mahuʻinga ʻi he folofolá mei he ʻuluaki ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻe 11 ʻi he Fuakava Foʻoú.

Fakaʻaongaʻi ʻo e ngaahi fakatātaá ke tokoni ʻi he ako maʻulotó

ʻE lava ke tokoni hono ako maʻuloto e ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteliné ke ke manatuʻi e folofola ʻa e Fakamoʻuí pea manatuʻi kinautolu ʻi he ngaahi taimi ʻo e faingataʻá. ʻOku lahi ha ngaahi founga kehekehe te ke lava ʻo fakaʻaongaʻi ke tokoniʻi koe ke ke ako maʻuloto ʻa e folofolá. ʻE nofotaha ʻa e lēsoni ko ʻení ʻi hono fakaʻaongaʻi ʻo e ngaahi fakatātaá ke tokoni ke fakamālohia hoʻo ako maʻuloto ʻo ha ngaahi kupuʻi lea mahuʻinga pau mei he ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻo e Fuakava Foʻoú.

Ko ha lisi ʻeni ʻo e ʻuluaki potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻe 11 ʻo e Fuakava Foʻoú. Fakakaukau ke fakaʻilongaʻi ʻa e ngaahi potufolofola ko ʻení fakataha mo ʻenau ngaahi kupuʻi lea fakafolofola mahuʻingá kapau kuo teʻeki ke ke fai ia.

Fakamoʻoni Fakafolofolá

Tefitoʻi Kupuʻi Lea Fakafolofolá

Luke 2:10–12

“He kuo ʻaloʻi kiate kimoutolu ʻi he ʻaho ni, ʻi he kolo ʻo Tēvitá, ʻa e Fakamoʻui, ʻa ia ko Kalaisi ko e ʻEikí.”

Sione 3:5

“Kapau ʻe ʻikai fanauʻi ʻa e tangatá ʻi he vaí pea mo e Laumālié, ʻe ʻikai ʻaupito faʻa hū ia ki he puleʻanga ʻo e ʻOtuá.”

Sione 3:16

“He naʻe ʻofa pehē ʻa e ʻOtuá ki māmani, naʻá ne foaki hono ʻAlo pē taha naʻe fakatupú.”

Mātiu 5:14–16

“Tuku ke ulo pehē hoʻomou māmá ʻi he ʻao ʻo e kakaí.”

Mātiu 11:28–30

“Haʻu kiate au ʻa kimoutolu kotoa pē ʻoku feinga mo mafasia, pea te u foaki ʻa e fiemālié kiate kimoutolu.”

Mātiu 16:15–19

Naʻe folofola ʻa Sīsū, “Te u ʻatu kiate koe ʻa e [ngaahi] kī ʻo e puleʻangá.”

Sione 7:17

“Pea ko ia ia ʻe fai ki hono finangaló, te ne ʻilo ʻa e akonakí.”

Mātiu 22:36–39

“Ke ke ʻofa [ki he ʻEiki] ko ho ʻOtuá. … Ke ke ʻofa ki ho kaungāʻapí.”

Luke 22:19–20

Naʻe fekau ʻe Sīsū Kalaisi, ke maʻu ʻa e sākalamēnití “ʻi he fakamanatu kiate au.”

Sione 17:3

“Pea ko ʻeni ʻa e moʻui taʻengatá, ko ʻenau ʻilo koe ko e ʻOtua moʻoni pē taha, mo Sīsū Kalaisi.”

Luke 24:36–39

“He ʻoku ʻikai kakano mo hui ha laumālie, ʻo hangē ko ia ʻoku mou ʻiló ni ʻiate aú.”

Faʻu ha meʻa ke sio ki ai

1. Fakakakato ‘a e ‘ekitivitī ko ʻení:

Kumi pe tā ha ngaahi fakatātā ʻe lava ʻo tokoni atu ke ke manatuʻi ʻa e fakamoʻoni fakafolofolá mo e tefitoʻi kupuʻi lea fakafolofolá mei he taha ʻo e ngaahi ʻuluaki potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻe 11 ʻo e Fuakava Foʻoú. ʻE lava ke kau ʻi he meʻa naʻá ke faʻú ha fakatātā ʻe taha pe ua ʻe tokoni ke ke manatuʻi ai ha tefitoʻi kupuʻi lea fakafolofola kakato, pe ʻe lava ke ʻi ai ha ngaahi fakatātā kehekehe ki he foʻi lea takitaha ʻi he tefitoʻi kupuʻi lea fakafolofolá. ʻI hoʻo ngāue ki he meʻa ʻokú ke faʻú, fakakaukau ki he founga ʻoku fekauʻaki ai ʻa e potufolofola ʻokú ke tokanga taha ki aí kia Sīsū Kalaisi mo ʻEne ongoongoleleí.