2016
Šťastie pre tých, ktorých milujeme
januára 2016


Posolstvo Prvého predsedníctva, január 2016

Šťastie pre tých, ktorých milujeme

Každý z nás si želá, aby tí, ktorých milujeme, boli šťastní a chceme, aby mali čo najmenej bolesti. Keď v Knihe Mormonovej čítame opisy šťastia – a bolesti – naše srdcia sa zachvejú, keď premýšľame nad našimi milovanými. Tu je pravdivý opis šťastných časov:

„A stalo sa, že v krajine nebolo žiadneho sváru pre lásku Božiu, ktorá prebývala v srdciach ľudí.

A nebolo žiadnej závisti ani rozbrojov, ani nepokojov, ani smilstva, ani lží, ani vraždenia, ani žiadneho druhu chlipnosti; a určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou.“

Potom čítame:

„A ako boli požehnaní! Lebo Pán im žehnal vo všetkom ich konaní; áno, dokonca boli požehnaní a darilo sa im, dokiaľ neuplynulo sto a desať rokov; a prvé pokolenie od Krista zomrelo, a v celej krajine nebolo žiadneho sváru“ (4. Nefi 1:15 – 16, 18).

Milujúci Kristovi učeníci sa modlia a pracujú na tom, aby získali takéto požehnania pre seba i pre ostatných. Z opisov v Knihe Mormonovej a, pre mnohých z nás, z našich vlastných skúseností vieme, že je možné získať dar šťastia. Vieme, že cesta k šťastiu je veľmi dobre označená. Tiež vieme, že nie je ľahké si udržať šťastie, pokiaľ, ako sa to stalo Nefitom po Spasiteľovej návšteve, „láska Božia“ neprebýva v našich srdciach.

V srdciach Nefitov bola láska Božia preto, lebo dodržiavali zákon, ktorý to umožňoval. Zhrnutie tohto zákona sa nachádza v modlitbách sviatosti, ktoré sa začínajú srdcervúcou prosbou k nášmu milujúcemu Nebeskému Otcovi. Modlíme sa z celého srdca o vieru v nášho osobného Spasiteľa a s hlbokou láskou k Nemu. Zaväzujeme sa so skutočným zámerom, že vezmeme na seba Jeho meno, budeme na Neho pamätať a dodržiavať všetky Jeho prikázania. A napokon uplatňujeme vieru, že Duch Svätý, tretí člen Božstva, môže vždy byť s nami, vydávajúc nášmu srdcu svedectvo o Otcovi a o Jeho Milovanom Synovi. (Pozri NaZ 20:77, 79.)

Keď je Duch Svätý naším spoločníkom, naše srdcia sa môžu zmeniť, aby sme chceli a privítali lásku nášho Nebeského Otca a Pána Ježiša Krista. Spôsob, ako dostať lásku Božiu do nášho srdca je jednoduchý, rovnako ako spôsob ako stratiť pocit onej lásky v našom srdci. Napríklad, niekto sa možno rozhodne modliť sa k Nebeskému Otcovi menej často alebo sa rozhodne neplatiť desiatky, alebo prestane hodovať na slove Božom, alebo si nevšíma chudobných a núdznych.

Akékoľvek rozhodnutie nedodržiavať Pánove prikázania môže spôsobiť, že sa Duch stiahne z nášho srdca. Keď sa to stane, šťastie sa rozplynie.

Šťastie, ktoré si prajeme pre našich milovaných závisí na ich rozhodnutiach. I keď máme veľmi radi dieťa, záujemcu alebo našich priateľov, nemôžeme ich prinútiť dodržiavať prikázania, aby tak mohli byť spôsobilí na to, aby sa Duch Svätý dotkol ich srdca a zmenil ho.

A tak tá najlepšia pomoc, ktorú môžeme poskytnúť, je dať im čokoľvek, čo tých, ktorých milujeme privedie k tomu, aby si dávali pozor na svoje rozhodnutia. Alma tak učinil s pozvaním, ktoré môžete ponúknuť:

„Ale aby ste sa pokorili pred Pánom a vzývali sväté meno jeho, a bdeli, a modlili sa stále, aby ste neboli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, a tak aby ste boli vedení Duchom Svätým, stávajúc sa pokornými, miernymi, poddajnými, trpezlivými, plnými lásky a všetkej zhovievavosti;

majúc vieru v Pána; majúc nádej, že obdržíte život večný; majúc vždy lásku Božiu v srdci svojom, aby ste mohli byť pozdvihnutí posledného dňa a aby ste mohli vojsť do odpočinutia jeho“ (Alma 13:28–29).

Modlím sa za to, aby tí, ktorých milujete, mohli prijať inšpirované pozvanie, aby si vybrali cestu k trvalému šťastiu.

Učenie z tohto posolstva

Prezident Eyring učí, že šťastie, ktoré cítime v živote, závisí na rozhodnutiach, ktoré činíme. Keď diskutujete o tomto posolstve, zvážte to, že sa zameriate na veci, ktoré prezident Eyring spomína, že sa môžeme rozhodnúť ich činiť (ako napr. modlitba, práca, uplatňovanie viery a to, že sa zaviažeme so skutočným zámerom), aby nás viedli k onej ceste šťastia. Mohli by ste vyzvať tých, ktorých učíte, aby si zapísali dve alebo tri veci, ktoré by radi činili, ktoré by ich mohli lepšie viesť k „ceste k trvalému šťastiu“.