2014
Urovnaj si chodník pod nohami
november 2014


Urovnaj si chodník pod nohami

Keď budeme hľadieť na Ježiša ako na náš Príklad a keď budeme kráčať v Jeho šľapajach, môžeme sa bezpečne vrátiť k nášmu Nebeskému Otcovi.

Moji milovaní bratia a sestry, cítim pokoru, keď tak stojím pred vami v toto ráno. Zatiaľ čo sa s vami podelím o svoje posolstvo, prosím o vašu vieru a modlitby v môj prospech.

Všetci sme započali úžasnú a dôležitú cestu, keď sme opustili duchovný svet a vstúpili na toto často skúškami popretkávané javisko zvané smrteľnosť. Prvoradým cieľom našej existencie na zemi je obdržať telo z mäsa a kostí, získať skúsenosti, ktoré sa dajú prežiť iba skrze odlúčenie od našich nebeských rodičov, a zistiť, či budeme dodržiavať prikázania. V 3. kapitole knihy Abrahámovej čítame: A budeme ich tým skúšať, aby sme videli, či budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže;1

Keď sme prišli na zem priniesli sme si od Boha oný veľký dar – dokonca slobodu jednania. Máme výsadu rozhodovať sa tisícimi spôsobmi sami za seba. Tu sa učíme vďaka osobným neľahkým skúsenostiam. Rozlišujeme medzi dobrom a zlom. Uvedomujeme si rozdiel medzi horkým a sladkým. Učíme sa, že rozhodnutia určujú osud.

Som si istý, že sme svojho Otca opúšťali s nesmiernou túžbou sa k Nemu vrátiť, aby sme mohli získať povýšenie, ktoré pre nás naplánoval a ktoré sme si my sami toľko priali. Hoci sme tu ponechaní sami na seba, aby sme našli a nasledovali cestu, ktorá nás privedie späť k nášmu Otcovi v nebi, On nás sem neposlal bez inštrukcií a vedenia. Vlastne nám dal nástroje, ktoré potrebujeme a bude nám pomáhať, zatiaľ čo vyhľadávame Jeho pomoc a snažíme sa zo všetkých síl vytrvať do konca a získať večný život.

Aby nás mohol viesť, máme v našich svätých písmach dostupné slová Boha a Jeho Syna. Máme rady a učenia prorokov Božích. Čo je ale najdôležitejšie, bol nám daný dokonalý príklad, ktorý môžeme nasledovať – dokonca príklad nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista – a bolo nám povedané, aby sme sa týmto príkladom riadili. Sám Spasiteľ povedal: „Príď, … nasleduj ma.“2 „Skutky, ktoré ste ma videli činiť, tiež máte činiť.“3 A položil nám otázku: „Takže, akými ľuďmi máte byť?“ A potom odpovedal: „Vskutku vám hovorím, dokonca ako Ja som.“4 „Vyznačil smer a ukazuje cestu.“5

Keď budeme hľadieť na Ježiša ako na náš Príklad a keď budeme kráčať v Jeho šľapajach, môžeme sa bezpečne vrátiť k nášmu Nebeskému Otcovi a žiť s Ním naveky. Prorok Nefi povedal: „Ak nevytrvá človek do konca v nasledovaní príkladu Syna živého Boha, nemôže byť spasený.“6

Jedna žena, vždy keď hovorila o zážitkoch z návštevy Svätej zeme, zvolala: „Kráčala som po miestach, po ktorých kráčal Ježiš!“

Bola v okolí miest, kde Ježiš žil a učil. Možno stála na skale, kde kedysi stál On či sa dívala na pohorie, na ktoré hľadel aj On. Tieto jej zážitky boli pre ňu úžasné, ale fyzicky kráčať po miestach, kadiaľ kráčal Ježiš, je menej dôležité ako kráčať tak ako kráčal On. Napodobňovať Jeho skutky a nasledovať Jeho príklad je oveľa dôležitejšie, než sa snažiť hľadať pozostatky ciest, po ktorých v smrteľnosti kráčal.

Keď Ježiš vyzval jedného bohatého muža, „Príď, … nasleduj ma,“7 nemal tým na mysli, aby Ho tento bohatý muž nasledoval sem a tam po kopcoch a údoliach vidieckej krajiny.

Nemusíme kráčať po pobreží Galiley alebo medzi júdejskými kopcami, kadiaľ kráčal Ježiš. Každý z nás môže kráčať po ceste, po ktorej kráčal On, s Jeho slovami, ktoré nám budú znieť v ušiach, s Jeho Duchom, ktorý naplní naše srdcia a s Jeho učeniami, ktoré nás budú viesť životom, keď sa Ho rozhodneme nasledovať, zatiaľ čo putujeme smrteľnosťou. Jeho príklad osvecuje cestu. Povedal: „Ja som cesta i pravda i život.“8

Keď budeme skúmať cestu, po ktorej kráčal Ježiš, zistíme, že Ho v mnohých prípadoch viedla rovnakými ťažkosťami, ktorým v živote čelíme aj my.

Ježiš napríklad kráčal po ceste sklamania. Aj keď zažil mnohé sklamania, jedno z najhlbších sa objavuje v Jeho náreku nad Jeruzalemom, keď sa blížil ku koncu Svojho verejného pôsobenia. Deti Izraela odmietli bezpečie ochranných krídiel, ktoré im ponúkal. Keď sa díval na mesto, ktoré malo byť čoskoro opustené a zničené, premohol Ho pocit hlbokej ľútosti. V mučivej úzkosti zvolal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste.“9

Ježiš kráčal po ceste pokušenia. Lucifer, oný zlý, zhromaždil svoju najväčšiu silu, svoje najzvodnejšie chytráctvo a pokúšal Ježiša, ktorý sa 40 dní a 40 nocí postil. Ježiš nepodľahol; naopak, odolal každému pokušeniu. Jeho slová na rozlúčku zneli: „Odíď, satan.“10

Ježiš kráčal po ceste bolesti. Spomeňte si na Getsemane, kde bol „v smrteľnej úzkosti … vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem“11. A nikto samozrejme nemôže zabudnúť na Jeho utrpenie na krutom kríži.

Každý z nás bude kráčať po ceste sklamania, možno kvôli stratenej príležitosti, kvôli zneužitej moci, kvôli rozhodnutiu blízkej osoby alebo kvôli rozhodnutiam, ktoré sme sami učinili. Aj cesta pokušenia bude cestou každého z nás. V 29. oddiele Náuky a zmlúv čítame: A musí nevyhnutne byť, aby diabol pokúšal deti ľudské, inak by nemohli konať sami za seba.12

Podobne budeme kráčať aj po ceste bolesti. My ako služobníci nemôžeme očakávať nič iné než Majster, ktorý opustil smrteľnosť iba po veľkej bolesti a po veľkom utrpení.

I keď na svojej ceste nájdeme horký zármutok, môžeme tam nájsť aj veľké šťastie.

Aj my, spoločne s Ježišom, môžeme kráčať po ceste poslušnosti. Nebude to vždy ľahké, ale nech je naším mottom odkaz, ktorý nám zanechal Samuel: „Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“13 Pamätajte na to, že konečným výsledkom neposlušnosti je zajatie a smrť, zatiaľ čo odmenou za poslušnosť je sloboda a večný život.

Aj my, ako Ježiš, môžeme kráčať po ceste služby. Ako žiariaci reflektor dobra je život Ježiša Krista, keď slúžil medzi ľuďmi. Priniesol silu nohám chromého, zrak očiam slepého, sluch ušiam hluchého.

Ježiš kráčal po ceste modlitby. Učil nás ako sa máme modliť tým, že nám poskytol nádhernú modlitbu, ktorú poznáme ako Pánovu modlitbu. A kto by mohol zabudnúť na Jeho modlitbu v Getsemane: „Nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.“14

Ďalšie inštrukcie, ktoré nám Spasiteľ dal, sú nám na dosah, nachádzajú sa v svätých písmach. Vo svojom Kázaní na vrchu nám hovorí, že máme byť milosrdní, pokorní, spravodliví, čistí v srdci a tvorcovia pokoja. Poučuje nás, že máme stáť odvážne za svojím presvedčením, aj keď nás druhí zosmiešňujú a prenasledujú. Žiada nás, aby sme nechali svoje svetlo svietiť, aby ho druhí videli a mali túžbu oslavovať nášho Otca v nebi. Učí nás, že máme byť mravne čistí v myšlienkach aj v skutkoch. Hovorí nám, že je oveľa dôležitejšie ukladať si poklady v nebi než na zemi.15

Jeho podobenstvá nás učia s mocou a právomocou. Príbehom o milosrdnom Samaritánovi nás učí milovať svojich blížnych a slúžiť im.16 Vo Svojom podobenstve o talentoch nás učí, aby sme sa zlepšovali a usilovali sa o dokonalosť.17 Podobenstvom o stratenej ovci nás učí, aby sme sa vybrali zachraňovať tých, ktorí zišli z cesty a stratili sa.18

Keď sa budeme snažiť umiestniť Krista do stredu svojho života tým, že budeme poznávať Jeho slová, nasledovať Jeho učenia a kráčať po Jeho ceste, sľubuje nám, že sa s nami podelí o večný život, kvôli ktorého získaniu zomrel. Neexistuje vyšší cieľ než to, že sa máme rozhodnúť prijať Jeho nasledovníctvo a stať sa Jeho nasledovníkmi, a konať celý svoj život Jeho dielo. Nič iné, žiadne iné rozhodnutie z nás nedokáže urobiť to, čo dokáže On.

Keď myslím na tých, ktorí sa skutočne snažili nasledovať príklad Spasiteľa a ktorí kráčali po Jeho ceste, prichádzajú mi na myseľ mená Gustava a Margarete Wackerovcov – dvoch z najkresťanskejších ľudí, ktorých som kedy poznal. Boli to rodení Nemci, ktorí emigrovali do východnej Kanady a ja som sa s nimi stretol, keď som tam slúžil ako prezident misie. Brat Wacker si zarábal na živobytie ako holič. Aj keď ich prostriedky boli obmedzené, delili sa o všetko, čo mali. Neboli požehnaní deťmi, ale starali sa o všetkých, ktorí vstúpili do ich domu. Vzdelaní muži a ženy sofistikovaného charakteru vyhľadávali týchto pokorných, neškolených služobníkov Božích a pokladali sa za šťastných, ak mohli stráviť hodinu v ich prítomnosti.

Ich zjav bol celkom obyčajný, ich angličtina rozpačitá a občas ťažko zrozumiteľná, ich dom skromný. Nevlastnili auto ani televízor, tiež nikdy nerobili niečo čomu obyčajne svet venuje pozornosť. A predsa ich verní často navštevovali, aby aj oni mali podiel na duchu, ktorý tam vládol. Ich domov bol nebom na zemi a duch, ktorého vyžarovali, bol duchom čistého pokoja a dobrotivosti.

Aj my môžeme mať takého ducha a môžeme sa oň deliť so svetom, keď budeme kráčať po ceste nášho Spasiteľa a budeme nasledovať Jeho príklad.

V Prísloviach čítame toto nabádanie: „Urovnaj si chodník pod nohami.“19 Ak tak učiníme, budeme mať vieru a dokonca túžbu kráčať po ceste, po ktorej kráčal Ježiš. Nebudeme mať žiadne pochybnosti o tom, že sme na ceste, po ktorej by náš Otec chcel, aby sme išli. Spasiteľov príklad poskytuje rámec pre všetko, čo robíme a Jeho slová poskytujú neomylné vedenie. Jeho cesta nás bezpečne zavedie domov. Kiež toto požehnanie dosiahneme, za to sa modlím v mene Ježiša Krista, ktorého milujem, ktorému slúžim a o ktorom svedčím, amen.