„Pozitívny rozdiel, ktorý môže znamenať Kristova milosť“, Pre posilnenie mládeže, marec 2024.
Posilnenie k prekonaniu hriechu
Pozitívny rozdiel, ktorý môže znamenať Kristova milosť
Keď pochopíme, že Spasiteľova milosť nie je udeľovaná za zásluhy a že je vždy dostupná, v našich životoch sa môžu diať úžasné veci.
Ilustrácie od Jaroma Vogelna
Keď som slúžil ako biskup, bolo úžasné vidieť úľavu, ktorú pocítili mladí ľudia, keď sa so mnou stretli, aby vyznali hriech ako súčasť pokánia. Napriek tomu som si nemohol nevšimnúť opakujúci sa vzorec: mladí ľudia sa vyznali z hriechu, cítili sa lepšie a potom – napriek svojim najlepším úmyslom – opäť niečo pokazili. Potom sa znovu vyznali, cítili sa lepšie a opäť niečo pokazili. Po troch alebo štyroch razoch tohto cyklu to často vzdali.
Bol som vďačný, že títo mladí ľudia sa naučili, že Ježiš Kristus im prostredníctvom Svojho uzmierenia ponúka šancu činiť pokánie a začať odznova. Čo ma ale trápilo, bolo to, že možno dostatočne nepochopili ďalšie požehnanie, ktoré Spasiteľ ponúka: Jeho milosť – uschopňujúcu moc1, božskú pomoc a „obdarovanie posilnením, vďaka ktorému sa meníme z chybujúcich a obmedzených bytostí, ktorými sme teraz, na vznešené bytosti“.2
Rozhodol som sa učiť jasnejšie, ako učil prezident Russell M. Nelson, že „pokánie … je proces“3, ktorý si často vyžaduje čas a opakované úsilie.4 Chcel som, aby členovia môjho zboru vedeli, že Boh sa s nami stretáva tam, kde sa nachádzame, a ponúka milosť, aby nám pomáhal počas celého procesu zdokonaľovania, nech to trvá akokoľvek dlho.
Ako vám porozumenie milosti pomáha
Pred niekoľkými rokmi štúdia viac ako 600 mladých dospelých na Univerzite Brighama Younga ukázala, že tí, ktorí vedeli o milosti a rozumeli jej, hlásili nižšie úrovne depresie, úzkosti, hanby a perfekcionizmu.5 Následná štúdia ukázala, že viera v milosť súvisí s vyššou úrovňou vďačnosti, sebaúcty, zmyslu života, spokojnosti so životom a optimizmu.6
Inými slovami, ľudia cítia menej hanby a viac sebaúcty, keď pochopia, že milosť je dostupná práve tu a práve teraz – nie potom, čo si ju zaslúžime alebo sa jej staneme hodní. Keď vieme, že Boh nám pomáha bez ohľadu na to, čo sme urobili alebo koľkokrát sme mali pocit, že sme Ho sklamali, cítime inšpiráciu, aby sme to skúšali ďalej.7
„Sklamal som Nebeského Otca“
Jeden misionár sa nedávno zranil počas prípravného dňa na športovej aktivite a poslali ho domov, aby sa zotavil. Mal vysoké ciele získať potrebnú lekársku pomoc a potom sa vrátiť na svoju misiu. Príliš veľa neštruktúrovaného času osamote však čoskoro viedlo k návratu k starým zlozvykom.
Oddával sa hriechu, o ktorom si myslel, že ho oľutoval a zanechal ho pred svojou misiou. Bol odradený a rozrušený kvôli nedostatku sebakontroly. Čím viac bol deprimovaný, tým viac hľadal únik v týchto zlozvykoch. Bol to bludný kruh, ktorý nikam neviedol.
„Mám pocit, že som sklamal Nebeského Otca,“ povedal tento mladý muž svojmu kňazskému vedúcemu. „Predtým som z tohto činil pokánie a Boh mi odpustil. Sľúbil som, že to už nikdy neurobím, a predsa som tu, akoby som to pokánie nikdy nečinil. Nezaslúžim si Božie odpustenie ani pomoc. Nie teraz. Nikdy.“
Jeho kňazský vedúci povedal: „Nie si potom rád, že milosť je dar? Nemusíš si ho zarobiť ani zaslúžiť. Jednoducho sa musíš rozhodnúť, že ho prijmeš, a to tak, že budeš ochotný to ďalej skúšať a nebudeš sa vzdávať.“8 Vedúci sa potom podelil o tieto slová staršieho Neila L. Andersena z Kvóra dvanástich apoštolov: „Niekedy môžeme skĺznuť späť, ale rýchlo a pokorne sa vráťme na kolená a pohnime sa opäť správnym smerom.“9
Mladý muž sa znova obrátil k nebu a Spasiteľ bol tam, aby mu pomohol. Mladému mužovi sa uzdravilo nielen zranenie, ale aj jeho srdce. S milosťou, ktorá je možná vďaka Ježišovi Kristovi, začal pomocou jedného malého cieľa za druhým napredovať. Čoskoro sa vrátil na svoju misiu plný vďačnosti, sebaúcty, pocitu zmyslu, spokojnosti so životom a optimizmu. To je rozdiel, ktorý môže znamenať Kristova milosť.