„Prečo ja potrebujem Ježiša Krista“, Pre posilnenie mládeže, marec 2024.
Posilnenie vo vašom vzťahu s Ním
Prečo ja potrebujem Ježiša Krista
Pochopenie nášho vzťahu so Spasiteľom je nevyhnutné.
The Master’s Touch [Dotytk Majstra] od Kelsy a Jesseho Lightweaveovcov
„Prečo ja potrebujem Ježiša Krista?“ Je to dôležitá otázka, ktorú si treba položiť – nie kolektívne „všetci“ alebo „my“ za vašu rodinu. Ale naozaj „ja“. Aká je moja odpoveď na túto otázku?
Odpoveď, ktorú som pre seba našla, prišla vďaka osobným skutkom viery; každodennej snahe žiť podľa mojich zmlúv vrátane mojej krstnej zmluvy; a učeniu sa počúvať Pánov hlas skrze Jeho Ducha. A čo je najdôležitejšie, sústredil sa na môj vzťah s mojím Spasiteľom.
Vzťah so Spasiteľom
Dokážem s istotou vymenovať dôvody, prečo potrebujem svojich rodičov alebo najbližších priateľov. Tieto vzťahy som udržiavam pravidelne. Ich hodnota v mojom živote je taká viditeľná a pevná ako čas a úsilie, ktoré venujem tomu, aby som im bola nablízku prostredníctvom jednoduchých vecí, ako keď sa s nim pravidelne rozprávam, keď ich spoznávam a dovoľujem ich spravodlivej múdrosti, aby ovplyvnila môj život.
Náš vzťah s Ježišom Kristom môže mať podobný vzor. Každodenná modlitba k Nebeskému Otcovi v mene Ježiša Krista je nevyhnutná. Takým je aj spoznávanie Spasiteľa skúmaním písiem, čítaním slov prorokov a apoštolov a počúvaním Ducha. Tento vzťah prehlbujem, keď dovolím, aby všetko, čo sa učím, ovplyvnilo môj život a môj charakter.
Zvážte aj plán spásy. Tento názov, „plán spásy“, naznačuje, že vy a ja – všetci ľudia – potrebujeme záchranu a že spása bola súčasťou plánu pre tento život. Potrebovali sme pomoc a nedokázali sme zachrániť sami seba.
Ale Boh nás poslal na zem s večným prísľubom, že nám poskytne Spasiteľa, Ježiša Krista, ktorý prekoná prekážky, ktoré nás oddeľujú od Božej prítomnosti.1 A keď uzavrieme zmluvu s Bohom, On nám sľubuje, že urobí všetko, čo môže, bez toho, aby nám vzal možnosť rozhodnúť sa, aby nám pomohol dodržať naše posvätné sľuby, ktoré sme Mu dali.2
Fotografia s láskavým dovolením Tracy Y. Browningovej
Potrebovala som vedieť, že to pochopil
Bola som pokrstená, keď som mala 16 rokov a žila som v New York City. Spočiatku som mala pocit, že trávim veľa času tým, aby som si poradila so svojou novoobjavenou vierou, zmluvným vzťahom s Bohom, a so vzťahmi s priateľmi.
Bála som sa, že v škole nebudem mať priateľov, s ktorými by som našla spojenie. Ale moji priatelia boli zvyknutí robiť veci, o ktorých som si uvedomila, že škodia môjmu duchu a nie sú v súlade s tým, že som na seba vzala meno Ježiša Krista. Vedela som, že Ježiš Kristus chce, aby som sa rozhodovala lepšie.
Nevedela som však, či Spasiteľ chápe, aké protichodné pocity som mala. Každý deň bol ťažší a ťažší, keď ma pozývali robiť veci, o ktorých som vedela, že nie sú dobré. Niekedy som ich ospravedlňovala ako neškodné, ale vedela som, že robím kompromisy vo veciach, v ktorých by som nemala.
Potrebovala som vedieť, že Spasiteľ chápe, ako osamelo a previnilo som sa cítila, keď som čo i len uvažovala o znížení štandardov evanjelia, aby som mohla cítiť, že patrím k mojim priateľom. Mala som pocit, že sa topím. Potrebovala som záchranu. Potrebovala som Ježiša Krista.
Keď sa môj vzťah s Ním prehĺbil
Môj vzťah s Ježišom Kristom sa prehĺbil, keď som sama pre seba zistila, prečo Ho ja potrebujem. Bolo to vtedy, keď som sa začala posúvať od poznania, že by som mala žiť podľa evanjelia, k pochopeniu, prečo chcem žiť podľa evanjelia, a proseniu o pomoc, aby som to dokázala. Jednoducho som si kľakla na kolená a vyliala som svoje srdce Bohu s nádejou, že Mu na mne a mojom probléme záleží, že plán spásy bol navrhnutý tak, aby pomohol mne, že súčasťou plánu je aj moje šťastie.
Prezident Russell M. Nelson učil: „Keď vy aj ja uzavrieme zmluvu s Bohom, náš vzťah s Ním sa stane oveľa bližším ako pred našou zmluvou. … Vďaka našej zmluve s Bohom sa On nikdy neunaví vo Svojom úsilí pomôcť nám a my nikdy nevyčerpáme Jeho milosrdnú trpezlivosť s nami.“3
Rozprávala som sa s Nebeským Otcom o tom, aká vinná sa cítim, ako neviem, čo mám robiť, aby som si mohla ponechať svoje štandardy aj svojich priateľov. Povedala som Mu, že sa cítim nešťastná a že by som naozaj potrebovala využiť Jeho pomoc.
Práve na kolenách som začala cítiť pokoj. Tento pokojný pocit mi pomohol pochopiť, že Spasiteľ vedel, ako sa cítim, a že Mu na mojich pocitoch záleží – vlastne veľmi.
Ako som dospievala a získavala som viac rozhľadu, uvedomovala som si, že zakaždým, keď prichádzam k Bohu s prosbou o pomoc alebo odpustenie, zdá sa mi, že som obrazne prenesená do Getsemanskej záhrady, kde sa náš Spasiteľ triasol od bolesti a trpel ako v tele tak na duchu za chyby a hriechy, ktoré nás oddeľujú od Boha.4 Je to pripomienka toho, že On chápe, čím si prechádzam – lepšie ako by to mohol chápať ktokoľvek iný.
In Humility, Our Savior [V pokore, náš Spasiteľ] od Jaya Bryant Warda
Nie sme sami
Ako som vstávala od modlitby na kolenách, Duch mi pomohol rozoznať niektoré veci a inšpiroval ma, aby som niektoré veci urobila. Najskôr som si spomenula, že jedna z mojich kamarátok je moslimka a nikdy sa od nej nežiadalo, aby porušila svoje štandardy, pretože sme rešpektovali jej vieru a chápali sme, že existujú určité veci, ktoré ona nerobí. Cítila som sa inšpirovaná zdieľať svoju novú vieru so svojimi priateľmi, aby lepšie chápali aj mňa a prečo sú pre mňa moje nové štandardy dôležité.
Začala som v malom. Povedala som o svojich problémoch jednej kamarátke. Bola milá a úctivá. Pomohla mi, keď som sa rozprávala s ostatnými priateľmi. Nie každý to chápal, ale časom som videla, že robili plány tak, aby som sa mohla zúčastniť aj ja, a aby neporušili moje sľuby Bohu.
Viem, že všetkým by sa nám hodilo viac posilnenia, aby sme odolali neustálemu vplyvu sveta. Dodržiavanie zmlúv nám v tom pomáha a Ježiš Kristus je stredobodom našich zmlúv.5 Toto som zistila pre seba – prečo ja potrebujem Ježiša Krista.
Dostať sa naspäť domov k Bohu nie je niečo, čo dokážem urobiť sama. A existuje množstvo každodenných malých krokov, ktoré urobím, a každodenných skúseností, ktoré získam ja – a my všetci – na tejto ceste domov. Ale akí sme požehnaní ako tí, čo zmluvy uzatvárajú a zachovávajú, že Boh sa „nikdy neunaví vo Svojom úsilí pomôcť nám“, kým sa tam nedostaneme.