“Lēsoni 6: Fāmilí,” EnglishConnect 1 maʻá e Kau Akó (2022)
“Lēsoni 6,” EnglishConnect 1 maʻá e Kau Akó
Lesson 6
Family
Taumuʻá: Te u ako ke talanoa fekauʻaki mo e tokolahi ʻo e kakai ʻi ha fāmili.
Personal Study
Mateuteu ki hoʻo kulupu fepōtalanoaʻakí ʻaki haʻo fakakakato ʻa e ngaahi ʻekitivitī A ki he E.
Study the Principle of Learning: You Are a Child of God
Ko e Fānau Koe ʻa e ʻOtuá
I am a child of God with eternal potential and purpose.
Ko e fānau au ʻa e ʻOtuá ʻoku ʻi ai hoku tufakanga mo e taumuʻa ʻoku taʻengata.
Ko e ʻOtuá ʻa e Tamai hotau ngaahi laumālié, ko ia ʻoku tau ui Ia ko e Tamai Hēvaní. ʻOku ʻofa hoʻo Tamai Hēvaní ʻiate koe. ʻOkú ne finangalo ke mahino kiate koe ho tuʻunga totonú mo ho vā fetuʻutaki mo Iá. ʻOku akoʻi mai ʻe he ʻOtuá hotau natula totonú, ʻo fakafou ʻi Heʻene kau palōfitá. Naʻe akonaki ʻa Paula, ko ha palōfita ʻi he Tohi Tapú, ʻo pehē:
“ʻOku fakamoʻoni ʻe he Laumālie pē ko iá mo hotau laumālié, ko e fānau ʻa e ʻOtuá ʻa kitautolu” (Loma 8:16).
ʻOku moʻoni ʻa e ngaahi akonaki ʻa Paulá kiate koe. Ko e ʻofefine pe foha koe ʻo ha Tamai Hēvani ʻofa. ʻOku ʻi ai ho tufakanga ʻoku taʻengata. ʻOku ʻi ai ha taumuʻa ʻa e ʻOtuá ki hoʻo moʻuí. ʻI hoʻo kole ki he ʻOtuá, te Ne lava ʻo tokoniʻi koe ke ke sio ʻo ʻiloʻi ko hai koe mo e tokotaha te ke lava ʻo aʻusiá. ʻI ha taimi pē te ke tālaʻa ai fekauʻaki mo hoʻo malava ke ako ʻa e lea faka-Pilitāniá, manatuʻi ko e fānau koe ʻa e ʻOtuá. ʻOkú Ne ʻofa ʻiate koe mo finangalo ke tokoniʻi koe ke ke tupulaki mo fakalakalaka. ʻI hoʻo lotu ʻo kole ʻEne tokoní, te Ne tokoniʻi koe ke ke ako.
Ponder
-
Te ke fakamatalaʻi fēfē ʻa e vā fetuʻutaki ʻo ha tamai ʻofa mo ʻene fānaú?
-
ʻOku tākiekina fēfē hoʻo ngaahi ongo fekauʻaki mo koé ʻi hoʻo ʻiloʻi ʻoku ʻi ai hoʻo Tamai Hēvani ʻofá?
-
Te ke lava fēfē ʻo fakatupulaki ho vā fetuʻutaki mo e Tamai Hēvaní?
Memorize Vocabulary
Ako ʻa e ʻuhinga pea mo hono puʻaki ʻo e ngaahi foʻi lea takitaha kimuʻa pea fakahoko hoʻomou kulupu fepōtalanoaʻakí. Fakakaukau ki ha ngaahi tūkunga te ke fakaʻaongaʻi ai ʻa e foʻi leá ʻi hoʻo akoako fakaʻahó.
|
family |
fāmilí |
|
have/has |
ʻi ai/ʻi ai |
|
How many … ? |
Ko e meʻa ʻe fiha … ? |
|
There are …/There is … |
ʻOku ʻi ai …/ʻOku ʻi ai… |
Numbers
|
1 – one |
1 – taha |
|
2 – two |
2 – ua |
|
3 – three |
3 – tolu |
Nouns
|
husband |
husepāniti |
|
wife |
uaifi |
|
father (dad) |
tamai (tamai) |
|
mother (mom) |
faʻē (faʻē) |
|
brother/brothers |
tokoua/fanga tokoua |
|
sister/sisters |
tuofefine/tuofāfine |
|
child/children |
fānau/fānau |
|
daughter/daughters |
ʻofefine/ngaahi ʻofefine |
|
son/sons |
foha/ngaahi foha |
|
boy/boys |
tamasiʻi/fānau tangata |
|
girl/girls |
taʻahine/fānau fefine |
|
person/people |
taha/kakai |
Practice Pattern 1
Akoako hono ngāue ʻaki ʻa e ngaahi sīpingá kae ʻoua kuó ke lava lelei ʻo ʻeke mo tali e ngaahi fehuʻí. Te ke lava ʻo fetongi ʻa e ngaahi foʻi lea ʻoku laineʻí ʻaki ʻa e ngaahi foʻi lea ʻi he konga ki he “Memorize Vocabulary.”
Q: How many (noun) are in your family?A: There are (number) (noun) in my family.
Questions
Answers
Examples
Q: How many people are in Sam’s family?A: There are four people in his family.
Q: How many sisters are in your family?A: There are two sisters in my family.
Q: How many sons are in your family?A: There is one son in my family.
Practice Pattern 2
Akoako hono fakaʻaongaʻi ʻo e ngaahi sīpingá kae ʻoua kuó ke lava lelei ʻo ʻeke mo tali ʻa e ngaahi fehuʻí. ʻAhiʻahi fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi sīpingá ʻi ha fepōtalanoaʻaki mo ha kaungāmeʻa. Te ke lava ʻo talanoa pe fai ha tohi.
Q: How many (noun) do you have?A: I have (number) (noun).
Questions
Answers
Examples
Q: How many children do you have?A: I have six children.
Q: How many brothers does she have?A: She has three brothers.
Use the Patterns
Hiki ha foʻi fehuʻi ʻe fā te ke lava ʻo ʻeke ki ha taha. Hiki ha tali ki he fehuʻi takitaha. Lau leʻolahi kinautolu.
Additional Activities
Fakakakato ‘a e ngaahi ʻekitivitī mo e sivi ʻo e lēsoní ʻi he ʻinitanetí ʻi he englishconnect.org/learner/resources pe ʻi he Tohi Ngāue EnglishConnect 1.
Act in Faith to Practice English Daily
Hokohoko atu hono ako fakaʻaho ʻa e lea faka-Pilitāniá. Fakaʻaongaʻi hoʻo “Founga Muimuiʻi ʻo e Ako Fakatāutahá.” Toe vakaiʻi hoʻo taumuʻa akó pea sivisiviʻi hoʻo ngaahi ngāué.
Conversation Group
Discuss the Principle of Learning: You Are a Child of God
(20–30 minutes)
-
Lau leʻolahi ʻa e tefitoʻi moʻoni fakaako ki he lēsoni ko ʻení.
-
Aleaʻi ʻa e ngaahi fehuʻí.
Activity 1: Practice the Patterns
(10–15 minutes)
Toe vakaiʻi ʻa e lisi ʻo e ngaahi foʻi leá mo ha hoa.
Ako ʻa e sīpinga 1 mo ha hoa:
-
Akoako hono ʻeke ʻa e ngaahi fehuʻí.
-
Akoako hono tali ʻa e ngaahi fehuʻí.
-
Akoako ha fepōtalanoaʻaki ʻo fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi sīpingá.
Toe fakahoko ki he sīpinga 2.
Activity 2: Create Your Own Sentences
(10–15 minutes)
Vakai ki he ngaahi fakatātaá. Fehuʻi pea tali ʻa e ngaahi fehuʻí fekauʻaki mo e fāmili takitaha. Lea ʻaki ʻa e lahi taha te ke lavá. Fetongitongi. Fetongi ʻa e ngaahi hoá pea toe akoako pē.
New Vocabulary
|
who is |
ko hai |
Example: Yuka
-
A: Who is Yuka?
-
B: Yuka is the mother.
-
A: How many people are in Yuka’s family?
-
B: There are six people in her family.
-
A: How many children does Yuka have?
-
B: She has three children.
-
A: How many daughters does Yuka have?
-
B: She has two daughters.
-
A: How many sons are in her family?
-
B: She has one son.
Image 1: Kalani
Image 2: Akin
Image 3: Betty
Activity 3: Create Your Own Conversations
(15–20 minutes)
Fehuʻi mo tali ʻa e ngaahi fehuʻi fekauʻaki mo e kakai ʻi ho fāmilí. Lea ʻaki ʻa e lahi taha te ke lavá. Fetongitongi. Fetongi ʻa e ngaahi hoá pea toe akoako pē.
Example
-
A: How many people are in your family?
-
B: There are six people in my family.
-
A: How many sisters do you have?
-
B: I have three sisters.
-
A: How many children does your sister have?
-
B: She has six children.
Evaluate
(5–10 minutes)
Sivisiviʻi hoʻo fakalakalaka ʻi he ngaahi taumuʻá pea mo hoʻo ngaahi ngāue ke akoako fakaʻaho ʻa e lea faka-Pilitāniá.
Evaluate Your Progress
I can:
-
Use family words.
Ngāue ʻaki ʻa e ngaahi lea fāmili.
-
Say how many people are in my family.
Tala ʻa e tokolahi ʻo e kakai ʻoku ʻi hoku fāmilí.
Evaluate Your Efforts
Sivisiviʻi hoʻo ngaahi feinga ke:
-
Ako ʻa e tefitoʻi moʻoni fakaakó.
-
Ako maʻuloto ʻa e ngaahi foʻi leá.
-
Akoako ʻa e ngaahi sīpingá.
-
Akoako ʻi he ʻaho kotoa.
Fokotuʻu ha taumuʻa. Fakakaukau ki he ngaahi fokotuʻu ki he akó ʻi he “Founga Muimuiʻi ʻo e Ako Fakatāutahá.”
Vahevahe ʻa hoʻo taumuʻá mo ha hoa.
Act in Faith to Practice English Daily
“Ko e ʻOtuá ʻa ʻetau Tamai ʻofa ʻi Hēvaní, pea ʻoku haohaoa ʻEne ʻofá ʻi he kotoa ʻo ʻEne fānaú, kau ai koe. Naʻá Ne ʻofa ʻiate kitautolu kimuʻa pea tau ʻofa ʻiate Iá, pea ko e fakamoʻoni ʻo ʻEne ʻofa kiate koé ʻoku ʻi he feituʻu kotoa pē” (ʻOfa ʻa e ʻOtuá, ComeUntoChrist.org).