ikonka myšlienok

Myšlienky, na ktoré treba pamätať

Historické knihy v Starom zákone

Knihy od Józua po Ester sú tradične známe ako „historické knihy“ Starého zákona. To neznamená, že iné knihy v Starom zákone nemajú historickú hodnotu. Volajú sa historické knihy skôr preto, lebo hlavným cieľom ich autorov bolo ukázať Božiu ruku v dejinách ľudu Izraela. Účelom nebolo obsiahnuť Mojžišov zákon, ako to robí Leviticus a Deuteronomium. Nemali vyjadrovať chválu alebo žalospevy v poetickej podobe, ako to robia Žalmy a Žalospevy. A nemali ani zaznamenávať slová prorokov, ako to robia knihy Izaiáš a Ezechiel. Namiesto toho historické knihy rozprávajú príbeh.

Otázka perspektívy

Prirodzene, tento príbeh je rozprávaný z určitého uhla pohľadu – v skutočnosti z určitých uhlov pohľadu. Rovnako ako je nemožné pozerať sa na kvetinu, skalu alebo strom z viacerých uhlov súčasne, je nevyhnutné, aby historická správa odrážala perspektívu osoby alebo skupiny ľudí, ktorí ju píšu. Táto perspektíva zahŕňa národné alebo etnické väzby autorov a ich kultúrne normy a to, v čo veria. Táto znalosť nám môže pomôcť pochopiť, že autori a zostavovatelia historických kníh sa zameriavali na určité detaily, zatiaľ čo iné vynechali.¹ Urobili určité predpoklady, ktoré by iní možno neurobili. A na základe týchto podrobností a predpokladov dospeli k záverom. Dokonca môžeme vidieť rôzne uhly pohľadu v rôznych knihách Biblie (a niekedy aj v rámci tej istej knihy).² Čím viac o týchto perspektívach vieme, tým lepšie rozumieme historickým knihám.

Jeden pohľad je spoločný pre všetky starozákonné historické knihy, a tým je perspektíva detí Izraela, Božieho ľudu zmluvy. Ich viera v Pána im pomohla vidieť Jeho ruku v ich životoch a Jeho zásah do záležitostí ich národa. Zatiaľ čo knihy svetského dejepisu nemajú tendenciu vidieť veci týmto spôsobom, táto duchovná perspektíva je súčasťou toho, čo robí starozákonné historické knihy takými cennými pre tých, ktorí sa snažia budovať svoju vlastnú vieru v Boha.

Kontext pre zvyšok Starého zákona

Historické knihy sa začínajú tam, kde sa končí kniha Deuteronomium, a to je postupný koniec rokov putovania Izraelitov po púšti. Kniha Józuova ukazuje deti Izraela pripravené vstúpiť do Kanaánu, ich zasľúbenej krajiny, a popisuje, ako ju ovládli. Nasledujúce knihy, od Sudcovia po 2. Kronická, zobrazujú zážitky Izraelitov v zasľúbenej krajine od času, kedy ju osídlili, až do doby, keď ich premohli Asýria a Babylon. Knihy Ezdráš a Nehemiáš hovoria o návrate niekoľkých skupín Izraelitov do ich hlavného mesta Jeruzalema o desaťročia neskôr. Kniha Ester nakoniec uvádza príbeh Izraelitov žijúcich vo vyhnanstve pod perzskou nadvládou.

A tým sa chronológia Starého zákona končí. Niektorí noví čitatelia Biblie s prekvapením zisťujú, že vlastne dočítali príbeh Starého zákona skôr, ako prečítali nie oveľa viac ako polovicu jeho stránok. Po Ester nedostávame veľa informácií o histórii Izraelitov. Namiesto toho nasledovné knihy – najmä knihy prorokov – zapadajú do časovej osi, ktorú už predstavili historické knihy.³ Napríklad služba proroka Jeremiáša prebiehala počas udalostí zaznamenaných v 2. Kráľov 22 – 25 (a počas paralelnej správy v 2. Kronická 34 – 36). Táto znalosť môže ovplyvniť spôsob, akým budete čítať historické príbehy aj prorocké knihy.

ruka držiaca kúsok skladačky s neúplnou skladačkou na stole

Niektoré úryvky z písiem môžu byť ako kúsky puzzle, pri ktorých nevieme, ako zapadajú do zvyšku puzzle.

Keď niečo nesedí

Pri čítaní Starého zákona, tak ako pri každom historickom príbehu, sa pravdepodobne dočítate o tom, ako ľudia robili alebo hovorili veci, ktoré sa pre moderné oko zdajú byť čudné alebo dokonca znepokojujúce. Mali by sme to očakávať –​starozákonní pisatelia videli svet z pohľadu, ktorý sa v niečom celkom odlišoval od toho nášho. Násilie, etnické vzťahy a úloha žien sú len niektoré z problémov, ktoré starovekí pisatelia mohli vidieť inak ako my dnes.

Čo by sme teda mali robiť, keď sa v písmach stretneme s pasážami, ktoré sa zdajú znepokojujúce? Po prvé, mohlo by pomôcť zvážiť každú pasáž v širších súvislostiach. Ako to zapadá do Božieho plánu spásy? Ako to zapadá do toho, čo viete o podstate Nebeského Otca a Ježiša Krista? Ako to zapadá do zjavených právd v iných písmach alebo do učenia žijúcich prorokov? A ako to zapadá do toho, čo našepkáva Duch do vášho srdca a mysle?

V niektorých prípadoch sa môže zdať, že pasáž dobre nezapadá do ničoho zo spomenutého. Niekedy môže byť pasáž ako kúsok skladačky, ktorý nevyzerá, že by mal miesto medzi ostatnými dielikmi, ktoré ste už poskladali. Pokúšať sa kúsok nasilu vtláčať, aby zapadol, nie je ten najlepší prístup. Ale ani to, že sa preto vzdáme dokončenia celej skladačky. Možno budete musieť namiesto toho zatiaľ tento dielik odložiť. Keď sa dozviete viac a zložíte viac puzzle, možno budete lepšie vidieť, ako do seba jednotlivé kúsky zapadajú.

Môže tiež pomôcť zapamätať si, že okrem toho, že sa dejiny v písmach obmedzujú na konkrétnu perspektívu, sú tiež predmetom ľudských chýb (pozri Články viery 1:8). Napríklad v priebehu storočí „mnohé prosté a drahocenné veci [boli z Biblie] vyňaté“, vrátane dôležitých právd o náuke a obradoch (1. Nefi 13:28; pozri tiež verše 29, 40). Zároveň by sme mali byť ochotní pripustiť, že aj náš vlastný náhľad je obmedzený: vždy budú existovať veci, ktorým úplne nerozumieme, a otázky, ktoré ešte nevieme zodpovedať.

Hľadanie pokladov

Ale medzitým nám nezodpovedané otázky nemusia brániť v nachádzaní vzácnych pokladov večnej pravdy, ktoré sa nachádzajú v Starom zákone – aj keď sú tieto poklady niekedy ukryté v kamenistej pôde znepokojivých zážitkov a zlých rozhodnutí nedokonalých ľudí. Azda najvzácnejšími z týchto pokladov sú príbehy a pasáže, ktoré svedčia o Božej láske – najmä tie, ktoré smerujú našu myseľ na obeť Ježiša Krista. Pri pohľade z ľubovoľného uhla dnes vynikajú poklady ako sú tieto rovnako jasne ako v tej dobe. A pretože tieto zápisky hovoria o Božom ľude zmluvy – o mužoch a ženách, ktorí mali ľudské slabosti, no napriek tomu milovali Pána a slúžili Mu – historické knihy Starého zákona sú plné pokladov právd.

Poznámky

1. Historické príbehy Biblie, ktoré dnes máme, sú predovšetkým dielom mnohých nemenovaných pisateľov a zostavovateľov, ktorí niekedy pracovali mnoho rokov, ba storočí, po obdobiach, ktoré opisovali. Spoliehali sa na rôzne historické zdroje a rozhodovali o tom, čo do svojich záznamov zahrnú a čo z nich vylúčia.

2. Napríklad, hoci 1. – 2. Kronická pokrýva zhruba rovnaké obdobie ako 1. Samuelova 31 až po koniec 2. Kráľov, 1. – 2. Kronická zdôrazňuje iné detaily a predstavuje rozdielnu perspektívu. Na rozdiel od 1. Samuelova – 2. Kráľov sa 1. – 2. Kronická zameriava takmer výlučne na Južné kráľovstvo Júdu a často vynecháva negatívne príbehy o Dávidovi a Šalamúnovi (porovnaj napríklad 2. Samuelova 10 – 12 s 1. Kronická 19 – 20 a 1. Kráľov 10 – 11 s 2. Kronická 9). Poď, nasleduj Ma zdôrazňuje štúdium záznamu v knihe 1. a 2. Kráľov, aj keď je hodnotné porovnať záznam s knihou 1. a 2. Kronická. Bude možno užitočné vedieť, že práca na záznamoch v 1. Samuelova – 2. Kráľov sa pravdepodobne začala skôr, ako Babylonská ríša dobyla Júdsko, a bola dokončená počas vyhnanstva v Babylone. Záznam, z ktorého sa stala 1. – 2. Kronická, bol na druhej strane zostavený po návrate Židov do Jeruzalema z vyhnanstva. Pri čítaní môžete zvážiť, ako mohli tieto rôzne okolnosti ovplyvniť perspektívy zostavovateľov rôznych záznamov.

3. Na začiatku tejto príručky nájdete „Prehľad Starého zákona“, časovú os, ktorá ukazuje, ako služba každého proroka zapadá do dejín Izraela (tak presne, ako je možné ju určiť). Všimnete si, že väčšina prorockých kníh Starého zákona spadá na koniec tejto časovej línie – tesne pred a tesne potom, čo boli deti Izraela zajaté, dovedené do vyhnanstva a rozptýlené svojimi nepriateľmi.