„Myšlienky, na ktoré treba pamätať: Zmluva“, Poď, nasleduj Ma – pre jednotlivcov a rodiny: Starý zákon 2022 (2021)
„Myšlienky, na ktoré treba pamätať: Zmluva“, Poď, nasleduj Ma – pre jednotlivcov a rodiny: 2022
Myšlienky, na ktoré treba pamätať
Zmluva
V Starom zákone budete často čítať slovo zmluva. Dnes považujeme zmluvy za posvätné sľuby Bohu, ale v dávnej dobe boli zmluvy dôležitou súčasťou aj vzájomného jednania ľudí. Pre svoju bezpečnosť a prežitie ľudia potrebovali byť schopní navzájom si dôverovať a zmluvy boli spôsobom, ako túto dôveru zabezpečiť.
Takže keď Boh hovoril Nóachovi, Abrahámovi alebo Mojžišovi o zmluvách, pozýval ich, aby s Ním vstúpili do vzťahu dôvery. Jedným z najznámejších príkladov zmluvy v Starom zákone je tá, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom a Sárou – a potom ju obnovil s ich potomkami Izákom a Jákobom (ktorý sa tiež volal Izrael). Často ju nazývame Abrahámova zmluva, hoci bola v Starom zákone známa jednoducho ako „zmluva“. Uvidíte, že Starý zákon je v podstate príbehom ľudu, ktorý sa vnímal ako dedič tejto zmluvy – ľud zmluvy.
Abrahámova zmluva je naďalej dôležitá aj v dnešnej dobe, najmä pre Svätých neskorších dní. Prečo? Pretože sme tiež ľudom zmluvy, či už sme alebo nie sme priamymi potomkami Abraháma, Izáka a Jákoba (pozri Galatským 3:27 – 29). Z tohto dôvodu je dôležité rozumieť, čo je Abrahámova zmluva a ako sa na nás dnes vzťahuje.
Čo je Abrahámova zmluva?
Abrahám chcel „byť väčším nasledovníkom spravodlivosti“ (Abrahám 1:2), a tak ho Boh pozval do zmluvného vzťahu. Abrahám nebol prvý, kto mal takúto túžbu, a nebol ani prvý, kto obdržal zmluvu. Usiloval o „požehnania otcov“ (Abrahám 1:2) – požehnania, ktoré boli ponúknuté zmluvou Adamovi a Eve a po nich tým, ktorí tieto požehnania usilovne vyhľadávali.
Božia zmluva s Abrahámom sľubovala úžasné požehnania: dedičstvo krajiny, veľké potomstvo, prístup ku kňazským obradom a meno, ktoré malo byť po celé generácie vážené. No zameranie tejto zmluvy nebolo len na požehnania, ktoré mal Abrahám a jeho rodina získať, ale aj na požehnanie, ktorým mali byť oni pre ostatné Božie deti. „Požehnám ťa,“ vyhlásil Boh, „a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme“ (Genesis 12:2 – 3).
Poskytla táto zmluva Abrahámovi, Sáre a ich potomkom privilegovaný status medzi Božími deťmi? Iba v tom zmysle, že je privilégiom žehnať druhých. Abrahámova rodina mala „[priniesť] túto službu a Kňazstvo ku všetkým národom“, deliť sa o „[požehnania] evanjelia, ktoré sú požehnaniami spásy, dokonca života večného“ (Abrahám 2:9, 11).
Táto zmluva bola tým požehnaním, po ktorom Abrahám túžil. Potom, čo ju Abrahám obdržal, povedal si vo svojom srdci: „Služobník tvoj ťa usilovne hľadal; teraz som ťa našiel“ (Abrahám 2:12).
To sa stalo pred tisíckami rokov, no táto zmluva bola znovuzriadená v našej dobe (pozri 1. Nefi 22:8 – 12). A práve sa napĺňa v životoch Božieho ľudu. Naplnenie zmluvy sa v skutočnosti zrýchľuje v neskorších dňoch, keď Božie dielo napreduje žehnajúc rodiny po celom svete. A ktokoľvek, kto chce byť tak ako Abrahám nasledovníkom spravodlivosti, ktokoľvek hľadá Pána usilovne, môže byť toho súčasťou.
Čo znamená Abrahámova zmluva pre mňa?
Ste dieťa zmluvy. Keď ste boli pokrstený, uzatvorili ste s Bohom zmluvu. Túto zmluvu obnovujete vždy, keď prijímate sviatosť. A v chráme uzatvárate posvätné zmluvy. Spolu vás tieto zmluvy robia účastníkom Abrahámovej zmluvy, ktorej plnosť sa nachádza v chrámových obradoch. Ako učil prezident Russell M. Nelson: „A čo je dôležitejšie, vo svätom chráme sa môžeme stať spoludedičmi požehnaní večnej rodiny, ako to bolo kedysi sľúbené Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.“1
Prostredníctvom týchto zmlúv a obradov sa stávame Božím ľudom (pozri Exodus 6:7; Deuteronomium 7:6; 26:18; Ezechiel 11:20). Stávame sa odlišnými od sveta okolo nás. Naše zmluvy nám umožňujú byť pravými, oddanými učeníkmi Ježiša Krista. „Naše zmluvy,“ vysvetlil prezident Nelson, „nás k Nemu viažu a dávajú nám božskú moc.“2 A keď Boh žehná Svoj ľud Svojou mocou, robí to spolu s výzvou a očakávaním, že budú žehnať druhých – že budú „požehnaním“ všetkým rodinám zeme (pozri Abrahám 2:9, 11).
Je to vzácne porozumenie, ktoré je nám dané vďaka znovuzriadeniu Abrahámovej zmluvy prostredníctvom proroka Josepha Smitha. Takže keď budete čítať o zmluvách v Starom zákone, nemyslite len na vzťah Boha s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Myslite aj na Jeho vzťah s vami. Keď budete čítať o sľube nespočetného potomstva (pozri Genesis 28:14), nemyslite len na tie milióny ľudí, ktorí dnes nazývajú Abraháma svojím otcom. Myslite aj na Boží sľub večných rodín a večného nárastu, ktorý dal vám (pozri Náuka a zmluvy 131:1 – 4; 132:20 – 24). Keď budete čítať o sľube krajiny dedičstva, nemyslite len na krajinu sľúbenú Abrahámovi. Myslite aj na celestiálny údel samotnej zeme – dedičstvo sľúbené miernym, ktorí čakajú na Pána (pozri Matúš 5:5; Žalmy 37:9, 11; pozri tiež Náuka a zmluvy 88:17 – 20). A keď budete čítať o sľube, že Boží ľud zmluvy požehná „všetky rodiny zeme“ (Abrahám 2:11), nemyslite len na službu Abraháma alebo prorokov, ktorí z neho vzišli. Myslite aj na to, čo môžete urobiť vy sami – ako nasledovateľ Ježiša Krista viazaný zmluvou – aby ste boli požehnaním pre rodiny okolo vás.