Posolstvo územného predsedníctva
Jedno v Kristovi – Budovanie mostov
Nedávno som čítal vymyslený príbeh o dvoch bratoch, ktorí žili na susediacich farmách a dostali sa do konfliktu. Potom, čo sa desaťročia delili o stroje, tovar a pôdu, sa ich spolupráca rozpadla. Začalo sa to malým nedorozumením, ktoré prerástlo do veľkého rozporu, hnevu a týždňov ticha.
Jedného rána zaklopal na dvere staršieho brata stolár, ktorý hľadal prácu na pár dní. „Máte niečo, s čím by som mohol pomôcť?“ spýtal sa stolár s kufríkom na náradie pod pazuchou.
Starší brat povedal: „Áno! Pozrite sa na tú farmu na druhej strane potoka. Patrí môjmu mladšiemu bratovi. Minulý týždeň vykopal širší priechod pre vodu a dopadlo to tak, že medzi našimi farmami vytvoril veľmi široký potok. Prosím, postavte mi niečo, čo pomôže, aby sme sa nemuseli pozerať jeden druhému do tváre cez potok.“
Stolár povedal: „Myslím, že rozumiem situácii. Viem vám pomôcť.“ S tým sa stolár pustil do práce a celý deň strávil meraním, pílením a pribíjaním klincov.
Pri súmraku sa starší brat vrátil k potoku práve vtedy, keď stolár dokončil svoju úlohu. Tento brat si nikdy nedokázal predstaviť to, čo uvidel. Bol to most, ktorý sa ťahal z jednej strany potoka na druhú! Vyzeral prekrásne! Na jeho prekvapenie uvidel svojho mladšieho brata prechádzať po moste, aby sa s ním stretol s veľkým úsmevom a otvoreným náručím, aby ho objal.
„Brat môj, si skutočne pokorný a milý. Po všetkom, čo som ti urobil a povedal mi stále preukazuješ, že náš vzťah sa nemôže nikdy pokaziť! Veľmi sa ospravedlňujem za svoje správanie,“ povedal mladší brat, keď ho objal.
Otočili sa a uvideli, ako si stolár zdvihol kufrík s nástrojmi na plece. „Nie, počkajte! Zostaňte na pár dní. Mám pre vás množstvo iných projektov,“ povedal starší brat.
„Rád by som ostal,“ povedal stolár, „ale musím postaviť mnoho ďalších mostov!“
Náš Spasiteľ postavil most, ktorý vedie k životu a šťastiu. Skrze Neho nachádzame nádej, vedenie a večný život. On je príkladom toho, ako sa starať o ostatných s láskou a skutočným zámerom. Keď akceptujeme jeden druhého so všetkými našimi jedinečnými talentami, chybami, rozdielmi a návykmi, otvoríme dvere pre Kristovo pozvanie nasledovať Ho. Zmluvy, ktoré robíme, predstavujú mosty a prechody pre chodcov, ktoré nás zjednocujú jeden s druhým a s Ním. Prejdime s Ním jednotlivo a spoločne všetky rieky a prekážky, ktoré nás oddeľujú jeden od druhého.
Bez ohľadu na to, kde sa v súčasnosti nachádzame, na našu farbu, kultúru, záujmy, profesiu, spoločenský a rodinný stav, vzdelanie či sexuálnu orientáciu, všetci sme bratia a sestry. Patríme k sebe a potrebujeme jeden druhého. On nás všetkých miluje. Všetci sme Božie deti a každý z nás sa rozhodol prísť na túto zem. Nedokážeme to sami. Aj napriek rozdielom môžeme byť jedno, a keďže sme rozliční, potrebujeme sa navzájom!
„Ak sme skutočnými učeníkmi Pána Ježiša Krista, budeme vždy s láskou a pochopením oslovovať všetkých svojich blížnych.“1
My všetci, ktorí sme sa rozhodli kráčať po ceste účeníctva, spolu s nastupujúcim pokolením a misionármi na plný úväzok, nasledujeme toto učenie a prijímame výzvu proroka Josepha Smitha, aby sme zhromaždili Izrael a boli jedno v Kristovi. „Zhromažďovanie Izraela je najdôležitejšia výzva, najdôležitejší cieľ a najdôležitejšia práca na zemi v dnešnej dobe.“2 Sme obzvlášť vďační za energiu, víziu a ochotu mladých ľudí vyhrnúť si rukávy a stavať nové mosty. Potrebujeme, aby sme všetci priložili ruku k dielu a zdvihli ramená/pustili sa do práce. Potrebujeme každého.
Kiež vždy počujeme Kristovo klopanie a otvoríme dvere. Kiež Mu dôverujeme a budujeme mosty, ktoré oslovia, zjednotia a uzdravia všetky Božie deti.
Keď sú srdcia spojené3 v jednote a vo vzájomnej láske, je tam veľká moc. Toto je jedno dielo. Je to Božie dielo. Je veľmi dôležité, aby sme sa všetci spojili a pracovali v láske a jednote.4 O tomto svedčím v Jeho mene, v mene Ježiša Krista, amen.