Zásady inšpirovanej služby, júl 2019
Ako môžeme v Cirkvi vytvoriť kultúru začlenenia?
Keď sa rozhliadneme po svojich zboroch a pobočkách, vidíme ľudí, ktorí zapadajú veľmi ľahko. Čo si ale neuvedomujeme je, že dokonca aj medzi tými, u ktorých sa zdá, že zapadajú ľahko, sú mnohí, ktorí sa cítia odstrčení. Jedna štúdia napríklad nedávno ukázala, že takmer polovica dospelých v Spojených štátoch oznámila, že sa cítia osamelí, odstrčení alebo izolovaní od druhých.1
Je dôležité, aby sme sa cítili začlenení. Je to základná ľudská potreba a keď sa cítime vylúčení, bolí to. Keď sme odstrčení, môžeme cítiť smútok alebo hnev.2 Keď necítime, že niekam patríme, máme sklon hľadať miesto, kde sa budeme cítiť pohodlnejšie. Musíme každému pomôcť pocítiť, že do Cirkvi patrí.
Začleňovať ostatných tak ako Spasiteľ
Spasiteľ bol dokonalým príkladom toho, ako si druhých ceniť a zapájať ich. Keď si vyberal Svojich apoštolov, nevenoval pozornosť postaveniu, bohatstvu alebo vznešenému povolaniu. Cenil si ženu Samaritánku pri studni, kvôli čomu jej svedčil o Svojej božskosti, a to napriek tomu, že sa Židia pozerali na Samaritánov zvrchu (pozri Ján 4). On sa pozerá na srdce a nikoho neuprednostňuje (pozri 1. Samuelova 16:7; NaZ 38:16, 26).
Spasiteľ povedal:
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.
Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať“ (Ján 13:34 – 35).
Čo môžeme urobiť?
Niekedy je ťažké rozpoznať, či sa niekto cíti odstrčený. Väčšina ľudí to nepovie – alebo aspoň nie veľmi jasne. No s milujúcim srdcom, vedením Ducha Svätého a úsilím, aby sme boli bdelí, môžeme rozpoznať, ak sa niekto na Cirkevných zhromaždeniach a aktivitách necíti začlenený.
Možné signály toho, ak sa niekto cíti odstrčený:
-
Uzatvorená reč tela, ako napríklad pevne zložené ruky alebo oči hľadiace do zeme.
-
Ak niekto sedí v miestnosti vzadu alebo sedí sám.
-
Nenavštevuje zhromaždenia alebo ich navštevuje nepravidelne.
-
Odchádza zo stretnutí alebo aktivít skoro.
-
Nezúčastňuje sa rozhovorov alebo lekcií.
Môžu to byť signály aj iných emócií, ako napríklad hanblivosť, úzkosť alebo pocit nepohodlia. Členovia sa môžu cítiť „iní“, keď sú novými členmi Cirkvi, sú z inej krajiny alebo kultúry alebo nedávno zažili bolestnú životnú zmenu, ako je rozvod, smrť člena rodiny alebo predčasný návrat z misie.
Bez ohľadu na dôvod, nemali by sme váhať, aby sme s láskou pomohli. To čo hovoríme a robíme môže vytvoriť pocit, že všetci sú vítaní a potrební.
Zopár spôsobov, ako začleňovať druhých a uistiť sa, aby sa cítili vítaní:
-
Neseďte vždy pri tých istých ľuďoch na zhromaždení.
-
Všímajte si viac ako len vonkajší vzhľad ľudí, aby ste mohli vidieť ich pravé ja. (Pre viac informácií o tejto téme pozri „Inšpirovane slúžiť znamená vidieť ostatných, ako ich vidí Spasiteľ“, Liahona, jún 2019, 8 – 11.)
-
Zapojte druhých do rozhovorov.
-
Pozvite druhých, aby boli súčasťou vášho života. Môžete ich zapojiť do aktivít, ktoré práve plánujete.
-
Zistite spoločné záujmy a budujte na nich.
-
Neodopierajte svoje priateľstvo len preto, že niekto nenapĺňa vaše očakávania.
-
Keď na človeku vidíte niečo jedinečné, zaujímajte sa o to namiesto toho, aby ste to ignorovali alebo sa tomu vyhýbali.
-
Vyjadrujte lásku a dávajte úprimné komplimenty.
-
Nájdite si čas na to, aby ste premýšľali o tom, čo skutočne znamená, keď povieme, že Cirkev je pre každého, bez ohľadu na rozdiely. Ako to môžeme uskutočniť?
Nie je vždy ľahké cítiť sa príjemne okolo ľudí, ktorí sa od nás odlišujú. No praktizovaním sa môžeme zlepšiť v nachádzaní hodnoty v rozdieloch a ceniť si jedinečný prínos každého človeka. Ako učil starší Dieter F. Uchtdorf z Kvóra dvanástich apoštolov, naše rozdiely nám môžu pomôcť byť lepšími a šťastnejšími ľuďmi: „Poďte, pomôžte nám budovať a posilňovať kultúru uzdravenia, láskavosti a milosti voči všetkým Božím deťom.“3
Požehnaná tým, že bola zapojená
Christl Fechterová sa presťahovala do inej krajiny po tom, ako vojna zničila jej domovinu. Nevedela hovoriť dobre ich jazykom a nepoznala nikoho vo svojom susedstve, takže sa najskôr cítila izolovaná a osamelá.
Ako členka Cirkvi nabrala odvahu a začala navštevovať svoj nový zbor. Obávala sa, že jej silný prízvuk spôsobí, že sa s ňou ľudia nebudú chcieť rozprávať alebo že ju budú súdiť za to, že bola nezadaná.
No stretla ľudí, ktorí si nevšímali jej odlišnosti a privítali ju vo svojom okruhu priateľov. Správali sa k nej s láskou a ona bola čoskoro zaneprázdnená učením triedy Primárok. Deti boli skvelým príkladom prijímania druhých a keďže sa cítila milovaná a potrebná, posilnilo to jej vieru a pomohlo jej to znovu oživiť celoživotnú oddanosť Pánovi.
© 2019 Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Printed in Germany. Schválené v anglickom jazyku: 6/18. Preklad schválený: 6/18. Preklad Ministering Principles, July 2019. Slovak. 15768 176