Posolstvo Prvého predsedníctva, október 2010
Požehnania chrámu
Chrám dodáva nášmu životu účel. Prináša našej duši pokoj—nie taký, aký poskytujú ľudia, ale pokoj prisľúbený Synom Božím, keď povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“
V chráme sa môžeme cítiť bližšie k Pánovi
Myslím si, že na svete neexistuje miesto, kde by som sa cítil bližšie k Pánov, než v Jeho svätých chrámoch. Parafrázujúc báseň:
Ako ďaleko je nebo?
Tak ďaleko to nie je.
V chrámoch Božích,
práve tam je.
Pán povedal:
„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.
Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.
Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“1
Pre členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je chrám najposvätnejším miestom na zemi. Je to Pánov dom, a tak ako hlása nápis na stene chrámu, chrám je „svätosť Pánovi“.
Chrám nás povznáša a pozdvihuje nás
V chráme sa vyučuje drahocenný plán Boží. Je to chrám, kde sú uzatvárané večné zmluvy. Chrám nás povznáša, pozdvihuje, stojí ako maják pre všetkých, aby ho videli a aby nás viedol k celestiálnej sláve. Je to dom Boží. Všetko, čo sa odohráva medzi stenami chrámu je povznášajúce a zušľachťujúce.
Chrám je pre rodinu, pre jeden z najvzácnejších pokladov, ktoré máme v smrteľnosti. Pán je veľmi otvorený, keď hovorí k nám otcom a naznačuje, že máme zodpovednosť milovať svoje manželky z celého svojho srdca a starať sa o ne a o naše deti. Naznačil, že najväčšia práca, ktorú môžeme ako rodičia vykonať je v našom domove, a náš domov môže byť nebom, najmä keď je naše manželstvo spečatené v dome Božom.
Nebohý Starší Matthew Cowley, ktorý bol členom Kvóra dvanástich apoštolov, raz rozprával o zážitku, ktorý mal v jedno nedeľné popoludnie, keď ruka v ruke spolu so svojou malou vnučkou oslávili jej narodeniny—nešli do zoo, ani do kina, ale ku chrámu. So súhlasom správcu pozemku prišli až k veľkým dverám chrámu. Povedal jej, aby položila svoju rúčku na mohutné múry, a potom na ťažké dvere. Potom jej nežne povedal: „Zapamätaj si tento deň, kedy si sa dotkla chrámu. Jedného dňa vstúpiš dnu.“ Jeho darčekom pre toto malé dieťa neboli cukríky či zmrzlina, ale ďaleko významnejší a večný zážitok—porozumenie tomu, čo je dom Pána. Dotkla sa chrámu, a chrám sa dotkol jej.
Chrám prináša do našich duší pokoj
Keď budeme milovať chrám a dotýkať sa ho, naše životy budú zrkadlom našej viery. Keď prídeme do tohto svätého domu, keď budeme pamätať na zmluvy, ktoré sme tam uzavreli, budeme schopní zvládnuť každú skúšku a prekonať každé pokušenie. Chrám dodáva nášmu životu účel. Prináša našej duši pokoj—nie taký, aký poskytujú ľudia, ale pokoj prisľúbený Synom Božím, keď povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“2
Svätí neskorších dní majú veľkú vieru. Pán nám poskytuje príležitosti, aby videl, či budeme nasledovať Jeho prikázania, či budeme nasledovať cestu, ktorú nasledoval Ježiš Nazaretský, či budeme milovať Pána z celého svojho srdca, moci, mysle a sily a milovať svojich blížnych ako seba samých.3
Verím prísloviu: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“4
A tak to vždy je; a tak to vždy má byť. Ak konáme svoju povinnosť a plne dôverujeme Pánovi, naplníme Jeho chrámy, nielen vykonávaním svojich vlastných obradov, ale tiež budeme mať výsadu vykonávať ich za iných. Pokľakneme pri posvätných oltároch, aby sme boli zástupcami v spečatení, ktoré spojí manželov a manželky a deti na celú večnosť. Hodní mladí muži a mladé ženy od dvanástich rokov môžu byť zástupcami za tých, ktorí zomreli bez požehnania krstu. Toto je želaním nášho Nebeského Otca pre vás i pre mňa.
Stal sa zázrak
Pred mnohými rokmi bol pokorný a verný patriarcha, brat Percy K. Fetzer povolaný k tomu, aby dal patriarchálne požehnania členom, ktorí žili za Železnou oponou.
Brat Fetzer sa v týchto ťažkých časoch vybral do Poľska. Hranice boli uzatvorené, a nikto nesmel opustiť krajinu. Brat Fetzer sa stretol s nemeckými Svätými, ktorí tam uviazli, keď boli po Druhej svetovej vojne upravené hranice a krajina, kde žili sa stala súčasťou Poľska.
Vedúcim týchto nemeckých Svätých bol brat Eric P. Konietz, ktorý tam žil so svojou ženou a deťmi. Brat Fetzer dal bratovi a sestre Konietzovým a starším deťom patriarchálne požehnanie.
Keď sa brat Fetzer vrátil do Spojených štátov, zavolal mi a spýtal sa ma, či by sa so mnou mohol stretnúť. Keď sa posadil v mojej kancelárii, začal plakať. Povedal: „Brat Monson, keď som položil svoje ruky na hlavy členov rodiny Konietzových, prisľúbil som im niečo, čo nemôže byť naplnené. Prisľúbil som bratovi a sestre Konietzovým, že sa vrátia do svojho rodného Nemecka, že nebudú držaní v zajatí svojvoľných rozhodnutí víťazných krajín a že budú spolu spečatení ako rodina v dome Pánovom. Prisľúbil som ich synovi, že pôjde na misu a ich dcére, že bude zosobášená vo svätom chráme Božom. Vy i ja vieme, že kvôli uzatvoreným hraniciam nebudú môcť obdržať naplnenie týchto požehnaní. Čo som to len učinil?“
Povedal som: „Brat Fetzer, viem, že dobre viete, že ste učinili len to, čo náš Nebeský Otec chcel, aby ste učinili.“ Obaja sme pokľakli pri mojom stole a vyliali sme svoje srdcia nášmu Nebeskému Otcovi a naznačil sme, že zasvätenej rodine boli dané prísľuby prislúchajúce chrámu Božiemu a iné požehnania, ktoré sú im teraz odopreté. Iba On mohol vykonať zázrak, ktorý sme potrebovali.
Stal sa zázrak. Vedúci predstavitelia Poľska a Nemeckej demokratickej republiky podpísali zmluvu, ktorá umožnila nemeckým občanom uväzneným na tomto území, aby sa presťahovali do Západného Nemecka. Brat a sestra Konietzoví a ich deti sa presťahovali do Západného Nemecka a brat Konietz sa stal biskupom zboru, do ktorého sa presunuli.
Celá ich rodina išla do svätého chrámu vo Švajčiarsku. A kto bol onen chrámový prezident, ktorý ich vítal v bielom oblečení s otvorenou náručou? Nik iný ako Percy Fetzer, ten patriarcha, ktorý im dal oný prísľub. Teraz, vo svojej funkcii prezidenta chrámu Bern, Švajčiarsko, ich privítal v dome Pánovom, aby vyplnil oný prísľub a spečatil naveky manžela a manželku a deti k svojim rodičom.
Mladá dcéra sa napokon vydala v dome Pánovom. Mladý syn obdržal svoje povolanie a slúžil na misii na plný úväzok.
„Uvidíme sa v chráme!“
Pre niektorých z nás znamená cesta do chrámu len prejdenie niekoľko ulíc. Iní musia prekročiť oceány a prejsť mnoho kilometrov, kým vstúpia do chrámu Božieho.
Pred niekoľkými rokmi, pred dokončením chrámu v Južnej Afrike, som na konferencii okrsku v Salisbury v Rodézii, ktorú som navštívil, stretol okrskového prezidenta, Reginalda J. Nielda. Spolu so svojou manželkou a prekrásnymi dcérami ma privítal pri vstupe do cirkevnej budovy. Vysvetlili mi, že si ušetrili peniaze a sú pripravení na ten deň, keď budú môcť ísť do chrámu Pána. Ale chrám bol tak ďaleko.
Na záver stretnutia sa ma ich štyri prekrásne dcéry pýtali na chrám: „Ako vyzerá chrám? Videli sme ho len na obrázku.“ „Ako sa budeme cítiť, keď vstúpime do chrámu?“ „Čo nám najviac utkvie v pamäti?“ Takmer hodinu som sa s tými štyrmi dievčatami rozprával o dome Pána. Keď som odchádzal na letisko, zamávali mi a najmladšie dievča povedalo: „Uvidíme sa v chráme!“
O rok som mal príležitosť privítať rodinu Nieldovcov v chráme v Salt Lake City. V tichej pečatiacej miestnosti som mal výsadu spojiť brata a sestru Nieldovcov na večnosť a na čas. Potom sa otvorili dvere, a tie prekrásne dcéry, každá oblečená v nepoškvrnenej bielej, vstúpili do miestnosti. Objali mamu, a potom otca. V ich očiach boli slzy a v srdci vďačnosť. Boli sme ako v nebi. Teraz mohli povedať: „Odteraz sme rodina na večnosť.“
Toto je to podivuhodné požehnanie, ktoré čaká na tých, ktorí prídu do chrámu. Kiež každý z nás žije hodným životom, s čistými rukami a srdcom, aby sa chrám mohol dotknúť našich životov a rodín.
Ako ďaleko je nebo? Svedčím o tom, že sväté chrámy nie sú od neho až tak ďaleko—lebo sú onými posvätnými miestami, kde sa stretávajú nebo a zem a kde náš Nebeský Otec dáva Svojim deťom Svoje najväčšie požehnania.
© 2010 Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Vytlačené v Nemecku. Originál v angličtine schválený: 6/09. Preklad schválený: 6/09. Preklad First Presidency Message, October 2010. Slovak. 09370 176