Kresťanská joga

20. júla 1939 sa stali Otakar Vojkůvka a jeho nevlastná dcéra Valeria Kudelová poslednými pokrstenými v Československej misii pred začiatkom druhej svetovej vojny. Čoskoro nato boli všetci severoamerickí misionári evakuovaní z Európy.

Po druhej svetovej vojne sa v Československu dostala k moci komunistická strana. V roku 1950 boli zahraniční misionári opäť vyhostení a členovia Cirkvi boli nútení stretávať sa tajne. Ich kontakt s vedúcimi Cirkvi mimo krajiny bol obmedzený.

Členovia však našli pod komunistickou vládou tvorivé spôsoby zdieľania evanjelia. Po skonfiškovaní svojho výrobného podniku sa Otakar Vojkůvka začal zaujímať o jogu. Počas víkendov Vojkůvka a jeho rodina vyučovali hodiny „kresťanskej jogy“ v mnohých mestách. Zmiešaním tradičných cvičení jogy so zásadami, ktoré sa nachádzajú v písmach Svätých neskorších dní, učili, že muži a ženy boli stvorení, „aby mohli mať radosť“ (2. Nefi 2:25).

Stretnutia na seba čoskoro upriamili pozornosť miestnych orgánov. V jeho triedach a letných táboroch, ktoré prevádzkoval spolu s obrátenou študentkou Olgou Kovářovou, sa občas konali razie. Jedna vládna správa hovorila: „Buďte opatrní.“ „Tento muž má veľký vplyv na mladých ľudí.“ Zvedavý sused sa Vojkůvku opýtal, prečo ho doma navštevuje každý týždeň toľko mladých ľudí. „Učíme sa byť šťastní,“ odpovedal.

Do Cirkvi vstúpilo až 130 študentov Vojkůvku a Kovářovej. Mnohí zdieľali evanjelium prostredníctvom lekcií jogy po celej krajine. Po návšteve tábora jogy sa o Cirkev začal zaujímať Peter Václav. Počas jedného stretnutia bol Václav pokrstený. O niečo neskôr vstúpila do Cirkvi aj jeho manželka Hana. Po Nežnej revolúcii sa v Trenčíne doma u Václava konali prvé pravidelné cirkevné stretnutia. 24. januára 1993 bola založená trenčianska pobočka, ktorej prezidentom sa stal Peter Václav.