2010–2019
Kev Xav Mus Tsev
Kaum Hli Ntuj 2017


Kev Xav Mus Tsev

Cia li tig los rau txoj kev kaj. Cia li pib nej txoj kev rov qab mus tsev. Thaum nej ua li ntawd, nej lub neej yuav zoo dua, zoo siab dua, thiab haj yam muaj nqis.

Thaum peb sib ntsib nrog peb tus yaj saub Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson, nws muaj kev zoo siab thiab hais tiag tiag qhia rau peb hais tias nws hlub tus Tswv npaum li cas thiab nws paub tias tus Tswv hlub nws. Kuv cov kwv tij thiab cov muam, kuv paub tias Thawj Tswj Hwm Monson ris nej txiaj rau nej txoj kev hlub, nej tej lus thov Vajtswv, thiab nej txoj kev muab siab npuab tus Tswv thiab Nws txoj moo zoo.

Bobbie tus Aub Zoo Heev

Yuav luag ib puas xyoo tas los, ib tsev neeg nyob hauv Oregon ua si nyob hauv lub xeev Indiana—nyob deb li 2,000 mais (3,200 km)—es lawv tus aub uas lawv hlub heev, Bobbie, poob zoo. Tsev neeg no tau nrhiav txhua qhov txhia chaw rau lawv tus aub tiam sis lawv tsis pom. Lawv nrhiav tsis tau Bobbie hlo li.

Lawv siab ntais rhe rov qab mus tsev, txhua mais lawv mus ua rau lawv haj yam nyob deb ntawm tus aub uas lawv hlub.

Rau lub hlis tom qab ntawd, tsev neeg no xav tsis thoob vim lawv pom Boobie nyob ntawm lawv lub qhov rooj nyob hauv Oregon. “Qias neeg, yuag yuag, ko taw hle tawv pom pob txha—zoo nkaus li [nws] twb taug kev tag nrho … nws tus kheej.”1 Neeg coob nyob thoob plaws lub Teb Chaws Amelikas nyiam Bobbie zaj no, thiab lawv hu nws ua Bobbie tus Aub Zoo Heev.

Bobbie tsis yog tib tug tsiaj uas ua rau cov kws kawm txuj xav tsis thoob vim lawv txawj paub kev thiab xav rov mus tsev. Ib txhia ntawm cov npuj npaim Monarch ya 3,000 mais (4,800 km) txhua xyoo mus rau tej qhov chaw zoo dua rau lawv nyob. Cov vaub kib deg loj heev mus dhau lub Hiav Txwv Pacific txij ntawm lub teb chaws Indonesia los txog ntug dej hauv California. Cov ntses loj mus txij ntawm cov dej txias nyob hauv qhov chaw qab ntuj kawg thiab qaum ntuj kawg mus txoj kab nruab nrab ntawm lub ntiaj teb thiab rov qab los. Ntshe yog ib qho haj yam nyuaj ntseeg uas tus noog hiav txwv arctic tern ya txij ntawm puag pem qaum teb Arctic Circle mus txog puag nrad qab teb Antarctica thiab rov qab los, uas yog 60,000 mais (97,000 km).

Thaum cov kws kawm txuj kawm txog kev coj yeeb yam li no, lawv nug tej yam xws li “Lawv ho paub mus qhov twg?” thiab “Ua cas txhua tiam tsiaj ho kawm tau kev coj yeeb yam li no?”

Thaum kuv nyeem txog kev xav uas muaj hwj huam no nyob hauv cov tsiaj, ua rau kuv xav paub seb, “Puas yog cov neeg muaj kev xav zoo ib yam li ntawd—ib yam uas coj lawv kev hauv lawv lub cev—uas ua rau lawv xav mus tsev saum ntuj ceeb tsheej?”

Kuv ntseeg tias txhua tus txiv neej, poj niam, thiab me nyuam tau muaj ib lub sij hawm hauv lawv lub neej uas lawv tau hnov lub ntuj ceeb tsheej txoj kev hu lawv. Nyob hauv peb yog ib txoj kev xav kom dhau daim ntaub thaiv thiab puag peb Leej Txiv thiab Leej Niam Saum Ntuj Ceeb Tsheej uas peb paub thiab hlub puag thaum ub.

Tej zaum ib txhia yuav txov txoj kev xav no kom ploj mus thiab ua rau lawv sab ntsuj plig tsis hnov dab tsi. Tiam sis cov uas tsis tua lub teeb no nyob hauv lawv yuav pib taug ib txoj kev zoo kawg nkaus—ib txoj kev rov qab mus tsev saum ntuj ceeb tsheej.

Vajtswv Hu Nej

Zaj xov zoo kawg ntawm Yexus Khetos lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg qhia hais tias Vajtswv yog peb Leej Txiv, Nws hlub peb, thiab muaj ib txoj kev rov qab los cuag Nws.

Vajtswv hu nej.

Vajtswv paub nej txhua txoj kev xav, nej tej kev nyuaj siab, thiab nej tej kev cia siab. Vajtswv paub txog ntau zaus uas nej tau nrhiav Nws. Ntau zaus uas nej muaj kev xyiv fab heev. Ntau zaus uas nej tau quaj thaum nej kho siab. Ntau zaus uas nej tsis paub pab, tsis paub ua li cas, los yog nej npau taws.

Tiam sis, txawm yog yav tas los zoo li cas los—yog nej tau ua yuam kev, xav tias nej raug txom nyem, tu siab, lwm tus ntxeev rau nej, los sis nej raug ntaus—cia li paub hais tias nej tsis nyob nej ib leeg. Vajtswv tseem hu nej.

Tus Cawm Seej ncav Nws tes rau nej. Thiab zoo ib yam li Nws hais rau cov neeg nuv ntse puag thaum ub nyob ntawm ntug Dej Hiav Txwv Kalilais, nrog kev hlub uas nyob mus ib txhis Nws hais lus rau nej hais tias: “Los, nrog kuv mus.”2

Yog nej kam mloog Nws lus, Nws yuav hais lus rau nej hnub no.

Thaum nej taug txoj kev ua ib tug thwj tim—thaum yus txav mus cuag Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej—muaj ib yam nyob hauv nej uas yuav qhia tias nej twb hnov tus Cawm Seej txoj kev hu thiab tso siab rau txoj kev kaj ntawd. Qhov ntawd yuav qhia nej tias nej taug txoj kev yog thiab nej tab tom rov qab mus tsev.

Txij thaum ntuj tsim teb raug, Vajtswv cov yaj saub twb yaum kom lawv cov neeg “mloog tus Tswv lus, … coj raws li nws tej kev cai … , [thiab] tig rov los muab siab npuab [Nws] kom kawg siab kawg ntsws.”3

Cov vaj lug kub qhia peb ntau yam vim li cas peb yuav tsum ua li no.

Hnub no, cia kuv hais ob qho uas qhia vim li cas peb yuav tsum tig mus rau tus Tswv.

Qhov thib ib, Nej lub neej yuav zoo dua li qub.

Qhov thib ob, Vajtswv yuav siv nej kom ua rau lwm tus lub neej zoo dua li qub.

Nej lub Neej Yuav Zoo Dua Li Qub

Kuv ua tim khawv hais tias thaum peb pib los yog taug txoj kev mus cuag Vajtswv mus ntxiv, peb lub neej yuav zoo dua.

Qhov no tsis txhais hais tias peb lub neej yuav tsis muaj kev nyuaj siab. Peb txhua tus paub txog cov uas rau siab coj raws li Yexus Khetos uas raug kev txom nyem thiab kev tsis ncaj ncees—Yexus Khetos twb raug txom nyem tshaj txhua leej txhua tus. Ib yam li Leej Txiv cia “lub hnub tuaj ci rau cov neeg ua phem thiab cov neeg ua zoo,” Nws kuj cia tej yam sim cov ncaj thiab cov tsis ncaj lub siab zoo ib yam.4 Muaj tseeb tiag, tej lub sij hawm zoo li peb lub neej nyuaj dua vim rau qhov peb sim ua neej raws li peb txoj kev ntseeg.

Tsis yog li ntawd, qhov uas nej coj raws li tus Cawm Seej yuav tsis muab nej tej kev sim siab ploj mus. Tiam sis, qhov ntawd yeej yuav tshem tej yam uas thaiv nej kom txais tsis tau kev pab uas Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej xav pub rau nej. Vajtswv yuav nrog nej nyob. Nws yuav coj nej txoj hau kev. Nws yuav nrog nej mus thiab nqa nej thaum twg nej xav tau.

Nej yuav txais tau cov txiv ntawm tus Ntsuj Plig: “lub siab sib hlub, zoo siab, nyob kaj siab lug, ua siab ntev, muaj lub siab dawb siab zoo, zoo siab hlo pab lwm tus, [thiab] kev ntseeg.”5

Cov txiv ntawm sab ntsuj plig no tsis yog los ntawm kev vam meej hauv lub ntiaj teb los sis kev muaj hmoov zoo. Tej no yeej los ntawm kev coj raws li tus Cawm Seej, thiab tej no yuav pab peb txawm yog peb nyob hauv cua daj cua dub loj tshaj plaws.

Tej teeb meem thiab tej xwm txheej ntawm lub neej no yuav ua rau peb ntshai, tiam sis cov uas muab siab npuab Vajtswv yuav txais tau Nws txoj kev kaj siab lug. Lawv txoj kev xyiv fab yuav tsis ploj mus. Yeej yuav tsis tso lawv tseg los yog hnov qab lawv.

Cov vaj lug kub qhia tias, “Cia siab rau tus Tswv kom kawg koj lub siab lub ntsws. Tsis txhob cia siab rau koj tej kev txawj ntse. Txhua yam uas koj ua koj yuav tsum nco ntsoov tus Tswv, nws thiaj yuav coj koj taug txoj kev uas yog txoj tseeb.”6

Cov uas ua raws li tus Tswv hu lawv ua thiab nrhiav Vajtswv, cov uas thov Vajtswv, ntseeg, thiab taug txoj kev uas tus Cawm Seej tau npaj—txawm yog tej lub sij hawm lawv kuj ua yuam kev los—yuav txais kev nplij siab tias “txhua yam yuav ua hauj lwm ua ke kom zoo rau [lawv].”7

Vim Vajtswv “muab dag zog rau cov uas nkees thiab muab hwj chim rau cov uas qaug zog.”8

“Vim txawm cov ncaj ncees vau xya zaus los, lawv yeej yuav rov qab sawv.”9

Thiab vim Nws zoo tus Tswv nug hais tias:

Nej puas xav muaj kev xyiv fab tsis tu tsis tseg?

Nej puas xav nyob kaj siab lug uas muaj zog tshaj qhov to taub?10

Ces cia li tig los rau txoj kev kaj.

Cia li pib nej txoj kev rov qab mus tsev.

Thaum nej ua li ntawd, nej lub neej yuav zoo dua, zoo siab dua, thiab haj yam muaj nqis.

Vajtswv Yuav Siv Nej Ua Hauj Lwm

Thaum nej ua neej rov qab mus cuag Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej nej yuav paub hais tias lub ntsiab tsis yog kom nej tsom ntsoov rau nej lub neej xwb. Tsis yog li ntawd, txoj kev no yeej yuav coj nej mus kom foom koob hmoov rau Vajtswv lwm cov me nyuam lub neej—yog nej cov kwv tij nus muag. Thiab qhov zoo thaum nej ua hauj lwm rau Vajtswv, thiab thaum nej saib xyuas thiab pab nej cov neeg lub neej, nej yuav pom nej lub neej vam meej, ntau tshaj qhov nej yuav to taub.

Tej zaum nej tsis xav tias nej tsis tshua txawj ua dab tsi; tej zaum nej xav tias nej foom tsis tau koob hmoov rau lwm tus lub neej. Feem ntau, thaum peb saib peb tus kheej, peb tsuas pom tej yam uas peb ua tsis taus thiab tej yam tsis zoo. Tej zaum peb xav tias peb yuav tsum ua “ntxiv” kom Vajtswv siv tau peb—txawj ntse ntxiv, muaj nyiaj ntxiv, ntxim nyiam ntxiv, muaj txuj ci ntxiv, paub txog sab ntsuj plig ntxiv. Cov koob hmoov yuav los rau nej tsis yog vim nej txawj ua tej yam tiam sis vim nej xaiv ua zoo. Thiab tus Vajtswv ntawm lub qab ntuj khwb yuav ua hauj lwm hauv nej thiab dhau los ntawm nej, siv nej txoj kev txo hwj chim ua hauj lwm kom muaj raws li Nws lub hom phiaj.

Nws tej hauj lwm yeej mus tom ntej raws li lub ntsiab cai tseem ceeb no: “Los ntawm tej yam me me tawm tej yam zoo kawg.”11

Thaum nws sau ntawv rau Tsoom Haiv Neeg Ntseeg nyob hauv Kaulees, tus Thwj Tim Povlauj pom hais tias tsis muaj ntau tus uas neeg ntiaj teb suav tias yog neeg txawj ntse. Tiam sis qhov ntawd tsis ua li cas, vim “Vajtswv xaiv yam uas neeg suav hais tias tsis muaj zog hauv lub ntiaj teb no kom cov neeg muaj zog poob ntsej muag.”12

Nyob hauv zaj keeb kwm txog Vajtswv txoj hauj lwm los muaj neeg coob uas xav tias lawv zoo tsis txaus. Tiam sis lawv txo hwj chim ua hauj lwm, tso siab rau Vajtswv txoj kev tshav ntuj thiab Nws cov lus cog tseg: “Lawv txhais npab yuav ua kuv txhais npab, thiab kuv yuav ua lawv daim hlau … thiab lawv yuav sib ntaus sib tua li txiv neej yawg rau kuv; thiab … kuv yuav tsom kwm lawv.”13

Lub caij sov tas los no kuv tsev neeg muaj cib fim mus xyuas tej qhov chaw txog ntawm lub Koom Txoos zaj keeb kwm nyob hauv lub Teb Chaws Amelikas sab hnub tuaj. Zoo nkaus li peb twb ua neej thaum lub sij hawm ntawd. Cov neeg uas kuv tau nyeem ntawv txog—xws li Martin Harris, Oliver Cowdery, thiab Thomas B. Marsh—kuv paub tiag tiag thaum peb taug kev rau ntawm tej qhov chaw uas lawv taug kev thiab xav txog tej kev txi uas lawv ua kom txhim tsa Vajtswv lub nceeg vaj.

Lawv twb muaj tej cwj pwm zoo uas ua rau lawv muaj peev xwm pab muab Yexus Khetos lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg txum tim rov qab los.Tiam sis lawv kuj yog tib neeg, uas qaug zog, thiab ua yuam kev—ib yam li peb. Ib txhia xav txawv ntawm tus Yaj Saub Yauxej Xamiv thiab tau tso lub Koom Txoos tseg. Tom qab ntawd, cov neeg no feem coob hloov siab, txo lawv lub hwj chim, thiab rov qab xav koom Tsoom Haiv Neeg Ntseeg.

Tej zaum peb muaj ntsis xav txiav txim cov kwv tij no thiab lwm tus mej zeej zoo li lawv. Tej zaum peb yuav hais tias, “Kuv yeej yuav tsis tso tus Yaj Saub Yauxej tseg.”

Txawm yog qhov nej hais muaj tseeb los, peb tsis paub kev ua neej thaum lub sij hawm ntawd tiag tiag, thaum muaj xwm txheej li ntawd. Lawv yeej tsis yog neeg zoo tag nrho, tiam sis qhov uas Vajtswv tseem siv lawv ua hauj lwm yeej txhawb peb lub siab. Nws paub lawv muaj zog thiab qaug zog li cas, thiab Nws muab cib fim zoo kawg nkaus rau lawv ua ib yam tseem ceeb kom pab muab Nws txoj moo zoo txum tim rov qab los.

Yog ib qho uas pab peb kom paub hais tias, txawm peb tsis zoo tag nrho, yog peb muab siab npuab Vajtswv, Nws yuav ua siab dawb siab zoo siv peb kom muaj raws li Nws tej hom phiaj.

Cov uas hlub thiab ua hauj lwm rau Vajtswv thiab cov neeg zej zog thiab txo hwj chim thiab rau siab koom tes ua Nws tej hauj lwm yuav pom tej yam zoo tshwm sim hauv lawv lub neej thiab lub neej ntawm cov uas lawv hlub.

Tej qhov rooj uas kaw lawm yuav qhib.

Cov tim tswv yuav mus ua lawv ntej thiab npaj kev rau lawv.

Txawm yog nej ua dab tsi hauv nej zej zog los yog lub Koom Txoos, Vajtswv yuav siv nej ua hauj lwm yog tias nej txaus siab. Nws yuav ua kom nej tej kev xav ua ncaj ncees loj tuaj thiab muab tej yam nej muaj siab zoo ua hloov ua qhov zoo ntau nplua mias.

Peb Mus Tsis Taus Yog Tsis Siv Zog

Peb txhua tus yog neeg uas “tsis muaj teb tsis muaj chaw”14 nyob hauv lub ntiaj teb no. Peb nyob deb ntawm peb tsev. Tiam sis peb tsis tas kho siab los yog xav tias peb nyob peb ib leeg.

Peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej tau muab Khetos txoj Kev Kaj rau peb. Thiab nyob hauv peb txhua tus, kev tshoov siab ua rau peb xav tig peb qhov muag thiab lub siab rau Nws thaum peb rov qab mus rau peb lub tsev xilethi-aus.

Peb yuav tsum siv zog.Yus mus tsis tau yog yus tsis siv zog kawm txog Nws, to taub Nws tej lus qhia, rau siab ua raws li tej ntawd, thiab ib ruam dhau ib ruam mus.

Lub neej no yeej tsis zoo li ib lub tsheb uas nws tsav nws. Tsis yog ib lub nyab hoom uas cia ya nws tus kheej.

Tsis tsim nyog uas nej ntab hauv cov dej thiab cia siab tias cov dej yuav tshoob nej mus rau qhov chaw uas nej xav mus. Yus yuav tsum txaus siab siv zog ua luam dej kom ua ib tug thwj tim.

Tsis muaj leej twg ntxiv uas lav ris rau nej lub neej. Tus Cawm Seej yuav pab nej thiab npaj kev rau nej, tiam sis kev cog lus kom coj raws li Nws thiab ua raws li Nws tej lus txib yuav tsum los ntawm nej tus kheej. Nov yog nej lub nra xwb, nej lub cib fim xwb.

Nov yog nej txoj kev zoo kawg nkaus.

Thov mloog nej tus Cawm Seej txoj kev hu.

Cia li coj raws li Nws.

Tus Tswv tau txhim tsa Yexus Khetos lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg kom pab nej ua raws li kev cog lus no kom ua hauj lwm rau Vajtswv thiab pab nej cov neeg zej zog. Lub Koom Txoos lub hom phiaj yog kev yaum, kev qhia, kev txhawb nqa, thiab kev tshoov siab. Lub Koom Txoos zoo no muab cib fim rau nej muaj kev khuv leej, ncav teb pab lwm tus, thiab rov ua thiab ua raws li tej kev khi lus dawb ceev. Tus Tswv tau tsim lub Koom Txoos no kom foom koob hmoov rau nej lub neej thiab pab nej tsev neeg, zej zog, thiab lub teb chaws.

Cia li los, koom nrog peb thiab tso siab rau tus Tswv. Siv nej tej txuj ci ua Nws txoj hauj lwm zoo kawg nkaus. Cia li ncav tes pab, yaum, kho, thiab txhawb nqa txhua tus uas hnov thiab ua raws li txoj kev xav hauv lawv lub siab rov qab mus tsev saum ntuj ceeb tsheej. Cia peb koom ua ke mus rau lub ntuj ceeb tsheej uas zoo kawg nkaus.

Txoj moo zoo yog ib zaj lus xov txog kev cia siab, kev xyiv fab, thiab kev zoo siab. Yog ib txoj kev uas coj peb rov mus tsev.

Thaum peb ntseeg thiab ua raws li txoj moo zoo, txhua hnub thiab txhua teev, peb yuav txav los nyob ze Vajtswv me ntsis ntxiv. Peb lub neej yuav zoo dua li qub, thiab tus Tswv yuav siv peb ua tej yam zoo kom foom koob hmoov rau cov neeg nyob ib puag ncig peb thiab kom muaj raws li Nws tej lub hom phiaj uas nyob mus ib txhis. Kuv ua tim khawv txog qhov no thiab thov Vajtswv foom koob hmoov rau nej los ntawm Yexus Khetos lub npe dawb ceev, amees.