Hlasy mládeže

Rozhodnúť sa pre chrám

Iris R., 18 rokov, Sal, Kapverdy

Miluje ručne písané písmo, vytváranie umeleckých diel a varenie.

Chrám, ktorý je pri mne najbližšie, sa nachádza na inom ostrove. Aby sme sa tam dostali, musíme absolvovať 45-minútový let alebo 12-hodinovú plavbu loďou. Nikdy predtým som nebola v chráme a v poslednom ročníku školy moja mama naplánovala, že tam pôjdeme. Rok šetrila peniaze, aby mohla ísť moja rodina spolu.

Žiaľ, mali sme sa vrátiť domov po začiatku školy, čo ma znepokojovalo. Vždy bolo pre mňa dôležité mať v škole dobrý priemer známok (GPA), aby som mohla získať štipendium na vysokú školu. Uvažovala som, že nepôjdem do chrámu, pretože absencie by mohli poškodiť môj konečný priemer. Potom moja mama povedala: „Prečo sa nepomodlíš a nepoprosíš Pána o pomoc?“

Trochu som sa zdráhala, pretože som sa bála, ale rozhodla som sa pomodliť. Nebeský Otec ma viedol a rozhodla som sa ísť do chrámu. Celý týždeň, čo sme tam boli, sme chodili do chrámu každý deň. Bolo to úžasné! Vykonávanie krstov bol neuveriteľný zážitok; veľmi silno som cítila Ducha.

Nakoniec sa mi podarilo dokončiť školu s dobrým priemerom. Udržiavanie blízkeho vzťahu so Spasiteľom mi pomohlo mať v tom období nádej. Vedela som, že je so mnou a dáva mi silu. Pán si je vedomý nášho úsilia a keď vložíme veci do Jeho rúk, môžeme veriť, že všetko bude v poriadku.

Som veľmi vďačná, že moja sestra mala odvahu pozvať misionárov k nám domov. Ona a ja sme boli prvé v našej rodine, ktoré sa dali pokrstiť – mala som 13 a ona 15 rokov. Viem, že som milovaným dieťaťom nášho Nebeského Otca. V mojom živote nikdy nebol prítomný môj pozemský otec, ale pomáha mi vedieť, že máme Nebeského Otca a že som stvorená na Jeho obraz. Cítim Jeho lásku ku mne; viem, že v najťažších chvíľach stojí po mojom boku.