„Kofta na obed“, Môj kamarát, júl 2023, 12 – 13.
Kofta na obed
„Čo za čudesnú vec to, prosím ťa, ješ?“
Tento príbeh sa odohral v USA.
Roy si sadol za stôl a otvoril si papierové vrecúško s obedom. Len nedávno sa sem prisťahoval a dnes bol prvý krát v novej škole. Jeho mama mu uvarila jeho obľúbené arménske jedlo, ktoré sa volá kofta. Už sa mu zbiehali slinky!
Roy rozbalil voskový papier, do ktorého bola kofta zabalená. Vyzerala ako dlhá, úzka mäsová gulička. Roy miloval vôňu všetkých tých korení zapečených do kofty. A vďaka dierke, ktorá bola v strede, vyzerala ako malá píšťalka. Priložil si ju k ústam a fúkol do nej. Potom sa do nej zahryzol. Mňam!
„Hej,“ povedal chlapec, ktorý sedel oproti. „Čo za čudesnú vec to, prosím ťa, ješ?“
Roy cítil, ako mu červenajú líca. „To je môj obed.“
„No, chutne teda naozaj nevyzerá.“ Chlapec si z neho uťahoval.
Roy nevedel, čo má na to povedať. Netušil, že tu nikto iný koftu nepoznal. Nechcel, aby si všetci mysleli, že je nejaký divný! Obed si teda odložil a vybehol von na prestávku.
Po škole mama zbadala, že si Roy vybaľuje obed.
„Už nechcem nosiť koftu do školy,“ povedal Roy.
„Prečo?“ spýtala sa mama. „Je to predsa tvoje najobľúbenejšie jedlo.“
Roy jej vysvetlil, čo sa v škole stalo. „Bol to taký trapas!“
„Je mi ľúto, čo sa ti stalo,“ povedala mama. „Tu skoro nikto koftu nepozná. Čo keby sme ponúkli ďalším deťom, aby ju ochutnali?“
„Prečo?“ spýtal sa Roy. „Určite ju neochutnajú.“
„To nemôžeš vedieť, kým im ju neponúkneš! Viem, že je ťažké nájsť si kamarátov. Ale všetci sme deti Božie. Niekedy sa musíme jeden o druhom dozvedieť trochu viac.“
Roy sa nad tým zamyslel. Nechcel ale, aby si z neho znova uťahovali. Chcel však dať deťom pri obede možnosť, aby ho pochopili. A kofta bola naozaj výborná.
Prikývol. „Dobre. Urobme viac.“
Na ďalší deň sa Roy pri obede zhlboka nadýchol. Sadol si vedľa chlapca, ktorý si z neho predtým uťahoval.
Roy si vybral svoj obed. „Chceli by ste ochutnať arménske jedlo?“
Ostatné deti sa sa postavili okolo Roya, kým rozbaľoval koftu.
„Ja by som si dal,“ povedal chlapec.
„Ja tiež,“ pridalo sa ďalšie dievča. Roy každému ponúkol kúsok kofty. Všetci ju ochutnali.
„Je to naozaj chutné!“ povedal chlapec. „Ako sa to volá?“
„Kofta,“ povedal Roy.
„To znie parádne!“ Chlapec sa usmial. „Ja som John. Chceš sa hrať cez prestávku?“
Roy mal plné ústa, a tak mohol iba prikývnuť. Jeho mama mala pravdu – aj oni sú deti Božie! A vďaka tomu, že sa podelil, si našiel kamarátov.
Ilustrácie od Marka Robisona