Odpovede na modlitbu
Otec nás pozná, pozná naše potreby a dokonale nám pomôže.
Dôležitou a upokojujúcou náukou evanjelia Ježiša Krista je, že náš Nebeský Otec má dokonalú lásku k Svojim deťom. Kvôli tejto dokonalej láske nás žehná nielen podľa našich túžob a potrieb, ale aj podľa Svojej nekonečnej múdrosti. Ako prosto povedal prorok Nefi: „Viem, že [Boh] miluje svoje deti.“1
Jedným z aspektov tejto dokonalej lásky je angažovanosť nášho Nebeského Otca v detailoch nášho života, dokonca aj keď si to možno neuvedomujeme alebo to nechápeme. Vyhľadávame Otcovo božské vedenie a pomoc prostredníctvom vrúcnej, úprimnej modlitby. Keď si ctíme svoje zmluvy a snažíme sa byť viac takými, ako je náš Spasiteľ, máme nárok na neustále2 prúdenie božského vedenia prostredníctvom vplyvu a inšpirácie Ducha Svätého.
Písma nás učia: „Váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte“3 a On „pozná všetky veci, lebo všetky veci sú prítomné pred očami [Jeho].“4
Príkladom toho je prorok Mormon. Nedožil sa toho, aby videl výsledky svojej práce. Napriek tomu pochopil, že ho Pán starostlivo viedol. Keď sa cítil inšpirovaný zahrnúť malé dosky Nefiho do svojho záznamu, Mormon napísal: „A činím to pre múdry zámer; lebo tak mi je to našepkávané, podľa pôsobenia Ducha Pána, ktorý je vo mne. A teraz, ja nepoznám všetky veci; ale Pán pozná všetky veci, ktoré prídu; a preto pôsobí vo mne, aby som činil podľa vôle jeho.“5 Hoci Mormon nevedel o budúcej strate stošestnástich strán rukopisu, Pán vedel a pripravil spôsob, ako prekonať túto prekážku, dávno predtým, ako k nej došlo.
Otec nás pozná, pozná naše potreby a dokonale nám pomôže. Niekedy je táto pomoc daná v momente, alebo aspoň čoskoro po tom, čo o božskú pomoc žiadame. Niekedy nie sú naše úprimné a hodné túžby zodpovedané tak, ako dúfame, ale zistíme, že Boh má pripravené väčšie požehnania. A niekedy nám naše spravodlivé túžby nie sú udelené v tomto živote. Vysvetlím vám na troch rôznych príkladoch, ako môže náš Otec v nebi odpovedať na naše úprimné žiadosti na Jeho osobu.
Náš najmladší syn bol povolaný, aby slúžil ako misionár na misii v Paríži vo Francúzsku. V príprave na jeho službu sme s ním šli nakúpiť obvyklé košele, obleky, kravaty, ponožky a kabát. Bohužiaľ, kabát, ktorý chcel, nebol v tej chvíli na sklade v potrebnej veľkosti. Predavač ale povedal, že kabát bude k dispozícii v priebehu niekoľkých týždňov a bude doručený do Misionárskeho tréningového strediska v Prove pred odchodom nášho syna do Francúzska. Zaplatili sme za kabát a viac sme naň nemysleli.
Náš syn nastúpil do Misionárskeho tréningového strediska v júni a kabát bol dodaný len niekoľko dní pred jeho plánovaným odletom v auguste. Kabát si nevyskúšal, ale rýchlo ho zabalil do svojej batožiny s oblečením a inými predmetmi.
Keď sa v Paríži, kde náš syn slúžil, začala zima, napísal nám, že vytiahol kabát a vyskúšal ho, ale zistil, že je príliš malý. Preto sme museli na jeho bankový účet vložiť ďalšie finančné prostriedky, aby si mohol v Paríži kúpiť ďalší kabát, čo aj urobil. S určitým podráždením som mu napísal a povedal mu, aby ten kabát daroval, pretože ho aj tak nevyužije.
Neskôr sme od neho dostali tento e-mail: „Je tu veľmi, veľmi chladno. … Mám pocit, že vietor ide priamo cez nás, hoci môj nový kabát je úžasný a dosť hrubý. … Ten starý som dal [inému misionárovi v našom byte], ktorý povedal, že sa modlil za spôsob, ako prísť k lepšiemu kabátu. Je obrátený niekoľko rokov a má len mamu … a misionára, ktorý ho pokrstil, ktorí ho podporujú na jeho misii, a tak bol kabát odpoveďou na modlitbu, takže som bol z toho veľmi šťastný.“6
Nebeský Otec vedel, že tento misionár, ktorý slúžil vo Francúzsku približne 10 000 km od domova, bude naliehavo potrebovať nový kabát kvôli chladnej zime v Paríži, ale že tento misionár nebude mať prostriedky na jeho kúpu. Nebeský Otec tiež vedel, že náš syn dostane z obchodu s oblečením v Prove v Utahu kabát, ktorý mu bude príliš malý. Vedel, že títo dvaja misionári budú v Paríži slúžiť spoločne a že kabát bude odpoveďou na pokornú a úprimnú modlitbu misionára, pre ktorého to bola okamžitá potreba.
Spasiteľ učil:
„Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca.
A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave.
Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov!“7
V iných situáciách, keď nám naše hodné túžby nie sú dané tak, ako sme dúfali, môže to byť v skutočnosti pre náš konečný prospech. Napríklad Jozefovi, synovi Jákobovmu, jeho bratia do takej miery závideli a nenávideli ho, že zosnovali Jozefovo zabitie. Namiesto toho ho predali ako otroka do Egypta.8 Ak kedy niekto mohol mať pocit, že jeho modlitby neboli zodpovedané tak, ako dúfal, mohol to byť práve Jozef. V skutočnosti jeho zjavné nešťastie viedlo k veľkým požehnaniam pre neho a zachránilo jeho rodinu pred hladovaním. Neskôr, po tom, čo sa stal dôveryhodným vodcom v Egypte, s veľkou vierou a múdrosťou povedal svojim bratom:
„Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive.
Lebo už dva roky trvá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy.
Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie.
Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh.“9
Počas štúdia na vysokej škole náš najstarší syn získal veľmi žiadanú prácu na čiastočný úväzok pre študenta, ktorá mala potenciál viesť k úžasnému, trvalému zamestnaniu po absolvovaní. V tomto študentskom zamestnaní pracoval tvrdo celé štyri roky, stal sa vysoko kvalifikovaným a bol rešpektovaný svojimi kolegami a vedúcimi. Na konci posledného ročníka, takmer ako keby to zorganizovali nebesá (aspoň podľa spôsobu premýšľania nášho syna), sa oná stála pozícia otvorila a on bol hlavným kandidátom, s každým náznakom a očakávaním, že skutočne onú prácu získa.
Nuž, nevzali ho. Nikto z nás to nemohol pochopiť. Pripravil sa dobre, pohovor dopadol dobre, bol najkvalifikovanejším kandidátom a modlil sa s veľkou nádejou a očakávaním! Bol zničený a zdrvený a nad celým týmto príbehom sme si škrabali hlavy. Prečo ho Boh opustil v tejto jeho spravodlivej túžbe?
Až o niekoľko rokov neskôr začala byť odpoveď veľmi jasná. Keby dostal tú vysnívanú prácu po štátniciach, premeškal by kritickú život meniacu príležitosť, ktorá sa teraz ukázala byť pre jeho večný prospech a požehnanie. Boh poznal koniec od začiatku (tak ako vždy) a v tomto prípade bola odpoveď na mnohé spravodlivé modlitby nie, v prospech oveľa lepšieho výsledku.
A niekedy odpoveď na modlitbu, ktorú tak spravodlivo, zúfalo a usilovne hľadáme, nie je daná v tomto živote.
Sestra Patricia Parkinsonová sa narodila s normálnym zrakom, ale vo veku siedmich rokov začala strácať zrak. Keď mala Pat deväť, začala navštevovať Utažskú školu pre nepočujúcich a nevidiacich v Ogdene v Utahu, asi 145 km od svojho domova, čo si vyžadovalo nástup do školského internátu – to zahŕňalo všetky druhy smútku za domovom, ktoré môže deväťročné dievča zažiť.
Kým dovŕšila jedenásť rokov, stratila zrak úplne. Pat sa vrátila domov natrvalo, keď mala pätnásť rokov, aby navštevovala miestnu strednú školu. Išla na vysokú školu a absolvovala bakalársky odbor poruchy komunikácie a psychológie a po hrdinskom boji proti predsudkom ohľadom prijatia na štúdium na univerzite nastúpila na magisterské štúdium a dokončila odbor odchýlky hovoreného jazyka (klinická logopédia). Pat teraz pracuje s päťdesiatimi tromi žiakmi základných škôl a dohliada na štyroch logopédov vo svojom školskom obvode. Vlastní svoj vlastný dom a má svoje vlastné auto, ktoré šoférujú priatelia a rodinní príslušníci, keď Pat potrebuje niekam zaviezť.
Keď mala Pat desať rokov, mala naplánovaný ďalší lekársky zákrok, ktorý by riešil jej zhoršujúci sa zrak. Jej rodičia jej vždy presne opísali, čo sa bude diať, pokiaľ išlo o nejaký takýto zákrok, ale z nejakého dôvodu jej o tomto konkrétnom zákroku nepovedali. Keď jej rodičia povedali, že zákrok bol naplánovaný, Pat, podľa slov jej matky, „začala byť hysterická“. Pat vbehla do druhej miestnosti, ale neskôr sa vrátila a povedala svojim rodičom s určitým rozhorčením: „Dovoľte mi niečo vám povedať. Viem to, Boh to vie a vy to môžete vedieť tiež. Budem slepá po zvyšok svojho života!“
Pred niekoľkými rokmi Pat cestovala do Kalifornie, aby navštívila svojich rodinných príslušníkov, ktorí tam žili. Keď bola vonku so svojím trojročným synovcom, povedal jej: „Teta Pat, prečo jednoducho nepoprosíš Nebeského Otca, aby ti dal nové oči? Pretože ak prosíš Nebeského Otca, On ti dá čokoľvek, čo chceš. Musíš Ho o to len požiadať.“
Pat povedala, že ju táto otázka zaskočila, ale odpovedala: „Nuž, Nebeský Otec takto niekedy nepracuje. Niekedy potrebuje, aby si sa niečo naučil, a tak ti nedá všetko, čo chceš. Niekedy musíš čakať. Nebeský Otec a Spasiteľ vedia najlepšie, čo je pre nás dobré a čo potrebujeme. Takže ti nedajú všetko, čo chceš v okamihu, keď to chceš.“
Pat poznám už veľa rokov a nedávno som jej povedal, že som vždy obdivoval skutočnosť, že je vždy pozitívna a šťastná. Odpovedala: „Nuž, nebol si so mnou doma, však? Mám svoje chvíle. Mávam dosť silné záchvaty depresie a veľa plačem.“ Avšak dodala: „Od chvíle, keď som začala strácať zrak, bolo to zvláštne, ale vedela som, že Nebeský Otec a Spasiteľ sú s mojou rodinou a so mnou. Ustáli sme to najlepším možným spôsobom, akým sme mohli, a podľa môjho názoru sme to zvládli správnym spôsobom. Skončila som ako dosť úspešný človek a vo všeobecnosti som vždy bola šťastným človekom. Pamätám si, že Jeho ruka je vo všetkých veciach. Tým, ktorí sa ma pýtajú, či som nahnevaná, pretože som slepá, odpovedám: ‚Na koho by som sa hnevala? Nebeský Otec je v tom so mnou; nie som sama. On je stále so mnou.‘“
V tomto prípade Patino želanie znova získať zrak nebude dané v tomto živote. Ale jej mottom, ktoré sa naučila od svojho otca, je: „Aj toto prejde.“10
Prezident Henry B. Eyring vyhlásil: „Otec vás pozná a vníma v túto chvíľu vaše pocity a duchovné a časné potreby všetkých tých, ktorí sú okolo vás.“11 Túto veľkú a upokojujúcu pravdu možno nájsť v troch skúsenostiach, ktoré som opísal.
Bratia a sestry, niekedy sú naše modlitby zodpovedané rýchlo s výsledkom, v ktorý dúfame. Niekedy nie sú naše modlitby zodpovedané tak, ako dúfame, ale časom sa dozvieme, že Boh pre nás pripravil väčšie požehnania, než sme pôvodne očakávali. A niekedy naše spravodlivé žiadosti Bohu nebudú naplnené v tomto živote.12 Starší Neal A. Maxwell povedal: „Viera tiež zahŕňa dôveru v Božie načasovanie.“13
Máme istotu, že Nebeský Otec nám Svojím spôsobom a vo Svojom vlastnom čase požehná a vyrieši všetky naše obavy, nespravodlivosti a sklamania.
Citujúc kráľa Benjamína: „A navyše, prial by som si, aby ste zvážili požehnaný a šťastný stav tých, ktorí zachovávajú prikázania Božie. Lebo hľa, tí sú požehnaní vo všetkých veciach, ako v časných, tak v duchovných; a ak vytrvajú verne až do konca, sú prijatí v nebi, aby takto mohli prebývať s Bohom v stave nikdy nekončiaceho šťastia. Ó pamätajte, pamätajte, že veci tieto sú pravdivé; lebo Pán Boh to povedal.“14
Viem, že Boh počuje naše modlitby.15 Viem, že ako vševediaci, milujúci Otec, dokonale odpovedá na naše modlitby podľa Svojej nekonečnej múdrosti a spôsobmi, ktoré nám budú nakoniec prínosom a požehnaním. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.