1 A teraz, kráľ Mosiáš dal zhromaždiť všetok ľud.

2 Teraz, detí Nefiho nebolo toľko alebo nebolo toľko tých, ktorí boli potomkami Nefiho, ako bolo ^aľudu Zarahemlovho, ktorý bol potomkom ^bMulekovým, a tých, ktorí s ním prišli do pustatiny.

3 A nebolo toľko ľudu Nefiho a ľudu Zarahemlovho, ako bolo Lámánitov; áno, neboli ani z polovice tak početní.

4 A teraz, bol zhromaždený všetok ľud Nefiho, a tiež všetok ľud Zarahemlov, a boli zhromaždení do dvoch skupín.

5 A stalo sa, že Mosiáš čítal a dal čítať záznamy Zeniffove ľudu svojmu; áno, čítal záznamy o ľude Zeniffovom od doby, kedy opustili krajinu Zarahemla, až do doby, kedy sa znova vrátili.

6 A tiež čítal správu o Almovi a bratoch jeho a o všetkých ich strastiach od doby, kedy opustili krajinu Zarahemla, až do doby, kedy sa znova vrátili.

7 A teraz, keď Mosiáš ustal čítať oné záznamy, ľud jeho, ktorý zotrvával v krajine, sa podivil a užasol.

8 Lebo nevedeli, čo si majú myslieť; lebo keď uzreli tých, ktorí boli ^avyslobodení z poroby, boli naplnení nesmierne veľkou radosťou.

9 A znova, keď pomysleli na bratov svojich, ktorí boli zabití Lámánitmi, boli naplnení smútkom a dokonca prelievali mnoho sĺz smútku.

10 A znova, keď pomysleli na bezodkladnú dobrotivosť Božiu a na moc jeho pri vyslobodení Almu a bratov jeho z rúk Lámánitov a z poroby, pozdvihli hlas svoj a vzdávali vďaky Bohu.

11 A znova, keď pomysleli na Lámánitov, ktorí boli ich bratmi, na ich hriešny a skazený stav, boli naplnení ^abolesťou a úzkosťou o blaho ich ^bduší.

12 A stalo sa, že tí, ktorí boli deťmi Amulonovými a bratov jeho, ktorí si vzali za manželky dcéry Lámánitov, boli nespokojní s počínaním otcov svojich a nechceli sa nazývať menami otcov svojich, preto vzali na seba meno Nefiho, aby sa mohli nazývať deťmi Nefiho a mohli sa počítať medzi tých, ktorí sa nazývali Nefiti.

13 A teraz, všetok ľud Zarahemlov bol ^apočítaný medzi Nefitov, a to preto, že ich kráľovstvo nebolo udeľované nikomu inému, iba tým, ktorí boli potomkami Nefiho.

14 A teraz, stalo sa, že keď Mosiáš ustal hovoriť a predčítať ľudu, prial si, aby aj Alma prehovoril k ľudu.

15 A Alma k nim prehovoril, keď boli zhromaždení vo veľkých skupinách, a chodil od jednej skupiny k druhej, kážuc ľudu pokánie a vieru v Pána.

16 A nabádal ľud Limhiho a bratov svojich, všetkých tých, ktorí boli vyslobodení z poroby, aby si pamätali, že to bol Pán, kto ich vyslobodil.

17 A stalo sa, že potom, čo Alma učil ľud mnohé veci a ustal k nim hovoriť, kráľ Limhi si prial, aby bol pokrstený; a všetok ľud jeho si prial, aby boli tiež pokrstení.

18 Takže Alma vstúpil do vody a pokrstil ich; áno, ^apokrstil ich rovnakým spôsobom, akým pokrstil bratov svojich vo ^bvodách Mormonu; áno, a toľko, koľko ich pokrstil, patrilo k cirkvi Božej; a to pre ich vieru v slová Almove.

19 A stalo sa, že kráľ Mosiáš dovolil Almovi, aby zakladal cirkvi po celej krajine Zarahemla; a dal mu ^amoc vysväcovať kňazov a učiteľov nad každou cirkvou.

20 Teraz, toto bolo učinené, pretože bolo toľko ľudí, že nemohli byť všetci vedení jedným učiteľom; ani nemohli všetci počuť slovo Božie v jednom zhromaždení;

21 Takže sa zhromažďovali v rôznych skupinách, ktoré sa nazývali cirkvami; každá cirkev mala svojich kňazov a svojich učiteľov a každý kňaz kázal podľa toho, ako mu bolo odovzdané ústami Almovými.

22 A tak, napriek tomu, že bolo mnoho cirkví, boli všetky jednou ^acirkvou, áno, dokonca cirkvou Božou; lebo vo všetkých cirkvách nebolo kázané nič, iba ak to bolo pokánie a viera v Boha.

23 A teraz, v krajine Zarahemla bolo sedem cirkví. A stalo sa, že každý, kto si prial vziať na seba ^ameno Krista alebo Boha, sa pripojil k cirkvám Božím;

24 A boli nazývaní ^aľudom Božím. A Pán na nich vylieval Ducha svojho a boli požehnaní a v krajine sa im darilo.