1 A teraz, stalo sa, že v tristo a šesťdesiatom a treťom roku vyšli Nefiti s vojskami svojimi z krajiny Pustota, aby bojovali proti Lámánitom.

2 A stalo sa, že vojská Nefitov boli znova zahnané späť do krajiny Pustota. A zatiaľ čo boli ešte unavení, prišlo na nich odpočinuté vojsko Lámánitov; a zviedli urputný boj, natoľko, že Lámániti sa zmocnili mesta Pustota a zabili mnoho Nefitov, a získali mnoho zajatcov.

3 A zvyšok utiekol a pripojil sa k obyvateľom mesta Teankum. Teraz, mesto Teankum ležalo na hraniciach pri pobreží; a bolo tiež blízko mesta Pustota.

4 A to, ^aže vojská Nefitov začali byť zabíjané, bolo preto, že vyšli na Lámánitov; lebo keby tomu tak nebolo, Lámániti by nad nimi nemohli mať žiadnu moc.

5 Ale hľa, súdy Božie budú stíhať zlovoľných; a práve zlovoľní sú zlovoľnými ^atrestaní; lebo práve zlovoľní podnecujú srdcia detí ľudských ku krviprelievaniu.

6 A stalo sa, že Lámániti činili prípravy na to, aby prišli na mesto Teankum.

7 A stalo sa v tristo a šesťdesiatom a štvrtom roku, že Lámániti prišli na mesto Teankum, aby sa mohli zmocniť aj mesta Teankum.

8 A stalo sa, že Nefiti ich odrazili a zahnali späť. A keď Nefiti videli, že zahnali Lámánitov, znova sa vychvaľovali vlastnou silou svojou; a vyšli vo vlastnej moci svojej a znova sa zmocnili mesta Pustota.

9 A teraz, všetky veci tieto boli učinené, a na oboch stranách boli zabité tisíce, ako Nefitov, tak Lámánitov.

10 A stalo sa, že tristo a šesťdesiat a šesť rokov uplynulo a Lámániti prišli znova na Nefitov, aby bojovali; a Nefiti napriek tomu nečinili pokánie zo zla, ktoré učinili, ale neustále zotrvávali v zlovoľnosti svojej.

11 A je nemožné, aby jazyk opísal alebo aby človek napísal dokonalý popis tohto strašného výjavu krvi a smrti, ktorý bol medzi ľudom, ako medzi Nefitmi, tak medzi Lámánitmi; a každé srdce bolo zatvrdnuté, takže sa neustále tešili z prelievania krvi.

12 A nikdy nebolo tak veľkej ^azlovoľnosti medzi všetkými deťmi Lechího, dokonca ani medzi celým domom Izraela, podľa slov Pána, aké bolo medzi ľudom týmto.

13 A stalo sa, že Lámániti sa zmocnili mesta Pustota, a to preto, že ich ^apočet presahoval počet Nefitov.

14 A tiež pochodovali na mesto Teankum a vyhnali z neho obyvateľov, a získali mnoho zajatcov, ako žien, tak detí, a prinášali ich za obeť svojim ^amodlárskym bohom.

15 A stalo sa, že v tristo a šesťdesiatom a siedmom roku vyšli Nefiti, súc rozhnevaní, pretože Lámániti obetovali ich ženy a ich deti, proti Lámánitom s nesmierne veľkým hnevom, natoľko, že Lámánitov znova porazili a vyhnali ich z krajín svojich.

16 A Lámániti na Nefitov neprišli až do tristo a sedemdesiateho a piateho roku.

17 A v tomto roku zišli dole na Nefitov v celej sile svojej; a pre veľkosť ich počtu neboli spočítaní.

18 A ^aod doby tejto naďalej Nefiti nezískali nad Lámánitmi žiadnu moc, ale začali nimi byť vyhladzovaní, rovnako ako mizne rosa na slnku.

19 A stalo sa, že Lámániti zišli dole na mesto Pustota; a v krajine Pustota bola zvedená nesmierne ťažká bitka, v ktorej Nefitov porazili.

20 A oni pred nimi utekali a prišli do mesta Bóaz; a tam sa Lámánitom postavili s neobyčajnou smelosťou, natoľko, že ich Lámániti neporazili, pokiaľ neprišli znova, po druhýkrát.

21 A keď prišli po druhýkrát, Nefiti boli hnaní a zabíjaní nesmierne veľkým zabíjaním; ich ženy a ich deti boli znova obetované modlám.

22 A stalo sa, že Nefiti pred nimi znova utekali, berúc všetkých obyvateľov so sebou, ako z miest, tak z dedín.

23 A teraz ja, Mormon, vidiac, že Lámániti čoskoro premôžu krajinu, takže išiel som k pahorku ^aŠim a vyzdvihol som všetky záznamy, ktoré Ammaron ukryl Pánovi.