Písma
Enóš 1


Kniha Enóšova

Kapitola 1

Enóš sa mocne modlí a získava odpustenie svojich hriechov – Hlas Pánov prichádza do jeho mysle a sľubuje spásu pre Lámánitov v budúcnosti – Nefiti sa usilujú opäť získať Lámánitov – Enóš sa raduje zo svojho Vykupiteľa. Okolo roku 420 pred Kr.

1 Hľa, stalo sa, že ja, aEnóš, vediac, že otec môj bbol mužom spravodlivým – lebo ma cvyučoval ohľadom jazyka jeho, a tiež podľa dvýchovy a nabádania Pána – a požehnané buď za to meno Boha môjho –

2 A poviem vám o azápase, ktorý som mal pred Bohom predtým, ako som obdržal bodpustenie hriechov svojich.

3 Hľa, šiel som loviť zver do lesov; a slová o večnom živote a o aradosti svätých, ktoré som často počúval hovoriť otca svojho, bprenikli hlboko do srdca môjho.

4 A duša moja alačnela; a ja som bpokľakol pred Tvorcom svojím, a volal som k nemu v mocnej cmodlitbe a v úpenlivej prosbe za vlastnú dušu svoju; a po celý deň som k nemu volal; áno, a keď prišla noc, stále som ešte dvíhal hlas svoj vysoko, až dosiahol nebesia.

5 A prišiel ku mne ahlas, hovoriac: Enóš, hriechy tvoje sú ti odpustené a ty budeš požehnaný.

6 A ja, Enóš, som vedel, že Boh nemôže klamať; a preto bola vina moja zotretá.

7 A ja som povedal: Pane, ako sa to stalo?

8 A on mi povedal: Pre avieru tvoju v Krista, ktorého si nikdy predtým nepočul ani nevidel. A prejde mnoho rokov, než sa prejaví v tele; a preto choď, viera tvoja ťa buzdravila.

9 Teraz, stalo sa, že keď som začul slová tieto, začal som pociťovať atúžbu po blahu svojich bratov, Nefitov; a preto, bvylial som za nich celú dušu svoju Bohu.

10 A zatiaľ čo som tak v duchu zápasil, hľa, hlas Pána prišiel do amysle mojej znova, hovoriac: Navštívim bratov tvojich podľa usilovnosti ich v zachovávaní prikázaní mojich. bDal som im krajinu túto a je to svätá krajina; a ja ju cneprekľajem, ibaže by to bolo pre neprávosť; a preto navštívim bratov tvojich, tak ako som povedal; a priestupky ich privediem so žiaľom na ich vlastné hlavy.

11 A potom, čo som ja, Enóš, počul slová tieto, moja viera v Pána začala byť neotrasiteľná; a modlil som sa k nemu v mnohých dlhých zápasoch za bratov svojich, Lámánitov.

12 A stalo sa, že potom, čo som sa amodlil a namáhal som sa s celou usilovnosťou, Pán mi povedal: Udelím ti podľa bprianí tvojich, pre vieru tvoju.

13 A teraz hľa, toto bolo prianie, ktoré som si od neho prial – že ak by to tak bolo, že by ľud môj, Nefiti, upadol do priestupku a bol by akokoľvek azničený, a Lámániti by zničení neboli, aby Pán Boh bzachoval záznam ľudu môjho, Nefitov; aj keby to bolo mocou svätého ramena jeho, aby mohol byť niekedy v budúcnosti pre Lámánitov cvynesený, aby snáď mohli byť dprivedení k spáse –

14 Lebo v terajšej dobe bolo naše úsilie o ich znovuzriadenie k pravej viere amárne. A oni prisahali v hneve svojom, že ak to bude možné, bzničia záznamy naše i nás, a tiež všetky tradície otcov našich.

15 A preto vediac, že Pán Boh môže záznamy naše azachovať, neustále som k nemu volal, lebo mi povedal: O akúkoľvek vec požiadate vo viere veriac, že obdržíte v mene Kristovom, obdržíte ju.

16 A ja som mal vieru, a volal som k Bohu, aby azáznamy bzachoval; a on so mnou učinil zmluvu, že ich cvynesie Lámánitom vo svojom vlastnom príhodnom čase.

17 A ja, Enóš, som vedel, že sa to stane podľa zmluvy, ktorú učinil; a preto sa duša moja upokojila.

18 A Pán mi povedal: Otcovia tvoji odo mňa tiež žiadali vec túto; a stane sa im podľa ich viery; lebo viera ich bola taká ako tvoja.

19 A teraz, stalo sa, že ja, Enóš, som vyšiel medzi ľud Nefiho prorokujúc o veciach, ktoré prídu a svedčiac o veciach, ktoré som počul a videl.

20 A vydávam svedectvo, že ľud Nefiho sa usilovne usiloval o to, aby znovuzriadili Lámánitov k pravej viere v Boha. Ale anámaha naša bola márna; ich nenávisť bola stála a oni boli vedení zlou povahou svojou, takže sa stali divokým a krutým, a bkrvilačným ľudom, plným cmodlárstva a špinavosti; živili sa divou zverou; prebývali v stanoch a potulovali sa po pustatine v krátkom koženom páse okolo bedier svojich, a s vyholenými hlavami; a boli obratní v dluku, a v dýke, a v sekere. A mnohí z nich nejedli nič iné iba surové mäso; a neustále sa nás snažili zničiť.

21 A stalo sa, že ľud Nefiho obrábal zem a apestoval všelijaké obilie, a ovocie, a choval stáda čried, a stáda všelijakého dobytka každého druhu, a kozy, a divé kozy, a tiež mnoho koní.

22 A bolo medzi nami nesmierne mnoho aprorokov. A ľud bol btvrdošijným ľudom, ťažko chápajúcim.

23 A nebolo ničoho než nesmiernej aprísnosti, bkázania a prorokovania o vojnách a svároch, zničeniach, a neustáleho cpripomínania im smrti a trvania večnosti a súdov, a moci Božej, a všetkých vecí týchto – dneustáleho podnecovania, čo by ich udržiavalo v bázni Pána. Hovorím, že nebolo ničoho než vecí týchto a nesmiernej jasnosti reči, čo by ich zadržalo pred rýchlou cestou ku zničeniu. A týmto spôsobom o nich píšem.

24 A v priebehu dní svojich som videl vojny medzi Nefitmi a Lámánitmi.

25 A stalo sa, že som začal byť starý a sto a sedemdesiat a deväť rokov uplynulo od doby, kedy otec náš Lechí aopustil Jeruzalem.

26 A videl som, že čoskoro musím zísť dole do hrobu svojho, a pôsobila na mňa moc Božia tak, že som musel kázať a prorokovať ľudu tomuto, a oznamovať slovo podľa pravdy, ktorá je v Kristovi. A oznamoval som ho po všetky dni svoje, a radoval som sa z neho viac než zo sveta.

27 A čoskoro pôjdem na miesto aodpočinku svojho, ktoré je u Vykupiteľa môjho; lebo viem, že v ňom budem odpočívať. A radujem sa zo dňa, kedy si moja bsmrteľnosť odeje cnesmrteľnosť a budem stáť pred ním; potom s potešením uvidím tvár jeho a on mi povie: Poď ku mne, ty požehnaný, je pre teba pripravené miesto v dpríbytkoch Otca môjho. Amen.