1 A teraz, stalo sa, že Alma sa vrátil z ^akrajiny Gideon, poučiac ľud z Gideonu o mnohých veciach, ktoré nemôžu byť napísané, nastoliac poriadok v cirkvi podľa toho, ako predtým učinil v krajine Zarahemla, áno, vrátil sa do vlastného domu svojho v Zarahemle, aby si odpočinul od prác, ktoré vykonával.

2 A tak skončil deviaty rok vlády sudcov nad ľudom Nefi.

3 A stalo sa na počiatku desiateho roku vlády sudcov nad ľudom Nefi, že Alma odtiaľ odišiel a vydal sa na cestu svoju do krajiny Melek pri západnom brehu ^arieky Sidon, na západe pri hraniciach pustatiny.

4 A začal učiť ľud v krajine Melek podľa ^asvätého rádu Božieho, ktorým bol povolaný; a začal učiť ľud po celej krajine Melek.

5 A stalo sa, že k nemu prichádzali ľudia od všetkých hraníc krajiny, ktorá bola na strane pustatiny. A boli krstení po celej krajine;

6 Tak keď dokončil prácu svoju v Meleku, odišiel odtiaľ a išiel na tri dni cesty na sever od krajiny Melek; a prišiel do mesta, ktoré sa volalo Ammonia.

7 Teraz, medzi ľudom Nefiho bolo zvykom nazývať ich krajiny a ich mestá, a ich dediny, áno, dokonca všetky ich malé dediny, podľa mena prvého, kto ich vlastnil; a tak tomu bolo aj v krajine Ammonia.

8 A stalo sa, že keď Alma prišiel do mesta Ammonia, začal im kázať slovo Božie.

9 Teraz, Satan získal veľkú ^amoc nad srdcami ľudí mesta Ammonia; takže nechceli počúvať slová Almove.

10 A predsa sa Alma veľmi ^anamáhal v duchu, ^bzápasiac s Bohom v ^cmocnej modlitbe, aby vylial Ducha svojho na ľudí, ktorí boli v meste; aby tiež dal, aby ich mohol pokrstiť k pokániu.

11 A predsa oni zatvrdili srdcia svoje, hovoriac mu: Hľa, my vieme, že si Alma; a my vieme, že si vysoký kňaz nad cirkvou, ktorú si založil v mnohých častiach krajiny podľa tradície vašej; a my nie sme z cirkvi tvojej a neveríme v tak pochabé tradície.

12 A teraz, my vieme, že pretože nie sme z cirkvi tvojej, my vieme, že nad nami nemáš žiadnu moc; a sudcovskú stolicu si dal ^aNefiaovi; takže nie si hlavným sudcom nad nami.

13 Teraz, keď ľudia toto hovorili a odporovali všetkým slovám jeho, a hanobili ho, a pľuvali na neho, a dali ho vyvrhnúť z mesta svojho, on odtiaľ odišiel a vydal sa na cestu k mestu, ktoré sa nazývalo Áron.

14 A stalo sa, že ako tam putoval, súc postihnutý zármutkom, predierajúc sa veľkým ^asúžením a úzkosťou duše pre zlovoľnosť ľudí, ktorí boli v meste Ammonia, stalo sa, že keď bol Alma takto zaťažený zármutkom, hľa, ukázal sa mu ^banjel Pánov, hovoriac:

15 Požehnaný si, Alma; takže pozdvihni svoju hlavu a raduj sa, lebo máš veľkú príčinu radovať sa; lebo si bol verný v zachovávaní prikázaní Božích od doby, kedy si od neho obdržal prvé posolstvo svoje. Hľa, ja som ten, ktorý ti ho ^apriniesol.

16 A hľa, som poslaný, aby som ti prikázal, aby si sa vrátil do mesta Ammonia a aby si znova kázal ľuďom mesta toho; áno, káž im. Áno, povedz im, že ak nebudú činiť pokánie, Pán Boh ich ^azničí.

17 Lebo hľa, oni teraz premýšľajú, ako by mohli zničiť slobodu ľudu tvojho (lebo tak hovorí Pán), čo je v rozpore s ustanoveniami a súdmi, a prikázaniami, ktoré dal ľudu svojmu.

18 Teraz, stalo sa, že potom, čo Alma obdržal od anjela Pánovho posolstvo svoje, rýchlo sa vrátil do krajiny Ammonia. A vstúpil do mesta inou cestou, áno, cestou, ktorá je na juh od mesta Ammonia.

19 A keď vstúpil do mesta, bol vyhladovaný a povedal jednému mužovi: Dáš pokornému služobníkovi Božiemu niečo na jedenie?

20 A ten muž mu povedal: Ja som Nefita a viem, že ty si svätý prorok Boží, lebo ty si ten muž, o ktorom mi ^aanjel povedal vo videní: Ty ho prijmeš. Takže poď so mnou do domu môjho a ja ti dám z jedla svojho; a ja viem, že budeš pre mňa a dom môj požehnaním.

21 A stalo sa, že ho oný muž prijal do domu svojho; a oný muž sa volal ^aAmulek; a priniesol chlieb a mäso, a položil to pred Almu.

22 A stalo sa, že Alma jedol chlieb a bol nasýtený; a ^apožehnal Amulekovi a domu jeho a vzdal vďaky Bohu.

23 A potom, čo sa najedol a bol nasýtený, povedal Amulekovi: Ja som Alma a som ^avysokým kňazom nad cirkvou Božou v celej krajine.

24 A hľa, bol som povolaný kázať slovo Božie medzi celým ľudom týmto podľa ducha zjavenia a proroctva; a bol som v krajine tejto a oni ma neprijali, ale ^avyvrhli ma a ja som sa chystal obrátiť sa ku tejto krajine naveky chrbtom.

25 Ale hľa, bolo mi prikázané, aby som sa vrátil späť a prorokoval ľudu tomuto, áno, a svedčil proti nemu o ich neprávostiach.

26 A teraz, Amulek, pretože si ma nasýtil a vzal k sebe, si požehnaný; lebo hladný som bol, lebo po mnoho dní som sa postil.

27 A Alma zostal u Amuleka mnoho dní, predtým ako začal kázať ľudu.

28 A stalo sa, že neprávosti ľudu sa ešte viac prehĺbili.

29 A prišlo k Almovi slovo, hovoriac: Choď; a povedz tiež služobníkovi môjmu Amulekovi, vyjdite a prorokujte ľuďom týmto, hovoriac – ^aČiňte pokánie, lebo tak hovorí Pán, ak nebudete činiť pokánie, navštívim ľud tento v hneve svojom; áno, a prudký hnev svoj neodvrátim.

30 A Alma vyšiel, a tiež Amulek, medzi ľud, aby mu hlásali slová Božie; a boli naplnení Duchom Svätým.

31 A bola im daná taká ^amoc, že nemohli byť držaní v temniciach; ani nebolo možné, aby ich niekto zabil; a predsa ^bmoc svoju nepoužívali, dokiaľ neboli zviazaní putami a uvrhnutí do väzenia. Teraz, toto sa stalo, aby na nich Pán mohol ukázať moc svoju.

32 A stalo sa, že vyšli a začali ľudu kázať a prorokovať podľa ducha a moci, ktorú im Pán dal.