1 A stalo sa, že keď v onej krajine založili cirkev, kráľ Lamoni si prial, aby s ním Ammón išiel do krajiny Nefi, aby ho mohol ukázať otcovi svojmu.

2 A k Ammónovi prišiel hlas Pánov, hovoriac: Nepôjdeš hore do krajiny Nefi, lebo hľa, kráľ ti bude usilovať o život; ale pôjdeš do krajiny Middoni; lebo hľa, brat tvoj Áron, a tiež Muloki a Amma sú vo väzení.

3 Teraz, stalo sa, že keď to Ammón počul, povedal Lamonimu: Hľa, brat môj a bratia sú vo väzení v Middoni a ja idem, aby som ich oslobodil.

4 Teraz, Lamoni povedal Ammónovi: Viem, že v ^asile Pánovej môžeš činiť všetky veci. Ale hľa, pôjdem s tebou do krajiny Middoni; lebo kráľ krajiny Middoni, ktorý sa volá Antiomno, je priateľom mojím; takže idem do krajiny Middoni, aby som zalichotil kráľovi onej krajiny, a on prepustí bratov tvojich z ^bväzenia. Teraz, Lamoni mu povedal: Kto ti povedal, že bratia tvoji sú vo väzení?

5 A Ammón mu povedal: Nikto mi to nepovedal, iba Boh; a povedal mi – Choď a osloboď bratov svojich, lebo sú vo väzení v krajine Middoni.

6 Teraz, keď to Lamoni počul, nechal služobníkov svojich, aby pripravili ^akone jeho a vozy jeho.

7 A povedal Ammónovi: Poď, pôjdem s tebou do krajiny Middoni a poprosím tam kráľa, aby prepustil bratov tvojich z väzenia.

8 A stalo sa, že keď tam Ammón s Lamonim cestovali, stretli Lamoniho otca, ktorý bol kráľom ^anad celou krajinou.

9 A hľa, otec Lamoniho mu povedal: Prečo si neprišiel na ^ahostinu oného veľkého dňa, kedy som konal hostinu pre synov svojich a ľud svoj?

10 A tiež povedal: Kam ideš s Nefitom týmto, ktorý je jedným z detí ^aklamára?

11 A stalo sa, že Lamoni mu porozprával, kam ide, lebo sa bál, že ho urazí.

12 A tiež mu povedal všetko, čo bolo príčinou toho, že zostal vo vlastnom kráľovstve svojom a že neprišiel k otcovi svojmu na hostinu, ktorú pripravil.

13 A teraz, keď mu Lamoni porozprával všetky veci tieto, hľa, k jeho úžasu sa na neho otec nahneval a povedal: Lamoni, ty ideš oslobodiť Nefitov týchto, ktorí sú synmi klamára. Hľa, on okradol otcov našich; a teraz medzi nás prichádzajú aj deti jeho, aby nás ľstivosťou svojou a klamstvom svojím oklamali, aby nás znova mohli okradnúť o majetok náš.

14 Teraz, otec Lamoniho mu prikázal, aby Ammóna zabil mečom. A tiež mu prikázal, aby nechodil do krajiny Middoni, ale aby sa s ním vrátil do krajiny ^aIzmael.

15 Ale Lamoni mu povedal: Nezabijem Ammóna, ani sa nevrátim do krajiny Izmael, ale pôjdem do krajiny Middoni, aby som mohol vyslobodiť bratov Ammónových, lebo ja viem, že sú to mužovia spravodliví a svätí proroci pravého Boha.

16 Teraz, keď otec jeho počul slová tieto, nahneval sa na neho a tasil meč svoj, aby ho zrazil k zemi.

17 Ale Ammón predstúpil a povedal mu: Hľa, ty syna svojho nezabiješ; ale predsa by bolo ^alepšie, aby padol on než ty, lebo hľa, on ^bčinil pokánie z hriechov svojich; ale keby si padol ty v dobu túto v hneve svojom, duša tvoja by nemohla byť spasená.

18 A znova, je vhodné, aby si sa zdržal; lebo keby si ^azabil syna svojho, ktorý je nevinný, krv jeho by volala zo zeme k Pánovi, jeho Bohu, aby na teba prišla odplata; a možno by si stratil ^bdušu svoju.

19 Teraz, keď mu Ammón povedal slová tieto, on mu odpovedal, hovoriac: Viem, že keby som zabil syna svojho, prelial by som krv nevinnú; lebo ty si ten, ktorý sa ho snaží zničiť.

20 A vztiahol ruku svoju, aby Ammóna zabil. Ale Ammón odolal úderom jeho, a tiež zasiahol pažu jeho, takže ju nemohol používať.

21 Teraz, keď kráľ videl, že ho Ammón môže zabiť, začal Ammóna prosiť, aby život jeho ušetril.

22 Ale Ammón pozdvihol meč svoj a povedal mu: Hľa, zrazím ťa, ak nedovolíš, aby bratia moji boli prepustení z väzenia.

23 Teraz, kráľ, bojac sa, aby nestratil život svoj, povedal: Ak ma ušetríš, dám ti čokoľvek, o čo požiadaš, dokonca polovicu kráľovstva.

24 Teraz, keď Ammón videl, že na starého kráľa zapôsobil podľa priania svojho, povedal mu: Ak zabezpečíš, aby bratia moji boli prepustení z väzenia, a tiež, aby si Lamoni mohol ponechať kráľovstvo svoje a aby nebol u teba v nemilosti, ale dáš, aby mohol činiť podľa vlastných prianí svojich, v ^ačomkoľvek si zmyslí, potom ťa ušetrím; inak ťa zrazím k zemi.

25 Teraz, keď Ammón povedal slová tieto, kráľ sa začal radovať zo života svojho.

26 A keď videl, že Ammón nemá žiadnu túžbu zničiť ho, a keď tiež videl onú veľkú lásku, ktorú prechováva k synovi jeho Lamonimu, užasol nesmierne a povedal: Pretože toto je všetko, čo si praješ, aby som uvoľnil bratov tvojich a dovolil, aby si syn môj Lamoni ponechal kráľovstvo svoje, hľa, dám, aby si syn môj ponechal kráľovstvo svoje odteraz a naveky; a nebudem mu viac vládnuť –

27 A tiež dám, aby bratia tvoji boli prepustení z väzenia, a ty a bratia tvoji môžete prísť za mnou do kráľovstva môjho; lebo si veľmi budem priať uvidieť ťa. Lebo kráľ bol veľmi užasnutý zo slov, ktoré on hovoril, a tiež zo slov, ktoré hovoril syn jeho Lamoni, takže si ^aprial učiť sa ich.

28 A stalo sa, že Ammón a Lamoni pokračovali v ceste svojej do krajiny Middoni. A Lamoni našiel priazeň v očiach kráľa krajiny; takže boli bratia Ammónovi vyvedení z väzenia.

29 A keď sa s nimi Ammón stretol, bol nesmierne zarmútený, lebo hľa, boli nahí a ich koža bola nesmierne zodratá, pretože boli zviazaní silnými povrazmi. A tiež trpeli hladom, smädom a všetkými druhmi strastí; a predsa boli vo všetkých utrpeniach svojich ^atrpezliví.

30 A ako sa tak stalo, bol to ich osud padnúť do rúk zatvrdnutejšieho a tvrdošijnejšieho ľudu; takže oni nechceli počúvať ich slová a vyvrhovali ich, a bili ich, a hnali ich od domu k domu a z miesta na miesto, až prišli do krajiny Middoni; a tam boli zajatí a uvrhnutí do väzenia, a zviazaní ^asilnými povrazmi, a držaní vo väzení po mnoho dní, a boli oslobodení Lamonim a Ammónom.