1 A stalo sa, že po dvoch dňoch a dvoch nociach sa chystali vziať telo jeho a položiť ho do hrobky, ktorú zhotovili na pochovávanie mŕtvych svojich.

2 Teraz, kráľovná, pretože počula o Ammónovej vychýrenosti, takže vyslala poslov a priala si, aby prišiel k nej.

3 A stalo sa, že Ammón učinil, ako mu bolo prikázané, a išiel ku kráľovnej a prial si dozvedieť sa, čo by chcela, aby učinil.

4 A ona mu povedala: Služobníci manžela môjho mi oznámili, že si ^aprorok svätého Boha a že máš moc činiť mnohé mocné diela v mene jeho;

5 Takže, ak je tomu tak, chcela by som, aby si išiel a pozrel sa na manžela môjho, lebo leží na lôžku po dobu dvoch dní a dvoch nocí; a niektorí hovoria, že nie je mŕtvy, ale iní hovoria, že je mŕtvy a že zapácha, a že by mal byť uložený do hrobky; ale čo sa mňa týka, mne nezapácha.

6 Teraz, práve toto si Ammón prial, lebo vedel, že kráľ Lamoni je v moci Božej; vedel, že sa z mysle jeho sníma temný ^azávoj neviery a ^bsvetlo, ktoré osvecuje myseľ jeho, ktoré je svetlom slávy Božej, čo je podivuhodné svetlo dobrotivosti jeho – áno, toto svetlo napĺňa dušu jeho takou radosťou, že je oblak temnoty rozptýlený, že sa v duši jeho rozsvecuje svetlo života večného, áno, vedel, že toto premohlo prirodzenú schránku jeho a je nesený preč v Bohu –

7 Takže to, čo si kráľovná od neho priala, bolo jediným prianím jeho. Takže sa išiel pozrieť na kráľa, tak ako si to kráľovná od neho priala; a uvidel kráľa a poznal, že nie je mŕtvy.

8 A povedal kráľovnej: Nie je mŕtvy, ale spí v Bohu, a napozajtre znova vstane; takže nepochovávajte ho.

9 A Ammón jej povedal: Veríš tomu? A ona mu povedala: Nemám žiadne svedectvo, iba slovo tvoje a slovo služobníkov našich; a predsa verím, že sa stane tak, ako si povedal.

10 A Ammón jej povedal: Požehnaná si pre nesmiernu vieru svoju; hovorím ti, žena, medzi všetkým ľudom Nefitov nebolo tak veľkej ^aviery.

11 A stalo sa, že od tej doby bdela pri lôžku manžela svojho až do onej doby napozajtre, kedy Ammón určil, že vstane.

12 A stalo sa, že vstal podľa slov Ammónových; a keď vstal, vztiahol ruku svoju k žene a povedal: Požehnané buď meno Božie a požehnaná si ty.

13 Lebo tak isto, akože ty žiješ, hľa, videl som Vykupiteľa svojho; a on príde a ^azrodí sa zo ^bženy, a vykúpi všetkých ľudí, ktorí veria v meno jeho. Teraz, keď hovoril slová tieto, srdce jeho v ňom kypelo a on znova klesol radosťou; a kráľovná tiež klesla, súc premožená Duchom.

14 Teraz, Ammón, vidiac, že sa Duch Pána podľa ^amodlitieb jeho vylial na Lámánitov, bratov jeho, ktorí boli príčinou tak mnohého žialenia medzi Nefitmi, alebo medzi všetkým ľudom Božím pre neprávosti svoje a ^btradície svoje, padol na kolená a začal vylievať dušu svoju v modlitbe a vo vďakyvzdaní Bohu za to, čo pre bratov jeho učinil; a bol tiež premožený ^cradosťou; a tak všetci traja ^dklesli k zemi.

15 Teraz, keď služobníci kráľovi uvideli, že oni padli, začali tiež volať k Bohu, lebo bázeň Pánova prišla tiež na nich, lebo to boli ^aoni, ktorí stáli pred kráľom a svedčili mu o veľkej moci Ammónovej.

16 A stalo sa, že vzývali meno Pánovo zo všetkých síl svojich, dokonca až všetci padli k zemi, okrem jednej z lámánitských žien, ktorá sa volala Abiš, a ona bola obrátená k Pánovi už po mnoho rokov na základe pozoruhodného videnia otca svojho –

17 Tak, pretože bola obrátená k Pánovi a nikdy nikomu to neprezradila, takže, keď videla, že všetci služobníci Lamoniho padli k zemi, a tiež jej pani, kráľovná, a kráľ, a Ammón ležali natiahnutí na zemi, vedela, že to je moc Božia; a mysliac si, že táto príležitosť, to, že oznámi ľudu, čo sa stalo medzi nimi, a že oni uvidia výjav tento, ich ^apohne k tomu, aby verili v moc Božiu, takže bežala od domu k domu, oznamujúc to ľudu.

18 A oni sa začali zhromažďovať v dome kráľovom. A prišiel ich zástup a k svojmu úžasu uvideli kráľa a kráľovnú, a služobníkov jeho natiahnutých na zemi, a všetci tam ležali, akoby boli mŕtvi; a tiež uvideli Ammóna, a hľa, bol to Nefita.

19 A teraz, ľudia začali medzi sebou reptať; niektorí hovorili, že to je veľké zlo, ktoré prišlo na nich, čiže na kráľa a dom jeho, pretože strpel, aby oný Nefita ^azostal v krajine.

20 Ale iní ich karhali, hovoriac: Kráľ priviedol toto zlo na dom svoj, pretože zabil služobníkov svojich, ktorým boli rozohnané ich stáda pri ^avodách Sebusu.

21 A tí boli tiež karhaní tými mužmi, ktorí stáli pri vodách Sebusu a ^arozháňali stáda, ktoré patrili kráľovi, lebo sa na Ammóna hnevali pre počet bratov svojich, ktorých zabil pri vodách Sebusu, zatiaľ čo bránil stáda kráľove.

22 Teraz, jeden z nich, ktorého brat bol ^azabitý mečom Ammónovým, súc na Ammóna nesmierne nahnevaný, tasil meč svoj a vystúpil, aby ho nechal padnúť na Ammóna, aby ho zabil; a keď pozdvihol meč, aby ho udrel, hľa, padol mŕtvy.

23 Teraz vidíme, že Ammón nemohol byť zabitý, lebo ^aPán povedal Mosiášovi, otcovi jeho: Ušetrím ho a stane sa mu podľa viery tvojej – takže, Mosiáš ho ^bzveril Pánovi.

24 A stalo sa, že keď zástup uvidel, že oný muž, ktorý pozdvihol meč, aby Ammóna zabil, padol mŕtvy, padol na nich všetkých strach a neodvažovali sa vztiahnuť ruky svoje, aby sa dotkli jeho alebo kohokoľvek z tých, ktorí padli; a začali medzi sebou znova žasnúť, čo môže byť príčinou tejto veľkej moci, či čo môžu všetky veci tieto znamenať.

25 A stalo sa, že medzi nimi boli mnohí, ktorí hovorili, že Ammón je ^aVeľký Duch, a iní hovorili, že je Veľkým Duchom poslaný;

26 Ale iní ich karhali, hovoriac, že je to netvor, ktorého vyslali Nefiti, aby ich trýznil.

27 A boli niektorí, ktorí hovorili, že Ammón je poslaný Veľkým Duchom, aby ich sužoval pre ich neprávosti; a že to je oný Veľký Duch, ktorý vždy navštevoval Nefitov, ktorý ich vždy oslobodil z ich rúk; a hovorili, že to bol tento Veľký Duch, ktorý zničil toľko ich bratov, Lámánitov.

28 A tak sa svár medzi nimi nesmierne vyostril. A zatiaľ, čo sa tak svárili, prišla oná ^aslužobnica, ktorá spôsobila, aby bol zástup zhromaždený, a keď videla ten svár, ktorý bol medzi zástupom, bola nesmierne zarmútená, dokonca k slzám.

29 A stalo sa, že išla a vzala kráľovnú za ruku, aby ju snáď zdvihla zo zeme; a akonáhle sa dotkla jej ruky, ona vstala a postavila sa na nohy, a zvolala silným hlasom, hovoriac: Ó požehnaný Ježiš, ktorý si ma spasil zo ^astrašného pekla! Ó požehnaný Bože, buď ^bmilosrdný k ľudu tomuto!

30 A keď toto povedala, zopäla ruky svoje, súc naplnená radosťou, hovoriac mnohé slová, ktorým nebolo rozumieť; a keď to učinila, vzala za ruku kráľa Lamoniho, a hľa, on vstal a postavil sa na nohy.

31 A hneď, vidiac svár medzi ľudom svojím, išiel a začal ich karhať, a učiť ich ^aslová, ktoré počul z úst Ammónových; a toľko, koľko ich slová jeho počulo, uverilo a boli obrátení k Pánovi.

32 Ale boli medzi nimi mnohí, ktorí nechceli slová jeho počuť; takže tí išli svojou cestou.

33 A stalo sa, že keď Ammón vstal, že im tiež slúžil, a tiež všetci služobníci Lamoniho; a všetci oznamovali ľudu to isté – že sa ich srdcia ^azmenili; že už nemajú túžbu činiť ^bzlo.

34 A hľa, mnohí ľuďom oznamovali, že videli ^aanjelov a hovorili s nimi; a tak im hovorili veci o Bohu a o spravodlivosti jeho.

35 A stalo sa, že boli mnohí, ktorí uverili v ich slová; a toľko, koľko ich uverilo, bolo ^apokrstených; a stali sa spravodlivým ľudom a bola medzi nimi založená cirkev.

36 A tak započalo dielo Pánovo medzi Lámánitmi; tak na nich Pán začal vylievať Ducha svojho; a vidíme, že rameno jeho je vztiahnuté ku ^avšetkým ľuďom, ktorí budú činiť pokánie a veriť v meno jeho.