1 A stalo sa, že Almovi a Amulekovi bolo prikázané, aby z toho mesta odišli; a odišli a prišli až do krajiny Sidom; a hľa, tam našli všetok ľud, ktorý odišiel z krajiny ^aAmmonia, ktorý bol ^bvyvrhnutý a kameňovaný, pretože verili slovám Almovým.

2 A oni im vyrozprávali všetko, čo sa stalo ich ^amanželkám a deťom, a tiež o sebe a o svojej ^bmoci vyslobodiť sa.

3 A tiež Zezrom ležal v Sidome chorý so spaľujúcou horúčkou, ktorá bola spôsobená veľkým súžením mysle jeho z dôvodu ^azlovoľnosti jeho, lebo si myslel, že Almu a Amuleka už niet; a myslel si, že boli zabití pre neprávosť jeho. A tento veľký hriech a mnoho jeho ďalších hriechov trýznilo myseľ jeho, až nesmierne oťažela, nemajúc žiadneho vyslobodenia; takže začal byť zožieraný pálivým žiarom.

4 Teraz, keď počul, že Alma a Amulek sú v krajine Sidom, srdce jeho nabralo odvahu a on im okamžite poslal odkaz, žiadajúc ich, aby za ním prišli.

5 A stalo sa, že išli hneď, počúvnuc odkaz, ktorý im poslal; a išli do domu k Zezromovi; a našli ho na lôžku chorého, veľmi zúboženého, so spaľujúcou horúčkou; a tiež myseľ jeho bola nesmierne ťažká pre neprávosti jeho; a keď ich uvidel, vztiahol ruku svoju a úpenlivo ich prosil, aby ho uzdravili.

6 A stalo sa, že Alma mu povedal, uchopiac ho za ruku: ^aVeríš v moc Kristovu k spáse?

7 A on odpovedal a povedal: Áno, verím všetkým slovám, ktoré si učil.

8 A Alma povedal: Ak veríš vo vykúpenie Kristovo, môžeš byť ^auzdravený.

9 A on povedal: Áno, verím podľa slov tvojich.

10 A potom Alma zvolal k Pánovi, hovoriac: Ó Pane, náš Bože, buď milosrdný k mužovi tomuto a ^auzdrav ho podľa viery jeho, ktorá je v Kristovi.

11 A keď Alma povedal slová tieto, Zezrom ^avyskočil na nohy a začal chodiť; a to sa stalo k veľkému úžasu celého ľudu; a známosť o tom sa rozšírila po celej krajine Sidom.

12 A Alma pokrstil Zezroma Pánovi; a on začal od tej doby naďalej kázať ľudu.

13 A Alma založil v krajine Sidom cirkev a vysvätil kňazov a učiteľov v krajine, aby krstili Pánovi každého, kto si prial byť pokrstený.

14 A stalo sa, že ich bolo mnoho; lebo sa schádzali z celého okolitého kraja Sidomu a boli krstení.

15 Ale čo sa týka ľudí, ktorí boli v krajine Ammonia, tí napriek tomu zostali tvrdošijným ľudom zatvrdeného srdca; a nečinili pokánie z hriechov svojich, pripisujúc všetku moc Almovu a Amulekovu diablovi; lebo boli vyznania ^aNehorovho a neverili v pokánie z hriechov svojich.

16 A stalo sa, že Alma a Amulek, Amulek ^aopustiac pre slovo Božie všetko zlato svoje a striebro, a drahocenné veci svoje, ktoré boli v krajine Ammonia, súc ^bzavrhnutý tými, ktorí boli kedysi priateľmi jeho, a tiež otcom svojím a príbuznými svojimi;

17 Takže, Alma, založiac v Sidome cirkev, vidiac veľké ^azadržanie, áno, vidiac, že ľudia boli zadržaní čo sa týka pýchy sŕdc svojich a začali sa ^bpokorovať pred Bohom, a začali sa zhromažďovať v svätyniach svojich, aby pred oltárom ^cuctievali Boha, ^dbdejúc a modliac sa neustále, aby boli oslobodení od Satana a od ^esmrti, a od zničenia –

18 Teraz, ako som povedal, Alma videl všetky veci tieto, takže vzal Amuleka a prešiel do krajiny Zarahemla, a vzal ho do vlastného domu svojho, a pomáhal mu v súžení, a posilňoval ho v Pánovi.

19 A tak skončil desiaty rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho.