Písma
Alma 14


Kapitola 14

Alma a Amulek sú uväznení a bití – Veriaci a ich sväté písma sú upaľovaní v ohni – Títo mučeníci sú prijatí Pánom v sláve – Väzenské múry pukajú a padajú – Alma a Amulek sú vyslobodení a ich prenasledovatelia sú zabití. Okolo roku 82–81 pred Kr.

1 A stalo sa, potom, čo ustal k ľuďom hovoriť, že mnohí z nich v slová jeho uverili a začali činiť pokánie, a skúmať apísma.

2 Ale väčšia časť z nich si priala, aby mohli Almu a Amuleka zničiť; lebo sa na Almu hnevali pre ajasnosť slov jeho, ktoré hovoril Zezromovi; a tiež hovorili, že im Amulek bklamal a hanobil ich zákon, a tiež ich zákonníkov a sudcov.

3 A oni sa tiež hnevali na Almu a Amuleka; a pretože tak jasne svedčili proti ich zlovoľnosti, snažili sa ich tajne zbaviť.

4 Ale stalo sa, že sa ich nezbavili; ale zajali ich a zviazali ich silnými povrazmi, a priviedli ich pred hlavného sudcu krajiny.

5 A ľudia predstúpili a svedčili proti nim – svedčiac, že hanobili zákon a ich zákonníkov, a sudcov krajiny, a tiež všetkých ľudí, ktorí sú v krajine; a tiež, že svedčili, že je len jeden Boh a že pošle Syna svojho medzi ľudí, ale že ten ich nespasí; a mnohými takými vecami svedčili proti Almovi a Amulekovi. Teraz, toto sa stalo pred hlavným sudcom krajiny.

6 A stalo sa, že Zezrom užasol nad slovami, ktoré boli hovorené; a on tiež vedel o zaslepenosti myslí, ktorú medzi ľudom spôsobil lživými slovami svojimi; a dušu jeho začalo atrýzniť bvedomie vlastnej viny jeho; áno, začal byť obklopený bolesťami pekla.

7 A stalo sa, že začal volať k ľuďom, hovoriac: Hľa, ja som avinný a mužovia títo sú pred Bohom bez poškvrny. A začal ich od tej doby naďalej hájiť; ale oni ho hanobili, hovoriac: Si tiež posadnutý diablom? A pľuli na neho a bvyvrhli ho spomedzi seba, a to isté učinili všetkým tým, ktorí verili slovám, ktoré Alma a Amulek hovorili; a vyvrhli ich a poslali mužov, aby ich kameňovali.

8 A priviedli dokopy ich manželky a deti, a každého, kto veril alebo bol učený, aby veril v slovo Božie, uvrhli do ohňa; a tiež priniesli ich záznamy, ktoré obsahovali sväté písma, a tiež ich uvrhli do ohňa, aby boli spálené a zničené ohňom.

9 A stalo sa, že vzali Almu a Amuleka a priviedli ich na miesto mučeníctva, aby boli svedkami zničenia tých, ktorí boli stravovaní ohňom.

10 A keď Amulek videl bolesti žien a detí, ktoré boli stravované v ohni, bol tiež trápený bolesťou; a hovoril Almovi: Ako môžeme byť svedkami tohto strašného výjavu? A preto, vztiahnime ruky svoje a použime amoc Božiu, ktorá je v nás, a zachráňme ich pred plameňmi.

11 Ale Alma mu povedal: Duch mi bráni, takže nesmiem vztiahnuť ruku svoju; lebo hľa, Pán ich v asláve prijíma k sebe; a strpí, aby oni toto činili, či aby im ľudia toto činili podľa tvrdosti sŕdc svojich, aby bsúdy, ktoré na nich vykoná v hneve svojom, boli spravodlivé; a ckrv dnevinných bude stáť posledného dňa proti nim ako svedectvo, áno, a bude proti nim mocne volať.

12 Teraz Amulek povedal Almovi: Hľa, možno nás tiež upália.

13 A Alma povedal: Nech sa stane podľa vôle Pána. Ale hľa, dielo naše nie je dokončené; takže nás neupália.

14 Teraz, stalo sa, že keď telá tých, ktorí boli uvrhnutí do ohňa, boli strávené, a tiež záznamy, ktoré boli uvrhnuté s nimi, prišiel hlavný sudca krajiny a zastal pred Almom a Amulekom, zatiaľ čo boli spútaní; a udrel ich rukou do tváre a povedal im: Po tom, čo ste videli, budete znovu kázať ľudu tomuto, že budú uvrhnutí do ajazera ohňa a síry?

15 Hľa, vidíte, že ste nemali moc zachrániť tých, ktorí boli uvrhnutí do ohňa; ani Boh ich nezachránil, aj keď boli vašej viery. A sudca ich znova udrel do tváre a opýtal sa: Čo za seba poviete?

16 Teraz, tento sudca bol podľa rádu a viery aNehora, ktorý zabil Gideona.

17 A stalo sa, že Alma a Amulek mu neodvetili nič; a on ich znova udrel a vydal ich úradníkom, aby boli uvrhnutí do väzenia.

18 A keď boli uvrhnutí vo väzení po tri dni, prišlo mnoho azákonníkov a sudcov, a kňazov, a učiteľov, ktorí boli vyznania Nehorovho; a prišli do väzenia pozrieť sa na nich a vypočúvať ich ohľadom mnohých slov; ale oni im nič neodvetili.

19 A stalo sa, že pred nimi zastal sudca a povedal: Prečo neodpovedáte na slová týchto ľudí? Či neviete, že mám moc vydať vás plameňom? A prikázal im, aby prehovorili; ale oni nič neodvetili.

20 A stalo sa, že oni odišli a išli cestou svojou, ale prišli znova napozajtre; a sudca ich znova udrel do tváre. A mnohí tiež pristúpili a bili ich, hovoriac: Postavíte sa znovu a budete súdiť ľud tento a odsudzovať zákon náš? Ak máte takú veľkú moc, prečo sa sami aneoslobodíte?

21 A mnoho takých vecí im hovorili a škrípali zubami proti nim, a pľuli na nich, a povedali: Ako budeme vyzerať, keď budeme zatratení?

22 A mnoho takých vecí, áno, všelijaké takéto veci im povedali; a tak sa im vysmievali po mnoho dní. A odopreli im jedlo, aby hladovali, a vodu, aby boli smädní; a tiež im vzali šaty, takže boli nahí; a takto boli zviazaní silnými povrazmi a pripútaní vo väzení.

23 A stalo sa, potom, čo takto trpeli po mnoho dní (a bolo to dvanásteho dňa v desiatom mesiaci v desiatom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho), že do väzenia, kde boli Alma a Amulek zviazaní povrazmi, prišiel hlavný sudca nad krajinou Ammonia a mnohí ich učitelia, a ich zákonníci.

24 A hlavný sudca zastal pred nimi a znova ich udrel, a povedal im: Ak máte moc Božiu, osloboďte sa z týchto pút, a potom uveríme, že Pán zničí ľud tento podľa slov vašich.

25 A stalo sa, že všetci predstúpili a bili ich, hovoriac rovnaké slová, až do posledného; a keď k nim prehovoril posledný, bola na Almovi a Amulekovi amoc Božia a oni vstali a stáli na nohách svojich.

26 A Alma zvolal, hovoriac: Ako dlho máme trpieť veľké astrasti tieto, ó Pane? Ó Pane, daj nám silu podľa viery našej, ktorá je v Kristovi, dokonca až k oslobodeniu nášmu. A pretrhli povrazy, ktorými boli zviazaní; a keď to ľudia uvideli, začali utekať, lebo na nich prišiel strach zo zničenia.

27 A stalo sa, že strach ich bol tak veľký, že padli k zemi a nedosiahli východu z väzenia; a zem sa mocne otriasala a múry aväzenia sa rozpukli na dvoje, takže padli k zemi; a ich pád zabil hlavného sudcu a zákonníkov, a kňazov, a učiteľov, ktorí Almu a Amuleka bili.

28 A Alma a Amulek vyšli z väzenia a nebolo im ublížené; lebo Pán im udelil moc podľa ich viery, ktorá bola v Kristovi. A priamo vyšli z väzenia; a boli auvoľnení z pút svojich; a väzenie padlo k zemi a každá duša za múrmi jeho, okrem Almu a Amuleka, bola zabitá; a oni vošli priamo do mesta.

29 Teraz, ľudia, počujúc veľký hluk, pribehli v zástupoch, aby sa toho dozvedeli príčinu; a keď uvideli Almu a Amuleka, ako vychádzajú von z väzenia, a že múry jeho padli k zemi, boli zasiahnutí veľkým strachom a utekali z prítomnosti Almu a Amuleka, tak ako koza uteká s mláďatami svojimi pred dvomi levmi; a tak utekali z prítomnosti Almu a Amuleka.