1 A teraz, stalo sa, že podľa nášho záznamu, a my vieme, že náš záznam je pravdivý, lebo hľa, ten, kto záznam viedol, bol mužom spravodlivým – lebo skutočne učinil mnoho ^azázrakov v ^bmene Ježišovom; a nikto nemohol učiniť zázrak v mene Ježišovom, ibaže by bol celý očistený od neprávosti svojej –

2 A teraz, stalo sa, ak tento muž neurobil chybu v počítaní nášho času, že uplynul ^atridsiaty a tretí rok;

3 A ľudia začali s veľkou usilovnosťou vyzerať znamenie, ktoré dal prorok Samuel, Lámánita, áno, dobu, kedy mala na tvári krajiny byť ^atemnota po dobu troch dní.

4 A medzi ľudom nastali veľké pochybnosti a spory aj napriek tomu, že bolo daných tak mnoho ^aznamení.

5 A stalo sa v tridsiatom a štvrtom roku, v prvom mesiaci, štvrtého dňa toho mesiaca, že sa zdvihla veľká búrka, akú ešte nikdy nikto v celej krajine nezažil.

6 A tiež prišla obrovská a strašná víchrica; a prišlo hrozné ^ahrmenie, natoľko, že to ^botriasalo celou krajinou, akoby sa mala rozštiepiť vo dvoje.

7 A prišli nesmierne ostré blesky, aké ešte nikdy nikto v celej krajine nezažil.

8 A ^amesto Zarahemla vzplanulo ohňom.

9 A mesto Moroni sa potopilo do hlbín morských a obyvatelia jeho sa utopili.

10 A na mesto Moronia bola prenesená zemina, takže tam povstala namiesto mesta veľká hora.

11 A veľké a strašné zničenie nastalo v krajine južnej.

12 Ale hľa, väčšie a strašnejšie zničenie nastalo v krajine severnej; lebo hľa, celá tvár krajiny bola zmenená búrkou a víchrami, a hromami, a bleskami, a nesmierne veľkým otriasaním celej zeme;

13 A ^ahradské praskali a priame cesty boli zničené, a mnoho rovných miest sa stalo nerovnými.

14 A mnohé veľké a významné mestá sa ^aprepadli a mnohé boli spálené, a mnohé sa otriasali, až ich stavby popadali na zem a ich obyvatelia boli zabití a oné miesta spustli.

15 A bolo niekoľko miest, ktoré zostali; ale ich poškodenie bolo nesmierne veľké a boli v nich mnohí ľudia, ktorí boli zabití.

16 A boli niektorí, ktorí boli odnesení víchrom; a kam sa podeli, to nikto nevie, vie sa iba to, že boli odnesení.

17 A tak bola tvár celej zeme znetvorená búrkami a hromami, a bleskami, a otriasaním zeme.

18 A hľa, ^askaly sa rozpukli na dvoje; boli rozpukané po tvári celej zeme, natoľko, že sa nachádzali ako úlomky a ako rozsadliny, a ako trhliny po celej tvári krajiny.

19 A stalo sa, že keď tieto hromy a blesky, a búrky, a víchrice, a otriasania zeme ustali – lebo hľa, trvali po dobu asi ^atroch hodín; a niektorí hovorili, že oná doba bola dlhšia; a predsa, všetky tieto veľké a strašné veci boli učinené počas doby asi troch hodín – a potom hľa, na tvári krajiny nastala temnota.

20 A stalo sa, že na celej tvári krajiny bola hustá temnota, natoľko, že jej obyvatelia, ktorí nepadli, mohli ^acítiť ^bparu temnoty;

21 A pre onú temnotu nemohlo byť žiadneho svetla ani sviece, ani pochodne; ani nemohol byť založený oheň ich vybraným a neobyčajne suchým drevom, takže nemohlo byť vôbec žiadneho svetla;

22 A nebolo vidieť žiadne svetlo, ani oheň ani záblesk, ani slnko, ani mesiac, ani hviezdy, lebo tak veľké boli hmly temnoty, ktoré boli na tvári krajiny.

23 A stalo sa, že po dobu ^atroch dní nebolo vidieť žiadne svetlo; a medzi celým ľudom bolo neustále veľké žialenie a kvílenie, a plač; áno, preveľké bolo bedákanie ľudu pre onú temnotu a veľké zničenie, ktoré na nich prišlo.

24 A na jednom mieste bolo počuť, ako volajú, hovoriac: Ó, kiež by sme boli činili pokánie pred týmto veľkým a hrozným dňom, a potom by naši bratia boli ušetrení a neboli by spálení v onom veľkom meste ^aZarahemla.

25 A na inom mieste bolo počuť, ako volajú a žialia, hovoriac: Ó, kiež by sme boli činili pokánie pred týmto veľkým a hrozným dňom a kiež by sme nezabíjali a nekameňovali prorokov, a nevyvrhovali ich; potom by boli matky naše a krásne dcéry naše, a deti naše ušetrené a neboli by pochované v onom veľkom meste Moronia. A tak bolo kvílenie ľudu veľké a strašné.