Písma
3. Nefi 6


Kapitola 6

Nefitom sa darí – Objavuje sa pýcha, bohatstvo a triedne rozdelenie – Cirkev je rozdelená rozkolmi – Satan vedie ľud v otvorenej vzbure – Mnohí proroci volajú k pokániu a sú zabití – Ich vrahovia kujú úklady ako sa zmocniť vlády. Okolo roku 26–30 po Kr.

1 A teraz, stalo sa, že celý ľud Nefitov sa v dvadsiatom a šiestom roku vrátil do vlastných krajín svojich, každý muž s rodinou svojou, stádami svojimi a dobytkom svojím, koňmi svojimi a drobným statkom svojím, a so všetkými vecami, ktoré im patrili.

2 A stalo sa, že všetky svoje zásoby nezjedli; takže vzali so sebou všetko, čo nespotrebovali, všetko obilie svoje všetkého druhu a zlato svoje, a striebro svoje, a všetky drahocenné veci svoje a vrátili sa do vlastných krajín svojich a k vlastníctvu svojmu, ako na sever, tak na juh, ako do krajiny severnej, tak do krajiny južnej.

3 A oným lupičom, ktorí vstúpili do zmluvy, že budú v krajine zachovávať mier, a ktorí si priali zostať Lámánitmi, dali krajiny podľa ich počtu, aby si tak prácou svojou mohli získavať obživu; a tak nastolili v celej krajine mier.

4 A znova sa im začalo dariť a začali silnieť; a uplynul dvadsiaty a šiesty aj siedmy rok a v krajine bol veľký poriadok; a vytvorili zákony svoje podľa nestrannosti a spravodlivosti.

5 A teraz, v celej krajine nebolo nič, čo by ľuďom bránilo, aby sa im neustále darilo, iba ak by upadli do priestupku.

6 A teraz, tento veľký mier v krajine nastolil Gidgidoni a sudca Lachoneus, a tí, ktorí boli určení za vodcov.

7 A stalo sa, že mnoho miest bolo novo postavených a mnoho starých miest bolo opravených.

8 A bolo postavených mnoho hradských a vytvorených mnoho ciest, ktoré viedli z mesta do mesta a z krajiny do krajiny, a z miesta na miesto.

9 A tak uplynul dvadsiaty a ôsmy rok a ľud mal neustály mier.

10 Ale stalo sa, že v dvadsiatom a deviatom roku začali medzi ľudom nejaké hádky; a niektorí boli povýšení v apýche a vo vychvaľovaní pre svoje nesmierne veľké bohatstvo, áno, až k veľkým prenasledovaniam;

11 Lebo v krajine bolo mnoho kupcov, a tiež mnoho zákonníkov a mnoho úradníkov.

12 A ľudia sa začali rozlišovať podľa postavenia, podľa abohatstva svojho a príležitostí svojich k učeniu; áno, niektorí boli pre chudobu svoju nevzdelaní, a iní pre bohatstvo svoje získali veľkú učenosť.

13 Niektorí boli povýšení v pýche, a iní boli nesmierne pokorní; niektorí podpichovaním oplácali za podpichovanie, zatiaľ čo iní prijímali podpichovanie a aprenasledovanie, a všelijaké strasti a bnepodpichovali naspäť, ale boli pokorní a kajúcni pred Bohom.

14 A tak v celej krajine nastala veľká nerovnosť, natoľko, že cirkev začala byť roztrieštená; áno, natoľko, že v tridsiatom roku bola cirkev roztrieštená v celej krajine, až na niekoľko Lámánitov, ktorí boli obrátení na pravú vieru; a neodvrátili sa od nej, lebo boli pevní a stáli, a neochvejní, ochotní so všetkou ausilovnosťou svojou zachovávať prikázania Pánove.

15 Teraz, príčinou neprávosti ľudu bolo toto – Satan mal veľkú moc podnecovať ľud k tomu, aby činil všelijaké neprávosti a nadúval sa pýchou, pokúšajúc ich, aby usilovali o moc a právomoc, a bohatstvo, a márne veci sveta.

16 A tak Satan zviedol srdcia ľudí k tomu, aby činili všelijaké neprávosti; takže sa tešili z mieru len niekoľko rokov.

17 A tak na začiatku tridsiateho roku – ľudia, súc vyslobodení po obdobie dlhého času na to, aby boli unášaní apokušeniami diablovými, nech už ich chcel uniesť kamkoľvek, a aby činili akúkoľvek neprávosť, ktorú od nich chcel – a tak na počiatku tohto tridsiateho roku boli v stave strašnej zlovoľnosti.

18 Teraz, oni nehrešili v anevedomosti, lebo poznali vôľu Božiu ohľadom seba samých, lebo o nej boli poučovaní; takže sa bbúrili proti Bohu zámerne.

19 A teraz, bolo to za dní Lachonea, syna Lachoneovho, lebo Lachoneus toho roku zasadol na stolicu otca svojho a vládol ľudu.

20 A objavili sa muži ainšpirovaní z nebies a poslaní, ktorí stáli medzi ľudom v celej krajine, kážuc a svedčiac smelo o hriechoch a neprávostiach ľudí a svedčiac im o vykúpení, ktoré Pán učiní pre ľud svoj, teda inými slovami, o vzkriesení Kristovom; a smelo svedčili o jeho bsmrti a utrpení.

21 Teraz, medzi ľudom boli mnohí, ktorí sa nesmierne hnevali na tých, ktorí svedčili o veciach týchto; a tí, ktorí sa hnevali, boli predovšetkým hlavní sudcovia a tí, ktorí abývali vysokými kňazmi a zákonníkmi; áno, všetci tí, ktorí boli zákonníkmi sa hnevali na tých, ktorí svedčili o týchto veciach.

22 Teraz, nebolo žiadneho zákonníka ani sudcu, ani vysokého kňaza, ktorý by mal moc odsúdiť kohokoľvek na smrť, bez toho, aby ich odsúdenie bolo podpísané správcom krajiny.

23 Teraz, bolo mnoho tých, ktorí svedčili o veciach týkajúcich sa Krista, ktorí svedčili smelo a ktorých sudcovia zajali a tajne usmrtili, takže sa známosť o ich smrti dostala ku správcovi krajiny až po ich smrti.

24 Teraz hľa, bolo to v rozpore so zákonmi krajiny, aby bol ktokoľvek usmrtený, bez toho, aby mali moc od správcu krajiny –

25 Takže do krajiny Zarahemla prišla správcovi krajiny sťažnosť na týchto sudcov, ktorí odsudzovali prorokov Pána k smrti, nie podľa zákona.

26 Teraz, stalo sa, že boli zajatí a predvedení pred sudcu, aby boli súdení za zločin, ktorého sa dopustili, podľa azákona, ktorý bol ľudom daný.

27 Teraz, stalo sa, že títo sudcovia mali mnoho priateľov a príbuzných; a zvyšok, áno, dokonca skoro všetci zákonníci a vysokí kňazi sa zišli a pripojili sa k príbuzným oných sudcov, ktorí mali byť podľa zákona súdení.

28 A vstúpili jeden s druhým do azmluvy, áno, dokonca do onej zmluvy, ktorú dali tí za stara, a zmluvu, ktorú dal a udelil bdiabol, aby sa spolčili proti všetkej spravodlivosti.

29 Takže sa spolčili proti ľudu Pána a vstúpili do zmluvy, že ich zničia a oslobodia tých, ktorí boli vinní vraždou, zo zovretia spravodlivosti, ktorá už mala byť podľa zákona vykonaná.

30 A postavili sa na odpor zákonu a právam vlasti svojej; a jeden s druhým učinili zmluvu, že zničia správcu a dosadia nad krajinou akráľa, aby už v krajine nebola sloboda, ale bola podrobená kráľom.