Písma
3. Nefi 15


Kapitola 15

Ježiš oznamuje, že zákon Mojžišov je v Ňom naplnený – Nefiti sú oné ďalšie ovce, o ktorých hovoril v Jeruzaleme – Pre neprávosť Pánov ľud v Jeruzaleme nevie o rozptýlených ovciach Izraela. Okolo roku 34 po Kr.

1 A teraz, stalo sa, že keď Ježiš dokončil slová tieto, rozhliadol sa po zástupe a povedal im: Hľa, počuli ste to, čo som učil, než som vystúpil k Otcovi svojmu; takže, každého, kto na tieto slová moje pamätá a ačiní podľa nich, bpozdvihnem v deň posledný.

2 A stalo sa, že keď Ježiš hovoril slová tieto, vycítil, že sú medzi nimi niektorí, ktorí sa divia a hovoria si, čo si praje ohľadom azákona Mojžišovho; lebo neporozumeli slovám, že staré veci pominuli a že všetky veci sú nové.

3 A on im povedal: Nedivte sa, že som vám hovoril, že staré veci pominuli a že všetky veci sú nové.

4 Hľa, hovorím vám, že azákon, ktorý bol daný Mojžišovi, je naplnený.

5 Hľa, aja som ten, ktorý zákon dal, a ja som ten, ktorý učinil zmluvu s ľudom svojím Izraelom; takže, vo mne je zákon bnaplnený, lebo som prišiel, aby som zákon naplnil; takže je mu koniec.

6 Hľa, aneruším prorokov, lebo všetci tí, ktorí neboli naplnení vo mne, veru hovorím vám, všetci budú naplnení.

7 A preto, že som vám hovoril, že staré veci pominuli, neruším to, čo bolo povedané o veciach, ktoré prídu.

8 Lebo hľa, azmluva, ktorú som učinil s ľudom svojím nie je ešte úplne naplnená; ale zákon, ktorý bol daný Mojžišovi, vo mne končí.

9 Hľa, ja som azákonbsvetlo. Hľaďte na mňa a vytrvajte do konca, a budete cžiť; lebo tomu, kto dvytrvá do konca, dám život večný.

10 Hľa, dal som vám aprikázania; takže prikázania moje zachovávajte. A toto je zákon i proroci, lebo oni skutočne bsvedčili o mne.

11 A teraz, stalo sa, že keď Ježiš povedal slová tieto, povedal oným dvanástim, ktorých si vyvolil:

12 Vy ste učeníkmi mojimi; a ste svetlom ľudu tomuto, ktorý je zvyškom domu aJozefovho.

13 A hľa, toto je akrajina dedičstva vášho; a Otec ju dal vám.

14 A nikdy mi Otec nedal prikázanie, aby som to apovedal bratom vašim v Jeruzaleme.

15 Ani mi nikdy Otec nedal prikázanie, aby som im povedal o ainých kmeňoch domu Izraela, ktoré Otec vyviedol z krajiny.

16 Otec mi prikázal, aby som im povedal iba toto:

17 Že mám ďalšie ovce, ktoré nie sú z tohto stáda; aj tie musím priviesť a ony budú počuť hlas môj; a bude jedno stádo a jeden apastier.

18 A teraz, pre tvrdošijnosť a nevieru oni slovám mojim aneporozumeli; takže mi Otec prikázal, aby som im o tejto veci viac nehovoril.

19 Ale veru hovorím vám, že Otec mi prikázal, a ja vám to hovorím, že vy ste boli oddelení z ich stredu pre ich neprávosť; takže pre neprávosť svoju o vás nevedia.

20 A veru znova hovorím vám, že aj iné kmene od nich Otec oddelil; a pre neprávosť svoju o nich nevedia.

21 A veru hovorím vám, že vy ste tí, o ktorých som hovoril: Mám aďalšie ovce, ktoré nie sú z tohto stáda; aj tie musím priviesť a ony budú počuť hlas môj; a bude jedno stádo a jeden pastier.

22 A oni mi nerozumeli, lebo si mysleli, že to sú apohania; lebo neporozumeli, že pohania majú byť bobrátení skrze ich kázanie.

23 A nerozumeli mi, keď som hovoril, že ony budú počuť hlas môj; a neporozumeli mi, že apohania nikdy nemajú počuť hlas môj – že sa im nemám prejaviť, iba ak skrze bDucha Svätého.

24 Ale hľa, vy ste počuli ahlas môj, a tiež ste ma videli; a ste ovce moje a ste počítaní medzi tých, ktorých mi Otec bdal.