Ko Hoku Fakavaʻé: Ko Hotau Sinó ko ha Meʻaʻofa Ia mei he ʻOtuá
“3: Ko Hoku Fakavaʻé: Ko Hotau Sinó ko ha Meʻaʻofa ia mei he ʻOtuá,” Ko Hono Maʻu ha Mālohi ʻi he ʻEikí: Ivi Matuʻuaki Fakaelotó (2020)
“3: Ko Hoku Fakavaʻé: Ko Hotau Sinó ko ha Meʻaʻofa ia mei he ʻOtuá,” Ko Hono Maʻu ha Mālohi ʻi he ʻEikí: Ivi Matuʻuaki Fakaelotó
Ko Hoku Fakavaʻé: Ko Hotau Sinó ko ha Meʻaʻofa Ia mei he ʻOtuá—Taimi Lōloa Tahá: Miniti ʻe 20
Aleaʻi:
ʻOku teuteuʻi fēfē kitautolu ʻe hono maʻu ha sino fakamatelié ke tau hangē ko ʻetau Tamai Hēvaní?
Laukonga:
Ko ha lea ʻeni ʻa e kau taki ʻo e Siasí:
“Koeʻuhí ʻoku fuʻu mahuʻinga ha sino fakamatelie ki he palani ʻo e fiefia ʻa e Tamaí mo ʻetau fakalakalaka fakalaumālié, ʻoku feinga ai ʻa Lusifā ke veuki ʻetau fakalakalaká ʻaki hano fakataueleʻi kitautolu ke tau fakaʻaongaʻi hala hotau sinó” (David A. Bednar, “Tokanga ke Lotu Maʻu Ai Pē,” Liahona, Nov. 2019, 34).
“ʻOku hoko hoʻo malu fakalaumālie taupotu taha ʻi he moʻui ní ʻi he ʻikai teitei fakahoko e fuofua laka ki he feituʻu ʻoku ʻikai totonu ke ke ʻalu ki aí mo fai e meʻa ʻoku ʻikai totonu ke ke faí. … [ʻI heʻetau hoko ko e faʻahinga ʻo e tangatá ʻoku tau maʻu kotoa ha uʻa fakatuʻasino ʻoku fiemaʻu ka tau moʻuí.] ʻOku mahuʻinga ʻaupito e ngaahi uʻa ko ʻení ki he hokohoko atu ʻo e moʻuí. Ko e hā leva ʻoku fai ʻe he filí? … ʻOkú ne ʻohofi kitautolu ʻo fakafou ʻi hotau uʻá. ʻOkú ne fakataueleʻi kitautolu ke kai e ngaahi meʻa ʻoku ʻikai totonu ke tau kaí, inu e ngaahi meʻa ʻoku ʻikai totonu ke tau inú, pea ʻofa ʻo ʻikai ʻi he founga ʻoku totonu ke tau ʻofa aí!” (Russell M. Nelson, ʻi he “Advice from the Prophet of the Church to Millennials Living in a Hectic World,” Feb. 18, 2018, newsroom.ChurchofJesusChrist.org).
“ʻE fakafoki ʻa e laumālié ki he sinó, pea mo e sinó ki he laumālié; ʻio, pea ʻe fakafoki ʻa e kupu kotoa mo e hokotanga hui kotoa pē ki hono sinó; ʻio, naʻa mo ha tuʻoni louʻulu mei he ʻulú he ʻikai mole ia; ka ʻe fakafoki ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ki honau anga totonu mo haohaoá” (ʻAlamā 40:23).
“Pea ʻe hāʻele atu [ʻa Sīsū Kalaisi], ʻo kātakiʻi ʻa e ngaahi mamahi mo e ngaahi faingataʻá pea mo e ngaahi ʻahiʻahi kehekehe kotoa pē; pea ʻe fai ʻeni koeʻuhí ke lava ʻo fakamoʻoniʻi ʻa e folofolá ʻa ia ʻoku pehē te ne toʻo kiate ia ʻa e ngaahi mamahi mo e ngaahi mahaki ʻoku moʻua ai hono kakaí. … Pea te ne toʻo kiate ia ʻa honau ngaahi vaivaí, koeʻuhi ke fonu hono lotó ʻi he ʻaloʻofa, ʻo fakatatau ki he kakanó, koeʻuhí ke ne ʻafioʻi ʻo fakatatau ki he kakanó ʻa e founga ke tokoniʻi ai ʻa hono kakaí ʻo fakatatau ki honau ngaahi vaivaí” (ʻAlamā 7:11–12).
Aleaʻi:
ʻE fakamālohia fēfē kitautolu ʻe Sīsū Kalaisi ke tau kātekina lelei pe ikunaʻi ha faʻahinga fakangatangata fakatuʻasino te tau ala maʻu?
Tukupā:
Te u fili ha founga ʻe taha te u tauhi lelei ange ai hoku sinó ke hangē ha temipalé.