Naše úprimné všetko
Ak chceme, aby nás Spasiteľ pozdvihol smerom k nebesiam, potom náš záväzok k Nemu a Jeho evanjeliu nemôže byť ľahostajný ani príležitostný.
Obeť pre Neho
Ježiš Kristus bol v chráme v Jeruzaleme len pár dní predtým, ako za nás obetoval Svoj život, a pozoroval ľudí, ako dávajú peniaze do chrámovej pokladnice. „Mnohí bohatí hádzali mnoho“, no potom prišla chudobná vdova „a vhodila dva haliere“. Bola to taká malá suma, že sa to takmer neoplatilo zaznamenať.
No napriek tomu tento zdanlivo bezvýznamný dar zaujal Spasiteľovu pozornosť. Vlastne na Neho urobil taký silný dojem, že „zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.
Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok“.1
Týmto jednoduchým pozorovaním nás Spasiteľ učil, ako sa hodnotia obete v Jeho kráľovstve – a celkom sa to líši od spôsobu, akým veci zvyčajne hodnotíme my. Pre Pána nebola hodnota daru meraná vplyvom, aký mal na pokladnicu, ale vplyvom, aký mal na srdce darcu.
Pochvalou tejto vernej vdovy nám Spasiteľ poskytol normu pre zhodnotenie nášho učeníctva vo všetkých jeho mnohých prejavoch. Ježiš učil, že naša obeť môže byť veľká alebo môže byť malá, ale tak či tak musí obsahovať naše úprimné všetko.
Táto zásada sa opakuje v prosbe proroka Amalekiho z Knihy Mormonovej: „[Poďte] ku Kristovi, ktorý je Svätý Izraelský, a [podieľajte] sa na spáse jeho a jeho moci vykúpenia. Áno, poďte k nemu a obetujte celú dušu svoju ako obeť jemu.“2
Ale ako je to možné? Pre mnohých z nás sa zdá byť takáto norma záväzku z celej duše mimo dosahu. Už tak toho robíme veľa. Ako môžeme dosiahnuť rovnováhu medzi mnohými požiadavkami života a našou túžbou obetovať celú svoju dušu Pánovi?
Našou výzvou je možno to, že si myslíme, že rovnováha znamená rovnomerné rozdelenie nášho času medzi súperiacimi záujmami. Z tohto pohľadu by náš záväzok voči Ježišovi Kristovi bol jednou z mnohých vecí, ktoré musíme napasovať do nášho preplneného rozvrhu. No možno je tu aj iný spôsob, ako sa na to môžeme pozerať.
Rovnováha: ako jazdenie na bicykli
Ja aj moja manželka Harriet spolu veľmi radi jazdíme na bicykloch. Je to skvelý spôsob, ako si zacvičiť a zároveň spolu stráviť čas. Keď jazdíme a príliš nefučím, tešíme sa z krásneho sveta okolo nás a dokonca vedieme príjemnú konverzáciu. Málokedy musíme venovať zvýšenú pozornosť, aby sme si na bicykli udržali rovnováhu. Už jazdíme dosť dlho, takže nad tým ani nepremýšľame – stalo sa to pre nás normálne a prirodzené.
No kedykoľvek pozorujem niekoho, kto sa učí jazdiť na bicykli po prvýkrát, spomeniem si, že nie je jednoduché udržať rovnováhu na tých dvoch úzkych kolesách. Vyžaduje si to čas. Vyžaduje si to precvičovanie. Vyžaduje si to trpezlivosť. Dokonca si to vyžaduje aj jeden alebo dva pády.
No najmä sa tí, ktorí úspešne udržia rovnováhu na bicykli, naučia tieto dôležité tipy:
Nepozerajte sa na nohy.
Pozerajte vpred.
Udržujte pohľad na ceste pred sebou. Sústreďte sa na svoj cieľ. A začnite pedálovať. Udržanie rovnováhy znamená ísť vpred.
Podobné zásady platia v prípade nájdenia rovnováhy v našom živote ako učeníkov Ježiša Krista. To, ako si rozdelíte čas a energiu medzi vaše mnohé dôležité úlohy, sa bude líšiť od jednej osoby k druhej a od jedného obdobia v živote k druhému. No naším spoločným celkovým cieľom je nasledovať cestu nášho Majstra Ježiša Krista a vrátiť sa do prítomnosti nášho milovaného Otca v nebi. Tento cieľ musí zostať nemenný a pevný bez ohľadu na to kým sme a čo iné sa v našom živote deje.3
Pozdvihnutie: ako pilotovanie lietadla
Pre tých, ktorí sú nadšení cyklisti, môže byť teda porovnanie učeníctva s jazdením na bicykli nápomocná analógia. Tí, ktorí nimi nie ste, netrápte sa. Mám druhú analógiu, do ktorej sa určite bude môcť vcítiť každý muž, žena a dieťa.
Učeníctvo môže byť ako väčšina vecí v živote priprovnané k pilotovaniu lietadla.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké je úžasné, že obrovské osobné lietadlo môže skutočne vzlietnuť zo zeme a lietať? Čo pomáha týmto lietajúcim strojom elegantne sa vznášať na oblohe a prekračovať oceány a kontinenty?
Jednoducho povedané, lietadlo lieta iba vtedy, keď sa vzduch pohybuje ponad jeho krídla. Tento pohyb vytvára rozdiely vo vzdušnom tlaku, ktorý lietadlo pozdvihne. A ako docielite, aby sa nad krídlami pohybovalo dostatočné množstvo vzduchu na vytvorenie zdvihu? Odpoveďou je ťah vpred.
Lietadlo nezíska žiadnu nadmorskú výšku parkovaním na pristávacej dráhe. Ani počas veterného dňa nenastane dostatočný zdvih, kým sa lietadlo nepohybuje vpred s dostatočným ťahom, ktorý potlačí sily snažiace sa zastaviť ho.
Tak ako pohyb vpred udržiava bicykel v rovnováhe a vzpriamene, pohyb dopredu pomáha lietadlu prekonať gravitačnú silu a aerodynamický odpor.
Čo to znamená pre nás ako učeníkov Ježiša Krista? Znamená to, že ak chceme nájsť v živote rovnováhu a ak chceme, aby nás Spasiteľ pozdvihol smerom k nebesiam, potom náš záväzok k Nemu a Jeho evanjeliu nemôže byť ľahostajný ani príležitostný. Tak ako vdova v Jeruzaleme, aj my Mu musíme obetovať celú svoju dušu. Naša obeť môže byť malá, ale musí prameniť z nášho srdca a duše.
Byť učeníkom Ježiša Krista nie je len jedna z mnohých vecí, ktoré robíme. Spasiteľ je tou podnecujúcou mocou za všetkým, čo robíme. Nie je odpočívadlom na našej ceste. Nie je malebnou vedľajšou cestou, dokonca ani hlavnou pamiatkou. On je „cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze [Ježiša Krista]“.4 To je tá cesta a náš konečný cieľ.
Rovnováha a zdvih prichádzajú, keď sa „[tlačíme] vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom“.5
Obeť a zasvätenie
A čo tie mnohé úlohy a zodpovednosti, ktoré robia náš život taký zaneprázdnený? Trávenie času s blízkymi, chodenie do školy alebo príprava na zamestnanie, zarábanie na živobytie, starostlivosť o rodinu, služba v komunite – kam to všetko zapadá? Spasiteľ nás uisťuje:
„Nebeský Otec váš vie, že všetky veci tieto potrebujete.
Ale hľadajte najskôr kráľovstvo Božie a spravodlivosť jeho a všetky veci tieto vám budú pridané.“6
To však neznamená, že je to ľahké.7 Vyžaduje si to obeť aj zasvätenie.
Vyžaduje si to, aby sme niektoré veci zanechali a dovolili iným veciam rásť.
Obeť a zasvätenie sú dva nebeské zákony, ktoré sa vo svätom chráme zaväzujeme dodržiavať. Tieto dva zákony sú podobné, ale nie identické. Obetovať znamená vzdať sa niečoho kvôli niečomu hodnotnejšiemu. V dávnych časoch Boží ľud obetoval prvorodených zo svojich stád na počesť prichádzajúceho Mesiáša. V minulosti obetovali verní Svätí pre Spasiteľa osobné túžby, pohodlie a dokonca i svoj život.
Všetci máme veci, veľké či malé, ktoré musíme obetovať, aby sme nasledovali Ježiša Krista v plnšej miere.8 Naše obete ukazujú, čo si v skutočnosti ceníme. Obete sú posvätné a Pán si ich váži.9
Zasvätenie sa líši od obete minimálne jedným dôležitým spôsobom. Keď niečo zasvätíme, nenechávame to na oltári, aby to bolo spálené. Namiesto toho to náležite využijeme v Pánovej službe. Venujeme to Jemu a Jeho posvätným účelom.10 Dostávame talenty, ktoré nám Pán dal a snažíme sa ich rozvíjať, znásobiť, aby sme sa stali ešte viac užitočnými pri budovaní Pánovho kráľovstva.11
Len od zopár z nás sa bude niekedy vyžadovať, aby sme za Spasiteľa obetovali svoj život. No všetci sme vyzvaní, aby sme Mu zasvätili svoj život.
Jedno dielo, jedna radosť, jeden účel
Keď sa snažíme očistiť svoj život a hľadíme ku Kristovi v každej myšlienke12, všetko ostatné sa začína dávať do poriadku. Život sa už nezdá byť dlhým zoznamom rôzneho úsilia, ktoré sa snažíme udržať v neistej rovnováhe.
Po čase sa to všetko stane jedným dielom.
Jednou radosťou.
Jedným posvätným účelom.
Je to dielo milujúceho a slúžiaceho Boha. Znamená to milovať Božie deti a slúžiť im.13
Keď sa pozrieme na svoj život a vidíme sto vecí, ktoré treba urobiť, cítime, že je toho na nás príliš. Keď vidíme jednu vec – milujúceho a slúžiaceho Boha a Jeho deti stovkami rozličných spôsobov – potom môžeme na týchto veciach pracovať s radosťou.
Takto obetujeme celú svoju dušu – obetovaním čohokoľvek, čo nás zadržiava a zasvätením ostatného Pánovi a Jeho účelom.
Slovo povzbudenia a svedectva
Moji drahí bratia a sestry a moji drahí priatelia, budú časy, kedy si budete priať, aby ste mohli urobiť viac. Váš milujúci Otec v nebi pozná vaše srdce. Vie, že nemôžete urobiť všetko, čo chce vaše srdce. No môžete Boha milovať a slúžiť Mu. Môžete sa čo najviac snažiť dodržiavať Jeho prikázania. Môžete milovať Jeho deti a slúžiť im. A vaše úsilie očisťuje vaše srdce a pripravuje vás na veľkolepú budúcnosť.
Zdá sa, že toto je to, čo vdova pri chrámovej pokladnici pochopila. Istotne vedela, že jej obeť nezmení bohatstvo Izraela, no mohla zmeniť a požehnať ju samú – pretože hoci toho bolo málo, bolo to jej všetko.
Takže, moji drahí priatelia a milovaní blížni učeníci Ježiša Krista, nebuďme „unavení konaním dobra“, pretože „[kladieme] základ veľkého diela“. A z malých vecí pochádza „to, čo je veľké“.14
Svedčím, že je to pravda a tiež svedčím, že Ježiš Kristus je náš Majster, náš Vykupiteľ a naša jediná cesta späť k nášmu milovanému Otcovi v nebi. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.