V úcte pred Kristom a Jeho evanjeliom
Kiež spomienka na to, čo naše oči videli a čo naše srdcia cítili, prehĺbi náš úžas nad Spasiteľovou zmiernou obeťou.
Mám drahého priateľa, ktorý je skvelý univerzitný profesor na dôchodku, plodný autor a tiež oddaný učeník Ježiša Krista. Mnohokrát navštívil Svätú zem, aby sa zúčastnil na konferenciách, viedol akademický výskum a viedol zájazdy. Hovorí, že zakaždým, keď navštívi zem, po ktorej kráčal Ježiš, žasne, pretože sa vždy dozvie niečo nové, ohromujúce a fascinujúce o Spasiteľovi, o Jeho službe v smrteľnosti a o Jeho milovanej vlasti. Úcta, ktorú môj priateľ prejavuje, keď hovorí o všetkom, čo sa naučil vo Svätej zemi, je nákazlivá a tento úžas bol základom jeho veľkých úspechov a akademických aktivít v jeho živote.
Keď som počúval jeho skúsenosti a cítil jeho nadšenie, uvažoval som o tom, ako by sme mohli a mali cítiť viac takzvaného duchovného údivu k evanjeliu, Ježišovi Kristovi a o tom ako mení naše učeníctvo a našu cestu k večnému životu. Zázrak, o ktorom hovorím, je vnímanie emócií, úcty alebo úžasu, ktoré sú spoločné pre všetkých, ktorí z celého srdca sústreďujú svoj život na Spasiteľa a Jeho učenie a pokorne spoznávajú Jeho prítomnosť vo svojom živote. Takýto pocit úžasu, inšpirovaný vplyvom Ducha Svätého, podnecuje nadšenie pre radostné žitie podľa Kristovej náuky.1
Písma obsahujú niekoľko príkladov toho, ako sa tento pocit prejavuje. Napríklad prorok Izaiáš vyjadril hĺbku svojej vďačnosti Pánovi tým, že sa v Ňom radoval.2 Tí, ktorí počuli Ježiša kázať v synagóge v Kafarnaume, žasli nad Jeho učením a silou, s akou učil.3 Bol to ten istý pocit, ktorý prenikol do každého vlákna srdca mladého Josepha Smitha, keď čítal v Biblii z prvej kapitoly Jakuba, čo ho priviedlo k hľadaniu Božej múdrosti.4
Bratia a sestry, keď skutočne máme úctu k Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu, sme šťastnejší, máme viac nadšenia pre Božie dielo a vo všetkom spoznávame Pánovu ruku. Navyše, naše štúdium Božích slov je zmysluplnejšie; naše modlitby majú väčší zámer; naše uctievanie je úctivejšie; naša služba v Božom kráľovstve je usilovnejšia. Všetky tieto činy prispievajú k tomu, že vplyv Ducha Svätého je v našich životoch častejší.5 Takto sa posilní naše svedectvo o Spasiteľovi a Jeho evanjeliu, zachováme v sebe živého Krista6 a budeme žiť svoje životy „zakorenení a budovaní v Ňom i upevnení vierou“ a budeme sa rozhojňovať v dobrorečení.7 Keď žijeme týmto spôsobom, stávame sa duchovne odolnejšími a viac chránení pred pádom do pasce duchovnej apatie.
Takáto apatia je charakterizovaná postupnou stratou nášho nadšenia naplno sa zapojiť do Pánovho evanjelia. Vo všeobecnosti začína, keď máme pocit, že sme už dosiahli všetky potrebné vedomosti a požehnania pre naše šťastie v tomto živote. Táto spokojnosť, takpovediac, spôsobuje, že berieme dary evanjelia ako samozrejmosť a vtedy riskujeme, že zanedbáme naše pravidelné ponorenie sa do podstatných základov evanjelia Ježiša Krista8 a zmlúv, ktoré sme uzavreli. V dôsledku toho sa postupne vzďaľujeme od Pána; oslabujeme svoju schopnosť „počuť Ho“9, stávame sa ľahostajnými a necitlivými voči veľkosti Jeho diela. Pochybnosti o pravdách, ktoré sme už obdržali, môžu vstúpiť do našej mysle a srdca, čo nás robí zraniteľnými voči pokušeniam nepriateľa.10
Pastor Aiden Wilson Tozer, uznávaný spisovateľ a statočný kresťan, napísal: „Spokojnosť je smrteľným nepriateľom každého duchovného rastu.“11 Nebolo to presne to, čo sa stalo ľudu Nefiho krátko po Kristovom narodení? Oni „začali menej a menej žasnúť nad znamením, teda nad divom z neba“, pochybujúc v neviere o všetkom, čo počuli a videli. Tak Satan spôsobil, „že im zaslepil oči a zviedol ich k tomu, aby verili, že náuka Kristova je pochabosťou a márnou vecou“.12
Moji milovaní bratia a sestry, vo Svojej dokonalej a nekonečnej láske a poznaní našej ľudskej prirodzenosti13 nám Spasiteľ ustanovil cestu, ako sa vyhnúť tomu, aby sme spadli do pasce duchovnej apatie. Spasiteľovo pozvanie nám poskytuje širšiu perspektívu, najmä vzhľadom na zložitý svet, v ktorom žijeme. „Uč sa odo mňa a počúvaj slová moje; kráčaj v miernosti Ducha môjho, a budeš mať pokoj vo mne.“14 Keď prijmeme Spasiteľovo pozvanie, prejavujeme tým svoju pokoru, túžbu byť učenlivými a nádej stať sa viac takými, ako je On.15 Toto pozvanie zahŕňa službu Jemu a inšpirovanú službu Božím deťom celým naším srdcom, mocou, mysľou a silou.16 Základom nášho úsilia na tejto ceste sú, samozrejme, dve veľké prikázania: milovať Pána, svojho Boha, a milovať svojho blížneho ako seba samého.17
Tento typ správania sa je súčasťou Ježišovho božského charakteru a bolo to zjavné vo všetkom, čo robil počas Svojej pozemskej služby.18 Preto, keď sa úmyselne a skutočne zasvätíme tomu, že budeme k Nemu vzhliadať a učiť sa z Jeho dokonalého príkladu19, lepšie Ho spoznáme. Rastieme v nadšení a túžbe začleniť do našich životov hlavnú zásadu toho, ako máme žiť, príklad, ktorý máme dávať a prikázania, ktoré máme nasledovať. Získavame tiež ďalšie porozumenie, múdrosť, božský charakter a milosť voči Bohu a svojim blížnym.20 Môžem vás uistiť, že naša schopnosť cítiť Spasiteľov vplyv a lásku sa v našich životoch zintenzívni, čím sa prehĺbi naša viera, naša túžba konať spravodlivo a motivácia slúžiť Jemu a druhým.21 Okrem toho sa naša vďačnosť za požehnania a výzvy, ktoré zažívame v smrteľnosti, upevní a stane sa súčasťou nášho pravého uctievania.22
Moji drahí priatelia, všetky tieto veci posilňujú náš duchovný údiv z evanjelia a podnecujú nás, aby sme radostne dodržiavali zmluvy, ktoré sme uzavreli s Pánom – dokonca aj uprostred skúšok a problémov, ktoré zažívame. Samozrejme, aby sme k týmto výsledkom prišli, musíme sa s vierou a so skutočným zámerom ponoriť do Spasiteľovho učenia23 a snažiť sa začleniť Jeho vlastnosti do nášho spôsobu bytia.24 Okrem toho sa musíme k Nemu priblížiť prostredníctvom svojho pokánia26, vyhľadávať Jeho odpustenie a Jeho vykupiteľskú moc v našich životoch a dodržiavať Jeho prikázania. Sám Pán sľúbil, že bude riadiť naše cesty, ak Mu budeme dôverovať z celého srdca, uznávať Ho všetkými spôsobmi a nebudeme sa spoliehať na svoje vlastné chápanie.26
Muž, ktorého som nedávno stretol a ktorý sa volá Wes a dnes je prítomný na konferencii, prijal Kristovo pozvanie učiť sa o Ňom a o Jeho evanjeliu a začal pociťovať úctu k Jeho láske po 27 rokoch dištancovania sa od cesty zmluvy. Povedal mi, že jedného dňa ho cez Facebook kontaktoval misionár, starší Jones, ktorý bol dočasne pridelený na územie, kde žil Wes, predtým, ako odišiel na svoju pôvodne pridelenú misiu v Paname. Keď starší Jones narazil na Wesov profil, pričom ani predtým nevedel, že už je členom Cirkvi, pocítil vedenie Ducha Svätého a vedel, že by mal okamžite Wesa kontaktovať. Na toto nabádanie rýchlo zareagoval. Wes bol ohromený týmto nečakaným kontaktom a začal si uvedomovať, že Pán o ňom vie napriek jeho vzdialenosti od cesty zmluvy.
Odvtedy začali Wes a misionári často komunikovať. Starší Jones a jeho spoločník poskytovali týždenné skutky služby a duchovné posolstvá, ktoré pomohli Wesovi obnoviť svoju úctu k Spasiteľovi a Jeho evanjeliu. Znovu to zapálilo plameň jeho svedectva o pravde a o Spasiteľovej láske k nemu. Wes cítil pokoj, ktorý prichádza od Utešiteľa, a získal silu, ktorú potreboval, aby sa mohol vrátiť do stáda. Povedal mi, že táto skúsenosť ho duchovne a emocionálne vrátila do života a pomohla mu odstrániť pocity horkosti nahromadené v priebehu rokov kvôli ťažkým skúsenostiam, ktorými prešiel.
Ako si všimol môj už spomínaný pozorný priateľ profesor, vždy sa dá niečo úžasné a fascinujúce dozvedieť o Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu.27 Pán dal úžasné zasľúbenia, ktoré sa vzťahujú na všetkých, vrátane nás, ktorí sa o Ňom snažia učiť a začleňovať Jeho slová do svojich životov. Pán povedal Enochovi: „Hľa, Duch môj [bude] na tebe, a preto všetky slová tvoje ospravedlním; a hory budú pred tebou utekať a rieky sa obrátia v toku svojom; a ty zostaneš vo mne a ja v tebe.“28 Prostredníctvom Svojho služobníka kráľa Benjamína vyhlásil: „Budete nazývaní deťmi Kristovými, synmi jeho a dcérami jeho; lebo hľa, tento deň vás duchovne splodil; lebo vy hovoríte, že srdcia vaše sú zmenené vierou v meno jeho; takže ste z neho zrodení a stali ste sa synmi jeho a dcérami jeho.“29
Preto, keď sa úprimne a neustále snažíme učiť o Spasiteľovi a nasledovať Jeho príklad, sľubujem vám v Jeho mene, že Jeho božské vlastnosti budú vpísané do našich myslí a sŕdc30, že sa Mu budeme viac podobať a že s Ním budeme kráčať.31
Moji milovaní bratia a sestry, modlím sa, aby sme vždy stáli v úcte pred Ježišom Kristom a Jeho úplnou, nekonečnou a dokonalou láskou. Kiež spomienka na to, čo naše oči videli a čo naše srdcia cítili, prehĺbi náš úžas nad Spasiteľovou zmiernou obeťou, ktorá nás môže vyliečiť z našich duchovných a emocionálnych zranení a pomôcť nám priblížiť sa k Nemu. Kiež žasneme nad veľkými zasľúbeniami, ktoré má Otec vo Svojich rukách a ktoré pripravil pre verných:
„Kráľovstvo je vaše a požehnania jeho sú vaše, a bohatstvá večnosti sú vaše.
A ten, kto prijíma všetky veci s vďačnosťou, bude učinený slávnym.“32
Ježiš je Vykupiteľ sveta a toto je Jeho Cirkev. Vydávam svedectvo o týchto pravdách v úžasnom, posvätnom a vznešenom mene nášho Spasiteľa Ježiša Krista, amen.