Generálna konferencia
Učíme deti a mládež sebestačnosti
Generálna konferencia apríl 2022


Učíme deti a mládež sebestačnosti

Nasledujme nášho Spasiteľa Ježiša Krista a Jeho evanjelium tým, že sa počas života staneme sebestačnými a budeme to učiť svoje deti a mládež.

Budem hovoriť o sebestačnosti a o tom, ako o nej učiť deti a mládež. Sebestačnosť môže byť vnímaná ako téma pre dospelých. Dospel som k poznaniu, že dospelí môžu byť najlepšie na ceste k sebestačnosti, keď sa od detstva a ako mládež doma učili evanjelium Ježiša Krista a uplatňovali jeho náuku a zásady.

Najlepšou ukážkou je skvelý príklad zo skutočného života. Wilfried Vanie, jeho sedem súrodencov a jeho matka vstúpili do Cirkvi v Abidjane na Pobreží Slonoviny, keď mal šesť rokov. Bol pokrstený, keď mal osem rokov. Jeho otec, hlavný živiteľ rodiny, zomrel, keď mal Wilfried jedenásť rokov.

Aj keď bol Wilfried zarmútený rodinnou situáciou, rozhodol sa zostať v škole za povzbudzovania svojej matky a s podporou Cirkvi. Vyštudoval strednú školu a slúžil na misii na plný úväzok v misii Ghana Cape Coast, kde sa naučil po anglicky. Po misii odišiel na univerzitu a získal diplom z účtovníctva a financií. Hoci bolo ťažké získať zamestnanie v tejto oblasti, našiel si prácu v cestovnom ruchu a službách.

Začínal ako čašník v päť-hviezdičkovom hoteli, no vášeň zlepšovať sa ho postrčila, aby sa učil viac, až sa tam stal bilingválnym recepčným. Keď sa otvoril nový hotel, prijali ho ako nočného audítora. Neskôr sa zapísal na BYU–Pathway Worldwide a momentálne študuje kurz na získanie certifikátu manažmentu cestovného ruchu a hotelierstva. Jeho túžbou je stať sa jedného dňa manažérom špičkového hotela. Wilfried dokáže zabezpečiť svoju večnú spoločníčku a dve deti, ako aj pomôcť svojej matke a súrodencom. V súčasnosti slúži v Cirkvi ako člen vysokej rady kolu.

Sebestačnosť je definovaná ako „schopnosť, záväzok a snaha zabezpečiť duchovné a časné životné potreby pre nás samotných a pre rodinu“.1 Snaha o sebestačnosť je súčasťou našej práce na ceste zmluvy, ktorá nás vedie späť k Nebeskému Otcovi a k Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Posilní našu vieru v Ježiša Krista a radostne nás s Ním spája prostredníctvom zmlúv a obradov spásy a povýšenia. Sebestačnosť je náuka evanjelia Ježiša Krista, nie program. Je to proces, ktorý trvá celý život, nie udalosť.

Počas celého života sa stávame sebestačnými tým, že rastieme v duchovnej sile, zlepšujeme sa vo fyzickom a emocionálnom zdraví, študujeme a zamestnávame sa a sme časne pripravení.2 Skončí sa táto úloha počas nášho života? Nie, je to celoživotný proces učenia sa, rastu a práce. Nikdy nekončí; je to nepretržitý, každodenný proces.

Ako môžeme učiť náuku a zásady sebestačnosti naše deti a mládež? Jedným z dôležitých spôsobov je pravidelné uplatňovanie zásad programu Deti a mládež. Rodičia a deti sa učia evanjelium Ježiša Krista, zúčastňujú sa na službe a aktivitách a spolupracujú v štyroch oblastiach osobného rozvoja, ktoré sú pre každé dieťa jedinečné. Už to nie je rovnaký predpísaný program pre všetkých.

Príručka pre deti (Children’s Guidebook) hovorí: „Keď bol Ježiš vo vašom veku, učil sa a rozvíjal. Vy sa tiež učíte a rozvíjate. V písmach sa píše: ‚Prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom‘ (Lukáš 2:52).“3 Tento verš sa týka rastu a učenia v duchovnom aspekte: priazni u Boha; v sociálnom aspekte: láskavosti s ľuďmi; vo fyzickom aspekte: vzrastom; a intelektuálnom aspekte: múdrosti. Tieto vývojové oblasti sa týkajú nás všetkých bez ohľadu na vek. Kedy ich to máme učiť? V Deuteronomium 6:6 – 7 čítame:

„Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci.

Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať.“

Tieto veci učíme deti naším dobrým príkladom, keď s nimi pracujeme, slúžime, študujeme písma a nasledujeme učenia Ježiša Krista, ako ich učia proroci.

Spomenul som, že v programe Deti a mládež si deti volia rôzne ciele v každej zo štyroch oblastí rozvoja. Je dôležité, aby si v každej oblasti vytvorili vlastné ciele. Rodičia a vedúci ich môžu učiť, radiť im a podporovať ich.

Napríklad naša vnučka Miranda je veľmi motivovaná duchovne rásť účasťou na každodenných triedach ranného seminára. Zaujali ju tým, že počula pozitívne komentáre od ostatných študentov seminára v jej zbore. Matka ju nemusí na hodinu budiť. Sama je hore a pripojená videokonferenciou v určený čas o 6:20 ráno, pretože si vytvorila dobré návyky, ktoré jej k tomu pomáhajú. Moji vlastní rodičia mi nedávno povedali, že Miranda teraz viac rozpráva, keď ich navštívi, keďže jej narástlo sebavedomie. Toto sú lekcie pre život a rast s viditeľnými výsledkami.

Rodičia, starí rodičia, vedúci a priatelia pomáhajú pri raste a rozvoji detí. Plne zapojení slúžiaci bratia a sestry spolu s vedúcimi kňazstva a organizácií zboru poskytujú podporu. V dokumente „Rodina: Prehlásenie svetu“ sa píše: „Podľa božského vzoru, otcovia predsedajú svojim rodinám v láske a spravodlivosti a sú zodpovední za to, že sa postarajú o životné potreby a ochranu svojich rodín. Matky sú predovšetkým zodpovedné za výchovu svojich detí. V týchto posvätných zodpovednostiach sú otcovia a matky povinní pomáhať si jeden druhému ako rovnocenní partneri. … Keď je to potrebné, majú pomoc poskytnúť ďalší príbuzní.“4 Tento posledný riadok sa okrem iných týka starých rodičov.

Počas našej súčasnej služby v západnej Afrike odvádza moja manželka Nuria pozoruhodnú prácu v inšpirovanej službe a zostáva v spojení s našou rodinou a vnúčatami za oceánom. Robí to pomocou technológie. Malým vnúčatám číta knihy pomocou rôznych aplikácií. Učí staršie vnučky témy ako príbeh našej rodiny, veda, história Portorika, Články viery a evanjelium Ježiša Krista. Vzdialenosti v dnešnej dobe neobmedzujú spojenie, spolupatričnosť, inšpirovanú službu a vyučovanie nastupujúceho pokolenia našich rodín. Tiež sa pripájam k Nurii, keď môžem, aby sme učili naše vzácne vnúčatá, a aby sme ich milovali, rozmaznávali a rozosmievali.

Mali by ste si všimnúť inšpiratívne podobnosti medzi programom Deti a mládeže a budovaním sebestačnosti. Štyri oblasti rastu v každom z nich sú veľmi podobné. Duchovná sila v sebestačnosti súvisí s duchovným aspektom v programe Deti a mládež. Fyzické a emocionálne zdravie v sebestačnosti sa spája s fyzickými a sociálnymi aspektmi v programe Deti a mládež. Vzdelávanie, zamestnanie a časná pripravenosť v sebestačnosti sú podobné intelektuálnemu aspektu v programe Deti a mládež.

Na záver, nasledujme nášho Spasiteľa Ježiša Krista a Jeho evanjelium tým, že sa počas života staneme sebestačnými a budeme to učiť svoje deti a mládež. Môžeme to urobiť najlepšie tak, že:

  1. Budeme dobrým príkladom služby druhým.

  2. Budeme žiť a vyučovať náuku a zásady sebestačnosti a

  3. budeme poslúchať prikázanie budovať sebestačnosť ako súčasť evanjelia Ježiša Krista.

V Náuke a zmluvách 104:15 – 16 sa píše:

„A zámerom mojím je postarať sa o svätých mojich, lebo všetky veci sú moje.

Ale to musí nevyhnutne byť učinené mojím vlastným spôsobom; a hľa, toto je ten spôsob, ktorý som ja, Pán, nariadil, aby som sa postaral o svätých svojich, aby chudobní boli povýšení tým, že bohatí sú ponížení.“

Toto je Cirkev Ježiša Krista. Jeho evanjelium požehnáva rodiny tu na zemi a po celé veky. Vedie nás v našich životoch, keď sa snažíme stať večnými rodinami. Viem, že to je pravda. V mene Ježiša Krista, amen.