Uzdravme svet
Zranenia a rozdiely sa dajú vyriešiť a dokonca uzdraviť, keď si ctíme Boha, Otca nás všetkých, a Ježiša Krista, Jeho Syna.
Bratia a sestry, v tomto prekrásnom veľkonočnom období sme nesmierne požehnaní stretnúť sa s Božími služobníkmi a obdržať od nich radu a vedenie.
Posvätné vedenie a učenia od nášho Nebeského Otca nám v týchto nebezpečných časoch pomáhajú prechádzať životom. Ako bolo prorokované, požiare a búrky, vojny, zvesti o vojnách a zemetraseniach na rôznych miestach1, „morová rana“2, „hlad [a mor]“3 pustošia rodiny, komunity a dokonca aj národy.
Je ešte jedna pohroma zmietajúca zem: útoky na vašu a moju náboženskú slobodu. Tento rastúci postoj sa snaží odstrániť náboženstvo a vieru v Boha z verejnej mienky, škôl, komunitných štandardov a občianskeho rozhovoru. Oponenti náboženskej slobody sa snažia zaviesť obmedzenia na vyjadrenia úprimných presvedčení. Dokonca kritizujú a zosmiešňujú tradície viery.
Takýto postoj odsúva ľudí na okraj spoločnosti, znehodnocuje osobné zásady, spravodlivosť, úctu, duchovnosť a pokoj svedomia.
Čo je náboženská sloboda?
Je to sloboda uctievať vo všetkých podobách: sloboda zhromažďovať sa, sloboda prejavu, sloboda konať na základe osobného vierovyznania a sloboda pre druhých, aby mohli konať rovnako. Náboženská sloboda každému z nás umožňuje, aby sme sa sami rozhodli, v čo veríme, ako žijeme a konáme podľa svojej viery, a čo Boh od nás očakáva.
Úsilie obmedziť takúto náboženskú voľnosť nie je novinkou. Veriaci ľudia v minulosti nesmierne trpeli v rukách druhých. Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní nie sú výnimkou.
Už od našich začiatkov boli mnohí ľudia hľadajúci Boha priťahovaní k tejto Cirkvi vďaka jej učení o božskej náuke, vrátane viery v Ježiša Krista a Jeho uzmierenie, pokánia, plánu šťastia a druhého príchodu nášho Pána.
Protivenstvo, prenasledovanie a násilie sužovali Josepha Smitha, nášho prvého proroka neskorších dní, a jeho nasledovateľov.
Uprostred nepokojov v roku 1842 Joseph publikoval 13 základných zásad rastúcej Cirkvi, vrátane tejto: „Domáhame sa výsady uctievať Všemohúceho Boha podľa príkazov svojho vlastného svedomia a umožňujeme všetkým ľuďom rovnakú výsadu, nech uctievajú akokoľvek, kdekoľvek alebo čokoľvek si vyvolia.“4
Jeho výrok je otvorený, oslobodzujúci a úctivý. To je podstatou náboženskej slobody.
Prorok Joseph Smith tiež vyhlásil:
„Trúfam si pred nebesami prehlásiť, že som práve tak pripravený zomrieť pri obrane práv presbytariána, baptistu alebo dobrého človeka akéhokoľvek iného vyznania; lebo tá istá zásada, ktorá by pošliapala práva Svätých … by pošliapala práva rímskych katolíkov aj členov akéhokoľvek iného vierovyznania, ktoré by mohlo byť neobľúbené alebo príliš slabé na to, aby sa bránilo samé.
Moju dušu inšpiruje láska k slobode – k občianskej a náboženskej slobode celej ľudskej rasy.“5
Napriek tomu boli prví členovia Cirkvi napádaní a hnaní tisíce kilometrov z New Yorku cez Ohio do Missouri, kde vydal guvernér nariadenie, že s členmi Cirkvi „sa musí zachádzať ako s nepriateľmi a musia sa vyhladiť alebo vyhnať zo štátu“.6 Utiekli do Illinois, no súženia pokračovali. Nahnevaný dav zavraždil proroka Josepha, lebo si mysleli, že ak ho zabijú, zničia tým Cirkev a veriaci sa rozpŕchnu. No verní sa držali pevne. Josephov nástupca Brigham Young viedol tisíce ľudí v nútenom hromadnom odchode 2 100 kilometrov na západ na miesto, ktoré je teraz štátom Utah.7 Moji vlastní predkovia patrili k týmto prvým pionierskym kolonistom.
Od týchto dní intenzívneho prenasledovania Pánova Cirkev stabilne narástla na takmer 17 miliónov členov, pričom viac ako polovica žije mimo Spojených štátov.8
V apríli 2020 naša Cirkev oslávila 200. výročie znovuzriadenia evanjelia s prehlásením svetu, ktoré pripravilo Prvé predsedníctvo a Kvórum dvanástich apoštolov. Začína sa takto: „Slávnostne prehlasujeme, že Boh miluje Svoje deti v každom národe sveta.“9
Náš milovaný prorok Russell M. Nelson ďalej vyjadril:
„Veríme v slobodu, láskavosť a spravodlivosť pre všetky Božie deti.
Všetci sme bratia a sestry, každý jeden je dieťaťom milujúceho Otca v nebi. Jeho Syn, Pán Ježiš Kristus, pozýva všetkých, aby k Nemu prišli, ‚čierneho aj bieleho, porobeného aj slobodného, muža aj ženu‘ (2. Nefi 26:33).“10
Zvážte spolu so mnou štyri spôsoby, akými majú spoločnosť a jednotlivci prospech z náboženskej slobody.
Po prvé. Náboženská sloboda preukazuje úctu prvému a druhému veľkému prikázaniu, čo činí Boha stredobodom nášho života. V Matúšovi čítame:
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.“11
„A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“12
Či už v kaplnke, synagóge, mešite alebo chatrči s cínovou strechou, Kristovi učeníci a všetci rovnako zmýšľajúci veriaci môžu vyjadriť oddanosť Bohu Jeho uctievaním a ochotou slúžiť Jeho deťom.
Ježiš Kristus je dokonalým príkladom takejto lásky a služby. Počas Svojej služby sa staral o chudobných13, uzdravoval chorých14 a slepých15. Nakŕmil hladných16, otvoril Svoju náruč pre malé deti17 a odpustil tým, ktorí Mu ukrivdili, dokonca aj tým, ktorí Ho ukrižovali18.
Písma opisujú, že Ježiš „chodil, dobre činil“.19 A tak musíme konať aj my.
Po druhé. Náboženská sloboda podporuje vyjadrenia viery, nádeje a pokoja.
Ako cirkev sa pripájame k ďalším náboženstvám v ochrane ľudí všetkých vierovyznaní a presvedčení a ich práva vyjadrovať svoje presvedčenia. Neznamená to, že prijímame za svoje to, v čo veria, ani oni neprijímajú za svoje to, v čo veríme my, no máme toho spoločného viac ako s tými, ktorí nás chcú umlčať.
Nedávno som reprezentoval Cirkev na výročnom fóre G20 Interfaith Forum v Taliansku. Cítil som sa byť povzbudený, dokonca posilnený, keď som sa stretol s vládnymi a náboženskými predstaviteľmi z celého sveta. Uvedomil som si, že zranenia a rozdiely sa dajú vyriešiť a dokonca uzdraviť, keď si ctíme Boha, Otca nás všetkých, a Ježiša Krista, Jeho Syna. Veľký liečiteľ všetkých je náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus.
Keď som končil svoj príhovor, stala sa mi zaujímavá vec. Predchádzajúci siedmi rečníci neukončili príhovor žiadnym spôsobom tradičným pre vieru alebo v Božom mene. Keď som hovoril, pomyslel som si: „Mám len poďakovať a sadnúť si alebo ukončím v mene Ježiša Krista?“ Spomenul som si na to, kto som a vedel som, že by Pán chcel, aby som vyslovil Jeho meno na konci môjho posolstva. A tak som to urobil. Keď si na to spomeniem, bola to pre mňa príležitosť vyjadriť moju vieru a mal som náboženskú slobodu na to, aby som vydal svoje svedectvo o Jeho svätom mene.
Po tretie. Náboženstvo inšpiruje ľudí, aby pomáhali druhým.
Keď dostane náboženstvo priestor a slobodu prekvitať, veriaci vykonávajú jednoduché a niekedy hrdinské skutky služby. Stará židovská fráza „tikkun olam“, ktorá znamená „opraviť alebo uzdraviť svet“, sa v dnešnej dobe odráža v úsilí mnohých ľudí. Uzatvorili sme partnerstvá s katolíckymi charitami známymi ako Caritas Internationalis, s Islamic Relief a s bezpočtom židovských, hinduistických, budhistických, sikhskych a kresťanských organizácií, ako Armáda spásy a Národná kresťanská nadácia. Spoločne slúžime miliónom v núdzi, najnovšie pomáhame vojnovým utečencom so stanmi, spacími vakmi a potravinovými zásobami20 a poskytujeme vakcíny, vrátane vakcín proti obrne21 a covidu22. Zoznam toho, čo robíme je dlhý, ale také sú aj potreby.
Bez pochýb môžu veriaci ľudia, ktorí pracujú spoločne, vykonať zásadnú intervenciu. Zároveň je služba „jeden na jedného“ často nepoznaná, no potichu mení životy.
Premýšľam nad príkladom v Lukášovi, keď Ježiš Kristus pomohol vdove z Naimu. Ježiš prišiel v spoločnosti skupiny nasledovníkov k pohrebnému sprievodu jediného syna vdovy. Bez neho čelila emocionálnemu, duchovnému a dokonca finančnému úpadku. Ježiš, vidiac jej slzami zmáčanú tvár, povedal: „Neplač!“23 Potom sa dotkol már, kde bolo telo, a sprievod sa zastavil.
„Mládenec,“ prikázal, „hovorím ti, vstaň!
I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A [Ježiš] dal ho jeho matke.“24
Kriesenie mŕtvych je zázrak, ale každý skutok láskavosti a obáv o niekoho, kto sa trápi, je zmluvným spôsobom, akým môže každý z nás chodiť, dobre činiť a vedieť, že Boh je s nami.25
A po štvrté. Náboženská sloboda pôsobí ako zjednocujúca a spájajúca sila utvárania hodnôt a morálky.
V Novom zákone čítame o mnohých, ktorí sa odvrátili od Ježiša Krista a reptali o Jeho náuke: „Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?“26
Toto zvolanie je počuť aj dnes od tých, ktorí sa snažia vylúčiť náboženstvo z rozhovoru a vplyvu. Ak tu nebude náboženstvo, aby pomohlo s formovaním charakteru a prinášaním riešení počas ťažkého obdobia, kto potom? Kto bude učiť čestnosť, vďačnosť, odpustenie a trpezlivosť? Kto prejaví pravú lásku, súcit a láskavosť tým, ktorí sú zabudnutí a utláčaní? Kto prijme tých, ktorí sú odlišní, no aj tak si zaslúžia pomoc tak ako všetky Božie deti? Kto otvorí svoje náručie ľuďom v núdzi a nebude chcieť nič na oplátku? Kto si bude ctiť pokoj a poslušnosť ako väčšie zákony ako trendy danej doby? Kto odpovie na Spasiteľovu žiadosť: „Choď a rob podobne“?27
My áno! Presne tak, bratia a sestry, my áno.
Pozývam vás, aby ste podporovali otázku náboženskej slobody. Je vyjadrením Bohom danej zásady slobodnej vôle.
Náboženská sloboda prináša rovnováhu súťažiacim filozofiám. Dobro náboženstva, jeho dosah a denné skutky lásky, ku ktorým náboženstvo inšpiruje, sa znásobujú, keď ochraňujeme slobodu vyjadriť sa a konať na základe kľúčových presvedčení.
Svedčím, že Russell M. Nelson je Božím žijúcim prorokom. Svedčím, že Ježiš Kristus vedie a riadi túto Cirkev. Vykonal uzmierenie za naše hriechy, bol ukrižovaný na kríži a vzkriesený na tretí deň.28 Vďaka Nemu môžeme opäť žiť na večnosť; a tí, ktorí po tom túžia, môžu byť s naším Otcom v nebi. Túto pravdu prehlasujem celému svetu. Som vďačný za slobodu, vďaka ktorej to môžem urobiť. V mene Ježiša Krista, amen.