Lebo tak Boh miloval nás
Boh nás tak miloval, že poslal Svojho Jednorodeného Syna – nie aby nás odsúdil, ale aby nás spasil.
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“ (Ján 3:16). Keď som si prvýkrát všimol tento verš, nebol som na zhromaždení ani na rodinnom domácom večeri. Pozeral som v televízii športový zápas. Bez ohľadu na to, ktorú stanicu som pozeral a bez ohľadu na to, ktorý to bol zápas, najmenej jeden človek držal tabuľu, kde sa písalo: „Ján 3:16.“
Rovnako som si zamiloval verš 17: „Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.“
Boh poslal Ježiša Krista, Svojho jediného Syna v tele, aby položil Svoj život za každého z nás. Urobil to, lebo nás miluje a pre každého z nás pripravil plán, aby sme sa vrátili k Nemu domov.
No toto nie je všeobecný plán so širokým záberom, ktorý niekedy je a niekedy nie je úspešný. Je osobný, stanovený milujúcim Nebeským Otcom, ktorý pozná naše srdcia, naše mená a vie, čo potrebuje, aby sme urobili. Prečo tomu veríme? Pretože sa to učíme vo svätých písmach.
Mojžiš opakovane počul, ako Nebeský Otec vyslovil slová: „Mojžiš, syn môj“ (pozri Mojžiš 1:6; pozri tiež verše 7, 40). Abrahám zistil, že je dieťaťom Božím, vyvoleným pre svoje poslanie dokonca ešte predtým, ako sa narodil (pozri Abrahám 3:12, 23). Ester bola rukou Božou postavená na vplyvnú pozíciu, aby zachránila svoj ľud (pozri Ester 4). A Boh dôveroval mladej žene, služobníčke, aby svedčila o žijúcom prorokovi, aby mohol byť Naamán uzdravený (pozri 2. Kráľov 5:1 – 15).
Mám obzvlášť rád toho dobrého muža nízkeho vzrastu, ktorý sa vyšplhal na strom, aby videl Ježiša. Spasiteľ vedel, že tam je, zastavil sa, pozrel sa hore na konáre a povedal tieto slová: „Zacheus, zostúp rýchlo“ (Lukáš 19:5). A nesmieme zabudnúť na 14-ročného chlapca, ktorý išiel do lesíka a zistil, aký osobný tento plán skutočne je: „[Joseph,] toto je môj Milovaný Syn. Vypočuj Ho!“(Joseph Smith – Životopis 1:17).
Bratia a sestry, plán Nebeského Otca sa zameriava na nás a sme aj dôvodom poslania nášho Spasiteľa. Každý z nás individuálne je Ich dielom a Ich slávou.
Žiadna kniha písiem to pre mňa neznázorňuje jasnejšie ako moje štúdium Starého zákona. V jednej kapitole za druhou objavujeme príklady toho, ako sú Nebeský Otec a Jehova dôverne zapojení do nášho života.
Nedávno sme študovali o Jozefovi, milovanom Jákobovom synovi. Už od svojej mladosti mal Jozef vysokú priazeň Pána, no aj tak zažil veľké skúšky v rukách svojich bratov. Pred dvomi týždňami boli mnohí z nás dojatí tým, ako Jozef svojim bratom odpustil. V príručke Poď, nasleduj Ma čítame: „Mnohými spôsobmi ide Jozefov život ruka v ruke so životom Ježiša Krista. Aj keď Mu naše hriechy spôsobili veľké utrpenie, Spasiteľ ponúka odpustenie a oslobodzuje nás všetkých od údelu oveľa horšieho ako je hladomor. Či už potrebujeme získať odpustenie alebo ho ponúknuť – raz musí každý urobiť oboje – Jozefov príklad nás privádza k Spasiteľovi, pravému zdroju uzdravenia a zmierenia.“1
Ponaučenie, ktoré sa mi v tomto zázname veľmi páči, pochádza od Jozefovho brata Júdu, ktorý zohral úlohu v osobnom Božom pláne pre Jozefa. Keď Jozefa zradili jeho bratia, Júda ich presvedčil, aby Jozefa nezabili, ale aby ho predali do otroctva (pozri Genesis 37:26 – 27).
O mnoho rokov neskôr museli Júda a jeho bratia zobrať svojho mladšieho brata Benjamína do Egypta. Najskôr to ich otec odmietal. No Júda dal Jákobovi sľub – privedie Benjamína späť domov.
V Egypte bol Júdov sľub preskúšaný. Mladý Benjamín bol chybne obvinený zo zločinu. Júda, verný svojmu sľubu, sa ponúkol, že bude uvrhnutý do väzenia namiesto Benjamína. Povedal: „Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou?“ (pozri Genesis 44:33 – 34). Júda bol odhodlaný dodržať svoj sľub a vrátiť Benjamína bezpečne domov. Cítite niekedy voči druhým to, čo cítil Júda k Benjamínovi?
Necítia sa tak rodičia ohľadom svojich detí? A misionári k ľuďom, ktorým slúžia? A vedúci Primáriek a mládeže k tým, ktorých učia a milujú?
Bez ohľadu na to, kto ste alebo aké sú vaše súčasné okolnosti, niekto cíti presne to isté k vám. Niekto sa chce vrátiť k Nebeskému Otcovi s vami.
Som vďačný za tých, ktorí to s nami nikdy nevzdávajú, ktorí naďalej za nás vylievajú svoju dušu v modlitbe a ktorí nás ďalej učia a pomáhajú nám stať sa spôsobilými vrátiť sa domov k nášmu Otcovi v nebi.
Nedávno strávil blízky priateľ 233 dní v nemocnici s covidom. Počas tohto obdobia ho navštívil jeho zosnulý otec, ktorý ho požiadal, aby jeho vnúčatám odovzdal správu. Dokonca aj spoza závoja túžil tento dobrý starý otec pomôcť svojim vnúčatám vrátiť sa do svojho nebeského domova.
Čoraz viac si Kristovi učeníci spomínajú na „Benjamínov“ vo svojom živote. Po celom svete počuli jasné volanie Božieho žijúceho proroka, prezidenta Russella M. Nelsona. Mladí muži a mladé ženy sú zapojení do Pánovho mládežníckeho práporu. Jednotlivci a rodiny ponúkajú pomoc v duchu inšpirovanej služby – milujú, zdieľajú a pozývajú priateľov a susedov, aby prišli ku Kristovi. Mladí i dospelí ľudia pamätajú na svoje zmluvy a snažia sa ich dodržiavať – napĺňajú Božie chrámy, hľadajú mená zosnulých rodinných členov a prijímajú obrady v ich mene.
Prečo individuálne prispôsobený plán Nebeského Otca pre nás zahŕňa, aby sme pomáhali druhým vrátiť sa k Nemu? Pretože tak sa staneme takými, ako je Ježiš Kristus. Príbeh o Júdovi a Benjamínovi nás koniec koncov učí o Spasiteľovej obeti za nás. Skrze Svoje uzmierenie položil Svoj život, aby nás priviedol domov. Júdove slová vyjadrujú Spasiteľovu lásku: „Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi, keby [ste vy neboli] so mnou?“ Môžu to byť aj naše slová ako tých, ktorí zhromažďujú Izrael.
Starý zákon je preplnený zázrakmi a láskyplnými milosrdenstvami, ktorými sa vyznačuje plán Nebeského Otca. V 2. Kráľov 4 bola použitá fráza „jedného dňa“ trikrát, aby mi bolo zdôraznené, že dôležité udalosti sa dejú podľa Božieho načasovania a žiadny detail nie je pre Neho príliš malý.
Môj nový priateľ Paul svedčí o tejto pravde. Paul vyrastal v domove, ktorý bol niekedy násilnícky a vždy netolerantný voči náboženstvu. Keď chodil do školy na vojenskej základni v Nemecku, všimol si dve sestry, ktoré vyzerali, akoby mali duchovné svetlo. Na otázku prečo sú odlišné dostal odpoveď, že patria k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Čoskoro sa Paul začal stretávať s misionármi a pozvali ho na zhromaždenie. Keď na nasledujúcu nedeľu vystupoval z autobusu, všimol si dvoch mužov oblečených v bielych košeliach a kravatách. Spýtal sa ich, či sú staršími Cirkvi. Odpovedali áno, a tak ich Paul nasledoval.
Počas bohoslužby kazateľ poukázal na ľudí v zbore a pozval ich, aby vydali svedectvo. Na konci každého svedectva vzdal bubeník poctu zabubnovaním a zbor zvolal: „Amen.“
Keď kazateľ poukázal na Paula, postavil sa a povedal: „Viem, že Joseph Smith bol prorok a Kniha Mormonova je pravdivá.“ Nezaznela žiadna bubenícka pocta, ani nikto nepovedal amen. Paul si nakoniec uvedomil, že prišiel do nesprávnej cirkvi. Čoskoro Paul našiel cestu na to správne miesto a dal sa pokrstiť.
V deň Paulovho krstu mu jeden člen, ktorého nepoznal, povedal: „Zachránil si mi život.“ Pár týždňov predtým sa tento muž rozhodol pohľadať inú cirkev a zúčastnil sa bohoslužby, kde sa bubnovalo a kričalo amen. Keď tento muž počul, ako Paul vydal svoje svedectvo o Josephovi Smithovi a Knihe Mormonovej, uvedomil si, že Boh ho pozná, vie o jeho problémoch a má pre neho plán. Pre Paula a tohto muža sa to vskutku stalo „jedného dňa“!
Aj my vieme, že Nebeský Otec má individuálne prispôsobený plán šťastia pre každého z nás. Vďaka tomu, že Boh pre nás poslal Svojho milovaného Syna, zázraky, ktoré potrebujeme, sa stanú „jedného dňa“, kedy bude potrebné, aby sa Jeho plán naplnil.
Svedčím, že tento rok sa môžeme v Starom zákone naučiť viac o Božom pláne pre nás. Tento posvätný zväzok učí o úlohách prorokov v neistých časoch a o Božej ruke vo svete, ktorý bol zmätený a často plný sporov. Je tiež o pokorných veriacich, ktorí verne očakávali príchod nášho Spasiteľa, tak ako aj my očakávame Jeho druhý príchod – Jeho dávno predpovedaný slávny návrat – a pripravujeme sa naň.
Kým ten deň nastane, možno svojimi prirodzenými očami neuvidíme Boží plán pre všetky aspekty nášho života (pozri Náuka a zmluvy 58:3). No môžeme si spomenúť na Nefiho reakciu, keď čelil niečomu, čomu nerozumel: aj keď nepoznal význam všetkých vecí, vedel, že Boh miluje Svoje deti (pozri 1. Nefi 11:17).
Toto je moje svedectvo v toto krásne sabatné ráno. Kiež si ho vpíšeme do srdca a umožníme, aby naplnilo naše duše pokojom, nádejou a večnou radosťou: Boh nás tak miloval, že poslal Svojho Jednorodeného Syna – nie aby nás odsúdil, ale aby nás spasil. V mene Ježiša Krista, amen.