My sme Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní

Reyna I. Aburtová

Druhá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci

Cirkev je viac ako len budovy a cirkevná štruktúra; Cirkev sme my, členovia, s Kristom na čele a prorokom ako Jeho hovorcom.

Keď som obdržala pozvanie „poďte a uvidíte“¹, navštívila som ako dvadsaťšesťročná Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní po prvýkrát. Vtedy som bola čerstvo rozídená so svojím prvým manželom. Mala som trojročného chlapčeka. A cítila som sa paralyzovaná strachom. Keď som vošla do budovy, naplnilo ma teplo z toho, ako som pocítila vieru a radosť ľudí, ktorí ma obklopovali. Bolo to skutočne „útočisko pred búrkou“². O tri týždne neskôr som uzavrela krstnú zmluvu s Nebeským Otcom a začala som svoju cestu Kristovej učeníčky, hoci môj život na tejto ceste nebol dokonalý.

Aby som mohla prijať tieto večné požehnania, muselo sa zosúladiť veľa fyzických a duchovných prvkov. Evanjelium Ježiša Krista už bolo znovuzriadené a kázané; ten zborový dom bol už postavený a udržiavaný; existovala cirkevná štruktúra od proroka po miestnych vedúcich; a pobočka naplnená členmi zmluvy bola pripravená objať mňa a môjho syna, keď sme boli privedení k Spasiteľovi, „vyživovaní dobrým slovom Božím“³ a dostali sme príležitosti slúžiť.⁴

Od začiatku sa Boh snažil zhromaždiť a zorganizovať Svoje deti⁵, aby uskutočnil našu nesmrteľnosť a večný život.⁶ S týmto zámerom nám prikázal stavať miesta uctievania⁷, kde získavame poznanie a obrady spásy a povýšenia; uzatvárame a dodržiavame zmluvy, ktoré nás viažu s Ježišom Kristom⁸; sme obdarovaní mocou božskosti⁹ a často sa stretávame, aby sme pamätali na Ježiša a navzájom sa v Ňom posilňovali.¹⁰ Cirkevná organizácia a jej budovy existujú pre náš duchovný prospech. „Cirkev … je lešením, s ktorým budujeme večné rodiny.“¹¹

Keď som sa rozprávala s kamarátom, ktorý zažíval ťažké chvíle, spýtala som sa, ako prežíva finančne. V slzách odpovedal, že jeho biskup mu pomáha pomocou pôstnych obetí. Dodal: „Neviem, kde by sme ja a moja rodina boli, keby nebolo Cirkvi.“ Odpovedala som: „Cirkev sú členovia. Oni sú tí, ktorí ochotne a s radosťou dávajú pôstne obete na pomoc tým z nás, ktorí to potrebujú. Dostávaš ovocie ich viery a odhodlania nasledovať Ježiša Krista.“

Moji blížni učeníci Kristovi, nepodceňujme úžasné dielo, ktoré Pán koná cez nás, Svoju Cirkev, napriek našim nedostatkom. Niekedy sme darcami a niekedy príjemcami, ale všetci sme jedna rodina v Kristovi. Jeho Cirkev je štruktúra, ktorú dal, aby nás viedla a žehnala nám, keď Ho uctievame a navzájom si slúžime.

Niektoré sestry sa mi ospravedlňujú, pretože si myslia, že nie sú aktívnymi členkami Združenia pomoci, pretože slúžia v Primárkach alebo Mladých ženách. Tieto sestry patria medzi najaktívnejšie členky Združenia pomoci, pretože pomáhajú našim vzácnym deťom a mladým posilňovať ich vieru v Ježiša Krista.

Združenie pomoci nie je obmedzené na miestnosť v budove, nedeľnú lekciu, aktivitu alebo predsedníctvo na miestnej alebo generálnej úrovni. Združenie pomoci sú ženy zmluvy v Cirkvi; sme to my – každá z nás a my všetky. Je to naša „globálna komunita súcitu a služby“¹². Kamkoľvek a kdekoľvek ideme, vždy sme súčasťou Združenia pomoci, keď sa snažíme naplniť jeho božský zámer, ktorým je, aby ženy vykonávali Božie dielo individuálnym, ako aj kolektívnym spôsobom¹³ poskytovaním úľavy, „úľavy od chudoby, choroby; úľavy od pochybností, úľavy od nevedomosti – úľavy od všetkého, čo bráni … radosti a pokroku“¹⁴.

Podobná príslušnosť existuje v kvórach starších a organizáciách Cirkvi pre všetky vekové kategórie, vrátane našich detí a mládeže. Cirkev je viac ako len budovy a cirkevná štruktúra; Cirkev sme my, členovia. My sme Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, s Kristom na čele a prorokom ako Jeho hovorcom. Pán povedal:

„Hľa, toto je náuka moja – ktokoľvek činí pokánie a príde ku mne, ten je cirkvou mojou. …

A … ktokoľvek je z cirkvi mojej a vytrvá v cirkvi mojej do konca, toho utvrdím na skale svojej.“¹⁵

Sestry a bratia, uvedomme si, aké máme privilégium patriť do Cirkvi Ježiša Krista, kde môžeme zjednotiť svoju vieru, srdcia, silné stránky, mysle a ruky, aby sme pre Neho konali Jeho mocné zázraky. „A veď ani telo [Cirkvi Kristovej] nie je jeden úd, ale mnoho (údov).“¹⁶

Dospievajúci chlapec povedal svojej matke: „Keď som bol malý, vždy, keď som dal jeden dolár ako desiatok, myslel som si, že s tým jedným dolárom sa postaví celý zborový dom. Nie je to hlúpe?“

Dojatá odpovedala: „Je to krásne! Predstavoval si si ich v mysli?“

„Áno!“ zvolal. „Boli nádherné a boli ich milióny!“¹⁷

Moji drahí priatelia, majme vieru dieťaťa a radujme sa z vedomia, že aj naše najmenšie úsilie má zásadný význam v Božom kráľovstve.

Naším cieľom v Jeho kráľovstve má byť priviesť jeden druhého ku Kristovi. Ako čítame v písmach, Spasiteľ dal Nefitom toto pozvanie:

„Máte medzi sebou nejakých, ktorí sú chorí? Priveďte ich sem. Máte nejakých, ktorí sú … akokoľvek sužovaní? Priveďte ich sem a ja ich uzdravím, lebo mám s vami súcit; vnútro moje je plné milosrdenstva.

… Lebo vidím, že viera vaša postačuje na to, aby som vás uzdravil.“¹⁸

Nemáme všetci nejaké trápenie, ktoré môžeme priniesť k nohám Spasiteľa? Zatiaľ čo niektorí z nás majú fyzické problémy, oveľa viac nás bojuje s emocionálnymi konfliktami, iní sa snažia pestovať sociálne vzťahy a všetci hľadáme úľavu, keď je náš duch skúšaný. Všetci sme nejakým spôsobom sužovaní.

Čítame, že „celý zástup predstúpil s chorými svojimi a … so všetkými tými, ktorí boli akokoľvek sužovaní; a on ich uzdravil, každého, ako pred neho boli predvedení.

A oni všetci, ako tí, ktorí boli uzdravení, tak tí, ktorí boli zdraví, sa sklonili pri nohách jeho a uctievali ho“¹⁹.

Od malého chlapca, ktorý s vierou platí desiatky, cez slobodnú matku, ktorá potrebuje Pánovu uschopňujúcu milosť, k otcovi, ktorý sa snaží zabezpečiť svoju rodinu, po našich predkov, ktorí potrebujú obrady spásy a povýšenia, až po každého z nás, ktorí obnovujeme zmluvy s Bohom každý týždeň, potrebujeme sa navzájom a môžeme sa navzájom priviesť k Spasiteľovmu vykupiteľskému uzdraveniu.

Moje drahé sestry a bratia, nasledujme pozvanie Ježiša Krista, aby sme k Nemu priviedli seba a svoje súženia. Keď k Nemu prichádzame a privádzame k Nemu tých, ktorých milujeme, vidí našu vieru. Uzdraví ich a uzdraví aj nás.

Ako pokojní nasledovníci Krista²⁰ sa snažíme stať „jedného srdca a jednej mysle“²¹ a byť pokorní; poddajní; jemní; aby sa s nami dalo ľahko jednať; plní trpezlivosti a zhovievavosti; mierni vo všetkom; vždy usilovní v zachovávaní Božích prikázaní; plní viery, nádeje a pravej lásky; a oplývajúci dobrými skutkami.²² Snažíme sa byť takými ako je Ježiš Kristus.

Svedčím o tom, že ako Kristova Cirkev sme tým prostriedkom, pomocou ktorého, ako učil prezident Russell M. Nelson, „náš Spasiteľ a Vykupiteľ Ježiš Kristus vykoná medzi dneškom a dňom, kedy znova príde, niektoré zo Svojich najmocnejších skutkov“²³.

Pán povedal:

„Hľa, urýchlim dielo svoje v čase jeho.

A dávam vám, … prikázanie, aby ste sa spolu zhromaždili a zorganizovali sa, a pripravili sa, a posvätili; áno, očistite srdce svoje a umyte ruky svoje a nohy svoje predo mnou, aby som vás mohol očistiť.“²⁴

Kiež odpovieme na toto božské pozvanie a radostne sa zhromaždíme, zorganizujeme, pripravíme a posvätíme, to je moja pokorná modlitba v mene Ježiša Krista, amen.