Ako môžem rozumieť?
Keď vrúcne, srdečne, pevne a úprimne vyhľadávame učenie sa evanjelia Ježiša Krista a učenie sa ho navzájom, tieto učenia môžu zmeniť srdcia.
Moji drahí bratia a sestry, aká veľká radosť, že sme tu opäť spolu na Generálnej konferencii Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní pod vedením nášho milovaného proroka, prezidenta Russella M. Nelsona. Svedčím vám o tom, že budeme mať privilégium počuť hlas nášho Spasiteľa Ježiša Krista prostredníctvom učenia tých, ktorí sa modlia, spievajú a prihovárajú sa k nám podľa potrieb našej doby na tejto konferencii.
Ako sa píše v knihe Skutkov apoštol Filip, zvestoval evanjelium jednému Etiópčanovi, ktorý bol eunuch a dozeral nad celým pokladom patriacim kráľovnej Etiópie.1 Pri ceste naspäť z Jeruzalema, kde uctieval Boha, čítal knihu Izaiášovu. Nabádaný Duchom sa k nemu Filip priblížil a spýtal sa: „Či aj rozumieš, čo čítaš?
Odpovedal mu [eunuch]: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? …
Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša.“2
Otázka položená týmto mužom z Etiópie je pripomienkou božského poverenia, ktoré všetci máme, vyhľadávať poznanie a učiť sa navzájom evanjelium Ježiša Krista.3 V skutočnosti, v kontexte učenia sa a vyučovania evanjelia, sme niekedy ako tento Etiópčan – potrebujeme pomoc verného a inšpirovaného učiteľa; a niekedy sme ako Filip – musíme učiť a posilňovať druhých v ich obrátení sa.
Naším cieľom, ako sa snažíme učiť a vyučovať evanjelium Ježiša Krista, musí byť posilnenie viery v Boha a v Jeho božský plán šťastia a v Ježiša Krista a Jeho zmiernu obeť a dosiahnuť trvalé obrátenie. Takáto narastajúca viera a obrátenie nám pomôžu uzatvárať a dodržiavať zmluvy s Bohom, a tým posilniť našu túžbu nasledovať Ježiša a vytvoriť v nás skutočnú duchovnú premenu – inými slovami, premeniť nás na nové stvorenie, ako to učil apoštol Pavol v jeho liste Korinťanom.4 Táto premena nám prinesie šťastnejší, produktívnejší a zdravší život a pomôže nám zachovať si večnú perspektívu. Nie je to presne to, čo sa stalo s eunuchom Etiópčanom, keď sa dozvedel o Spasiteľovi a bol obrátený na Jeho evanjelium? Písma hovoria, že „rozradostený šiel svojou cestou“5.
Prikázanie učiť sa evanjelium a učiť jeden druhého nie je nové; neustále sa opakuje od začiatku ľudskej histórie.6 Pri jednej konkrétnej príležitosti, zatiaľ čo Mojžiš a jeho ľud prebývali na Moábskych pláňach pred vstupom do zasľúbenej zeme, Pán ho inšpiroval k tomu, aby napomenul svoj ľud ohľadom jeho zodpovednosti naučiť sa zákony a zmluvy, ktoré prijali od Pána a vyučovať ich aj svojich potomkov7, z ktorých mnohí osobne nezažili prechod cez Červené more alebo zjavenie dané na vrchu Sinaj.
Mojžiš napomenul svoj ľud:
„A teraz, Izrael, počúvaj ustanovenia a právne predpisy, ktoré vás učím plniť, aby ste ostali nažive a aby ste tam vstúpili a zabrali krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, Boh vašich otcov. …
… oboznám s nimi svojich synov i vnukov.“8
Na záver Mojžiš povedal: „Zachovávaj Jeho ustanovenia a príkazy, ktoré ti dnes dávam, aby sa vodilo dobre tebe i tvojim deťom, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti Hospodin, tvoj Boh, dáva na večné časy.“9
Boží proroci vždy učili, že máme vychovávať svoje rodiny s prísnosťou a napomínaním podľa Pána10 a v svetle a pravde.11 Prezident Nelson nedávno povedal: „V tejto dobe bezuzdnej nemorálnosti a návykovej pornografie majú rodičia posvätnú zodpovednosť učiť svoje deti dôležitosti Boha [a Ježiša Krista] v ich životoch.“12
Bratia a sestry, varovanie nášho milovaného proroka je ďalšou pripomienkou našej individuálnej zodpovednosti vyhľadávať poznanie a učiť svoje rodiny, že je Otec v nebi, ktorý nás miluje a ktorý stvoril božský plán šťastia pre Svoje deti; že Ježiš Kristus, Jeho Syn, je Vykupiteľ sveta; a že spása pochádza z viery v Jeho meno.13 Naše životy musia byť zakorenené na skale nášho Vykupiteľa Ježiša Krista, čo nám môže pomôcť jednotlivo a ako rodinám mať vlastné duchovné skúsenosti vyryté do nášho srdca, pomôcť vytrvať v našej viere.14
Možno si spomínate, že dvaja učeníci Jána Krstiteľa nasledovali Ježiša Krista po tom, ako počuli Jána svedčiť o tom, že Ježiš je Baránok Boží, Mesiáš. Títo dobrí muži, prijali Ježišovu výzvu, „poďte a uvidíte“15 a zostali s Ním v ten deň. Spoznali, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boží, a nasledovali Ho po zvyšok svojho života.
Podobne, keď prijmeme Spasiteľovo pozvanie „poďte a uvidíte“, budeme musieť zostať pri Ňom, ponoriť sa do písiem, radovať sa z nich, učiť sa Jeho náuku a snažiť sa žiť takým spôsobom, ako žil On. Až potom spoznáme Jeho, Ježiša Krista a spoznáme Jeho hlas, s vedomím, že keď k Nemu prídeme a budeme veriť v Neho, nebudeme nikdy hladovať ani žízniť.16 Budeme schopní rozpoznať pravdu za všetkých okolností, ako sa to stalo pri týchto dvoch učeníkoch, ktorí išli v ten deň s Ježišom.
Bratia a sestry, to sa nestane náhodou. Naladenie na najvyššie vplyvy zbožnosti nie je jednoduchá záležitosť; vyžaduje si povolanie k Bohu a naučiť sa, ako priniesť evanjelium Ježiša Krista do stredu nášho života. Ak tak urobíme, sľubujem, že vplyv Ducha Svätého prinesie pravdu do nášho srdca a mysle a bude o tom svedčiť17, učiac všetky veci18.
Etiópčanova otázka „Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí?“ má tiež osobitný význam v súvislosti s našou individuálnou zodpovednosťou uviesť do praxe zásady evanjelia, ktoré sme sa naučili. Etiópčan napríklad konal podľa pravdy, ktorú sa naučil od Filipa. Požiadal, aby bol pokrstený. Pretože spoznal, že Ježiš Kristus je Syn Boží.19
Bratia a sestry, naše činy musia odrážať to, čo sa učíme a čo vyučujeme. Musíme ukázať našu vieru skrze spôsob, akým žijeme. Najlepším učiteľom je ten, kto je dobrým príkladom. Vyučovanie niečoho, čo skutočne žijeme, môže zmeniť srdcia tých, ktorých učíme. Ak chceme, aby ľudia, či už je to rodina alebo nie, radostne ocenili písma a učenia žijúcich apoštolov a prorokov v našej dobe, musia vidieť, ako sa naše duše v nich radujú. Ak chceme, aby vedeli, že prezident Russell M. Nelson je prorokom, vidcom a zjavovateľom v našej dobe, musia vidieť, ako dvíhame ruky, aby sme mu vyjadrili podporu a uvedomiť si, že nasledujeme jeho inšpirované učenia. Ako hovorí dobre známe americké príslovie: „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“
Možnože si niektorí z vás práve v tomto okamihu kladú otázku: „Starší Soares, robím všetky tieto veci a nasledujem tento príklad, ako jednotlivec a aj ako rodina, ale nanešťastie, niektorí z mojich priateľov alebo mojich drahých sa od Pána vzdialili. Čo by som mal urobiť? Pre tých z vás, ktorí práve teraz zažívate takéto pocity smútku, trápenia sa a možno ľútosti, prosím, vedzte, že oni nie sú úplne stratení, pretože Pán vie, kde sú a dohliada na nich. Pamätajte, tiež sú to Jeho deti!
Je ťažké pochopiť všetky dôvody, prečo si niektorí ľudia vybrali inú cestu. Najlepšie, čo môžeme za týchto okolností urobiť, je len ich milovať a prijať, modliť sa za ich blaho a hľadať Pánovu pomoc, aby sme vedeli, čo robiť a čo hovoriť. Úprimne sa s nimi radujte z ich úspechov; buďte ich priateľmi a hľadajte v nich dobro. Nikdy by sme to s nimi nemali vzdať, ale mali by sme zachovávať naše vzťahy. Nikdy ich neodmietajte, ani ich neodsudzujte. Len ich milujte! Podobenstvo o márnotratnom synovi nás učí, že keď deti spoznajú samé seba, často si želajú vrátiť sa domov. Ak sa to stane našim drahým, naplňte svoje srdcia súcitom, bežte k nim, padnite im okolo krku a pobozkajte ich, ako to urobil otec márnotratného syna.20
Napokon, aj naďalej žite spôsobilým životom, buďte im dobrým príkladom toho, v čo veríte a približuje vás k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. On pozná a chápe naše hlboké trápenia a bolesti, a požehná vaše úsilie a oddanosť vašim drahým, ak nie v tomto živote, tak v ďalšom živote. Bratia a sestry, vždy pamätajte na to, že nádej je dôležitou súčasťou plánu evanjelia.
Počas mnohých rokov služby v Cirkvi som videl verných členov, ktorí tieto zásady vo svojom živote dôsledne uplatňovali. V tomto prípade ide o slobodnú matku, nazvem ju „Mary“. Bohužiaľ, Mary prešla tragickým rozvodom. V tom čase si Mary uvedomila, že jej najkritickejšie rozhodnutia týkajúce sa jej rodiny budú duchovné. Bude pre ňu aj naďalej dôležitá modlitba, štúdium písiem, pôst a chodenie na zhromaždenie a do chrámu?
Mary bola vždy verná a v tomto kritickom momente sa rozhodla držať sa toho, o čom už pretým vedela, že je pravdivé. Posilnenie našla v prehlásení „Rodina: Prehlásenie svetu“, ktoré medzi mnohými nádhernými zásadami učí aj to, že rodičia majú zodpovednosť vychovávať svoje deti v láske a spravodlivosti a učiť ich vždy dodržiavať Božie prikázania.21 Neustále hľadala Pánove odpovede a zdieľala ich so svojimi štyrmi deťmi na každom rodinnom domácom večere. Často diskutovali o evanjeliu a navzájom sa delili o svoje skúsenosti a svedectvá.
Napriek zármutkom, ktorými prešli, si jej deti vybudovali lásku ku Kristovmu evanjeliu a túžbu slúžiť a zdieľať ho s ostatnými. Traja z nich verne slúžili ako misionári na plný úväzok a najmladší teraz slúži v Južnej Amerike. Jej najstaršia dcéra, ktorú poznám veľmi dobre a ktorá je už vydatá a silná vo svojej viere, sa podelila: „Nikdy som nemala pocit, že nás moja mama vychovávala sama, pretože v našom domove bol vždy Pán. Keď nám vydávala svoje svedectvo o Ňom, každý z nás sme sa začali na Neho obracať so svojimi vlastnými otázkami. Som veľmi vďačná za to, že priniesla evanjelium do života.“
Bratia a sestry, táto dobrá matka dokázala svoju domácnosť urobiť centrom duchovného učenia. Podobne ako otázka, ktorú položil Etiópčan, aj Mary sa niekoľkokrát samej seba spýtala: „Akože by moje deti rozumeli, ak im len matka nevysvetlí?“
Moji milí spoločníci v evanjeliu, svedčím vám o tom, že keď snažíme vrúcne, srdečne, pevne a úprimne učiť evanjelium Ježiša Krista a učíme sa ho navzájom so skutočným zámerom a pod vplyvom Ducha, tieto učenia môžu zmeniť srdcia a inšpirovať túžbu žiť podľa právd Božích.
Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta. On je Vykupiteľ a On žije. Viem, že vedie Svoju Cirkev skrze Svojich prorokov, vidcov a zjavovateľov. Tiež svedčím, že Boh žije, že On nás miluje. Chce, aby sme sa vrátili do Jeho prítomnosti – my všetci. Počúva naše modlitby. Vydávam svedectvo o týchto pravdách v mene Ježiša Krista, amen.