2010 – 2019
Návrat k viere
Apríl 2015


Návrat k viere

Každý z nás môže posilňovať vieru v Ježiša Krista na svojej osobnej ceste a nachádzať radosť.

Prezident Monson, v toto veľkonočné ráno sme vďační, že počujeme hlas nášho žijúceho proroka. Ceníme si vaše slová aj vaše rady: „Nachádzajme radosť na ceste“1 a „Budúcnosť je tak jasná ako vaša viera“.2

Tento rok deti v Primárkach zdieľajú radosť a jas svojej viery v Ježiša Krista spevom piesne „Môj Spasiteľ ma má rád“. Spievajú pravdu: „Viem, že On žije! … Srdce svoje Mu chcem dať.“3 Tak ako deti v Primárkach, aj každý z nás môže posilňovať vieru v Ježiša Krista na svojej osobnej ceste a nachádzať radosť.

Na nedávnom nedeľnom stretnutí Združenia pomoci som počúvala ako mladá matka hovorí o svojej ceste obrátenia. Vyrastala v Cirkvi a rodičia ju učili evanjelium. Chodila do Primáriek, na Mladé ženy a na seminár. Rada poznávala a objavovala pravdy. Neustále sa snažila dozvedieť sa prečo. Starší Russell M. Nelson povedal: „Pán môže učiť len zvedavú myseľ.“4 A táto mladá žena bola ochotná sa nechať učiť.

Po strednej škole išla na univerzitu, bola spečatená v chráme s navráteným misionárom a bola požehnaná krásnymi deťmi.

Vďaka zvedavej mysli si táto matka ďalej kládla otázky. Ale čím boli otázky ťažšie, tým ťažšie bolo nájsť odpovede. A niekedy nemala žiadne odpovede – alebo žiadne také, ktoré by ju upokojili. Nakoniec, keď sa snažila nájsť odpovede, prichádzalo stále viac a viac otázok a ona si začala klásť otázky o niektorých základných bodoch svojej viery.

Počas tohto zmäteného obdobia jej niektorí v jej okolí hovorili: „Jednoducho sa opri o moju vieru“. Ale ona si pomyslela: „Nemôžem. Vy to nechápete; vy nebojujete s týmito problémami.“ Vysvetlila: „Bola som ochotná byť ohľaduplná k tým, ktorí nemali pochybnosti, pokiaľ by oni boli ohľaduplní ku mne.“ A mnohí boli.

Povedala: „Rodičia poznali moje srdce a poskytli mi priestor. Rozhodli sa, že zatiaľ čo sa budem snažiť to vyriešiť, budú ma milovať.“ Aj biskup tejto mladej matky sa s ňou často stretával a hovoril jej, že jej verí.

Členovia zboru jej tiež prejavovali lásku a ona sa cítila súčasťou spoločenstva. Jej zbor nebol miesto pre nasadzovanie si masky dokonalosti; bolo to miesto výživy.

„Bolo to zaujímavé,“ povedala. „Počas tohto obdobia som cítila skutočné spojenie so svojimi starými rodičmi, ktorí už zomreli. Pomáhali mi a pobádali ma, aby som sa ďalej snažila. Ako keby hovorili: „Sústreď sa na to, čo už vieš.“

Napriek značnej podpore ostatných sa stala menej aktívnou. Povedala: „Neodišla som z Cirkvi kvôli zlému správaniu, duchovnej apatii, hľadaniu výhovoriek, aby som nemusela dodržiavať prikázania, ani kvôli hľadaniu ľahkého úniku. Potrebovala som nájsť odpoveď na otázku:, Čomu skutočne verím?‘“

Približne v tej dobe čítala knihu spisov Matky Terezy, ktorá sa podelila o podobné pocity. V liste z roku 1953 Matka Tereza napísala: „Modlite sa prosím za mňa, aby som nepokazila Jeho dielo a aby sa mi prejavil sám náš Pán – lebo vo vnútri mám takú strašnú temnotu, ako keby všetko odumrelo. Takto sa viac menej cítim od chvíle, keď som sa pustila do, diela‘. Požiadajte nášho Pána, aby mi dodal odvahu.“

Arcibiskup Périer odpovedal: „Sprevádzaj vás Boh, drahá Matka; nie ste v takej temnote, ako si myslíte. Cesta, po ktorej máme ísť, nemusí byť vždy úplne jasná. Modlite sa o svetlo; nerozhodujte sa unáhlene, počúvajte druhých, zvážte ich argumenty. Vždy sa nájde niečo, čo vám pomôže. … Ak ste vedená vierou skrze modlitbu a rozumové uvažovanie so správnym zámerom, potom to bude stačiť.“5

Moja priateľka si pomyslela, že keď Matka Tereza mohla žiť podľa svojho náboženstva bez toho, aby poznala všetky odpovede a mala jasno vo všetkých veciach, možno by mohla aj ona. Mohla by len urobiť jeden krok smerom k viere – a potom ďalší. Mohla by sa zamerať na pravdy, ktorým verí a umožniť im, aby jej naplnili myseľ a srdce.

Keď na to spomínala, povedala: „Z môjho svedectva sa stala kopa popola. Všetko zhorelo. Jediné, čo zostalo bol Ježiš Kristus.“ A pokračovala: „On vás ale neopúšťa, keď máte otázky. Keď sa ktokoľvek snaží dodržiavať prikázania, dvere sa otvoria. Modlitba a štúdium písiem sa pre mňa stali nesmierne dôležitými.“

Jej prvým krokom pre opätovné získanie viery bolo začať so základnými pravdami evanjelia. Kúpila si spevník na Primárky a začala si čítať slová piesní. Stali sa pre ňu pokladom. Modlila sa o vieru zbaviť sa ťažoby, ktorú cítila.

Zistila, že keď narazila na slová, ktoré jej prinášali pochybnosti, „bola schopná zastaviť sa, pozrieť sa na celkový kontext a prijať evanjelium ako niečo osobné“. Povedala: „Vždy som sa pýtala:, Je to správna cesta pre mňa a moju rodinu?‘ Niekedy som sa pýtala sama seba:, Čo chcem pre svoje deti?‘ Uvedomila som si, že chcem, aby mali svadbu v chráme. A práve vtedy sa mi viera vracala do srdca.“

Starší Jeffrey R. Holland povedal: „Pokora, viera a vplyv Ducha Svätého [budú] vždy súčasťou každého hľadania pravdy.“6

Aj keď mala otázky o tom, ako vznikla Kniha Mormonova, nemohla poprieť pravdy, ktoré z tejto knihy poznala. Zamerala sa na štúdium Nového zákona, aby lepšie porozumela Spasiteľovi. „Ale nakoniec,“ povedala, „som sa ocitla späť pri Knihe Mormonovej, pretože sa mi páčilo, ako som sa cítila, keď som čítala o Ježišovi Kristovi a Jeho uzmierení.“

Jej rada: „Musíte mať svoje vlastné duchovné skúsenosti s pravdami v tejto knihe.“ A ona ich mala. Vysvetlila: „Čítala som Mosiáša a mala som pocit, že som vedená k tomu, čo mám robiť., Verte v Boha; verte, že on je a že stvoril všetky veci, …  verte, že má všetku múdrosť a všetku moc, ako na nebi, tak na zemi; verte, že človek neobsiahne všetky veci, ktoré môže obsiahnuť Pán.‘7

Asi v tomto období bola povolaná slúžiť ako klaviristka v Primárkach. „Bolo to bezpečné prostredie,“ povedala. „Chcela som mať moje deti v Primárkach a teraz som tam mohla byť s nimi. A ešte som nebola pripravená na to niekoho učiť.“ Zatiaľ čo slúžila, členovia okolo ju naďalej pozývali: „Poď potrebujeme ťa, nech už si v akejkoľvek fáze, a pôjdeme ti naproti. Podeľ sa s nami o čokoľvek, o čo môžeš.“

Keď hrala piesne z Primáriek, často jej napadlo: „Toto sú pravdy, ktoré mám rada. Dokážem stále vydávať svedectvo. Poviem jednoducho len to, čo viem a čomu verím. Možno to nebude dokonalé vyjadrenie môjho poznania, ale bude to moje vyjadrenie. To, na čo sa musím sústrediť, sa v mojom vnútre rozvíja. Je krásne vrátiť sa k podstate evanjelia a znova mať jasno.“

Keď som oného nedeľného rána počúvala túto mladú sestru, ako hovorí o svojej ceste, pripomenulo mi to, že my všetci musíme postaviť svoj základ na skale nášho Vykupiteľa.8 Tiež mi to pripomenulo radu Staršieho Jeffreyho R. Hollanda: „Držte sa pevne toho, čo už viete a zostaňte silní, pokiaľ nepríde dodatočné poznanie.“9

Počas jej lekcie som si silnejšie uvedomila, že odpovede na naše úprimné otázky prichádzajú vtedy, keď ich úprimne hľadáme a keď žijeme podľa prikázaní. Pripomenulo mi to, že viera môže presiahnuť hranice súčasného rozumového poznania.

A tiež si veľmi prajem byť taká ako tí, ktorí obklopovali túto mladú matku, mali ju radi a podporovali ju. Ako povedal prezident Dieter F. Uchtdorf: „Všetci [sme] pútnikmi, ktorí vyhľadávajú Božie svetlo, popritom ako kráčame po ceste nasledovníctva. Neodsudzujeme druhých kvôli množstvu svetla, ktoré majú či nemajú; skôr vyživujeme a povzbudzujeme všetko svetlo, dokiaľ nie je jasné, žiarivé a pravdivé.“10

Keď deti v Primárkach spievajú pieseň „Modlitba dieťaťa“, pýtajú sa: „Nebeský Otec, skutočne si tam? A modlitbu každého dieťaťa počuješ a zodpovieš?“11

Aj my sa môžeme pýtať: „Je Nebeský Otec skutočne tam?“ a potom sa radovať – ako moja priateľka – keď ako odpoveď prídu pokojné a prosté uistenia. Svedčím o tom, že tieto prosté uistenia prídu vtedy, keď sa Jeho vôľa stane našou. Svedčím o tom, že pravda je znova na zemi a že Jeho evanjelium sa nachádza v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky

  1. Thomas S. Monson, „Nachádzanie radosti počas cesty“, Ensign alebo Liahona, november 2008, 85.

  2. Thomas S. Monson, „Buďte dobrej mysli“, Generálna konferencia apríl 2009, 95.

  3. „I Know That My Savior Loves Me“, v I Know My Savior Lives: 2015 Outline for Sharing Time (2014), 29.

  4. Russell M. Nelson, v M. Russell Ballard, „What Came from Kirtland“ (fireside Univerzity Brighama Younga,  6. novembra 1994); speeches.byu.edu.

  5. V Mother Teresa: Come Be My Light; The Private Writings of the Saint of Calcutta, vyd. Brian Kolodiejchuk (2007), 149 – 150; gramaticky upravené

  6. Jeffrey R. Holland, „Be Not Afraid, Only Believe“ (večer so Starším Jeffrey R. Hollandom,  6. ferbuára 2015); lds.org/broadcasts.

  7. Mosiáš 4:9.

  8. Pozri Helaman 5:12.

  9. Jeffrey R. Holland, „Pane, verím!“ Generálna konferencia apríl 2013, 94.

  10. Dieter F. Uchtdorf, „Obdržať svedectvo o svetle a pravde“, Generálna konferencia október 2014, 22.

  11. „A Child’s Prayer“, Children’s Songbook, 12.