Zachovávanie slobody jednania a ochrana náboženskej slobody
Starší Robert D. Hales
Kvórum dvanástich apoštolov
Verné používanie slobody jednania závisí na tom, či budeme mať náboženskú slobodu.
Toto je Veľkonočná nedeľa: deň, kedy si s vďačnosťou a úctou pripomíname vzkriesenie a uzmierenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré vykonal pre celé ľudstvo. Uctievame Ho a sme vďační za náboženskú slobodu, za slobodu zhromažďovania, slobodu prejavu a za naše Bohom dané právo na slobodu jednania.
Ako o týchto posledných neskorších dňoch, v ktorých žijeme, predpovedali proroci, mnohí ľudia sú zmätení ohľadom toho, kto sme a čomu veríme. Niektorí sú „ohovárační … [a] bez lásky k dobru“1. Iní „na zlé povedia: Dobré, a na dobré: Zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu.“2
Keď sa druhí ľudia okolo nás rozhodujú, ako zareagujú na to, čomu veríme, nesmieme zabúdať na to, že mravná sloboda jednania je základom Božieho plánu pre všetky Jeho deti. Večný plán, ktorý nám bol predstavený na predsmrteľnej Rade na nebesiach, obsahoval tento dar slobody jednania.3
Na tejto veľkej rade Lucifer, známy ako Satan, využil svoju slobodu jednania na to, aby odporoval Božiemu plánu. Boh povedal: Pretože sa Satan proti mne vzbúril a snažil sa zničiť slobodu jednania človeka, ktorú som mu ja, Pán Boh, dal, … spôsobil [som], že bol zvrhnutý.4
Ďalej pokračoval: A tiež tretinu zástupov nebeských odo mňa odvrátil kvôli ich slobode jednania.5
Následkom toho duchovné deti Nebeského Otca, ktoré sa rozhodli zavrhnúť Jeho plán a nasledovať Lucifera, stratili svoje božské určenie.
Ježiš Kristus použil Svoju slobodu jednania, keď povedal:
Tu som, pošli mňa.6
Staň sa vôľa tvoja a sláva buď tvoja naveky.7
Ježiš, ktorý uplatnil Svoju slobodu jednania na podporu plánu Nebeského Otca, bol Otcom určený a poverený, aby bol našim Spasiteľom, predustanoveným k vykonaniu zmierenej obete za všetkých. Podobne, keď uplatníme svoju slobodu jednania, aby sme dodržiavali prikázania, budeme môcť úplne rozumieť tomu, kto sme a prijať všetky požehnania, ktoré pre nás Nebeský Otec má – vrátane príležitosti obdržať telo, činiť pokrok, zažívať radosť, mať rodinu a zdediť večný život.
Aby sme mohli dodržiavať prikázania, musíme poznať oficiálnu náuku Cirkvi, aby nás rozmary jednotlivcov, ktoré sa neustále menia, neodvrátili od Kristovho vedenia.
Požehnania, z ktorých sa tešíme máme preto, že sme pred týmto životom učinili rozhodnutie nasledovať Spasiteľa. Všetkým, ktorí počujete alebo čítate tieto slová, nech ste ktokoľvek a nech máte za sebou akúkoľvek minulosť, pamätajte na toto: nie je príliš neskoro učiniť to isté rozhodnutie znova a nasledovať Ho.
Skrze vieru v Ježiša Krista a v Jeho uzmierenie, skrze pokánie z hriechov a skrze to, že sa dáme pokrstiť, môžeme obdržať nadpozemský dar Ducha Svätého. Prostredníctvom tohto daru získavame znalosť a porozumenie, vedenie a silu sa učiť a získať svedectvo, moc, očistenie, aby sme dokázali premôcť hriech, a útechu a povzbudenie, aby sme boli verní aj uprostred súženia. Tieto jedinečné požehnania Ducha prehlbujú našu slobodu a moc činiť to, čo je správne, lebo „kde [je] Duch Pánov, tam [je] sloboda8“.
Keď v týchto posledných dňoch kráčame po ceste duchovnej slobody, je potrebné, aby sme rozumeli tomu, že verné používanie slobody jednania závisí na tom, či budeme mať náboženskú slobodu. Už vieme, že Satan nechce, aby sme túto slobodu mali. Pokúsil sa zničiť mravnú slobodu jednania v nebi, a teraz sa tu na zemi intenzívne snaží náboženskú slobodu podkopať, napádať ju a šíriť zmätok ohľadom toho, čo to je a prečo je nevyhnutné pre náš duchovný života a pre našu vlastnú spásu.
Náboženská sloboda leží na štyroch základných kameňoch, o ktoré sa máme ako Svätí neskorších dní opierať a ktoré musíme chrániť.
Prvým z nich je sloboda veriť. Nikto nemá byť kritizovaný, prenasledovaný alebo napádaný jednotlivcami alebo vládami kvôli tomu, čomu verí ohľadom Boha. Je to veľmi osobné a veľmi dôležité. Prvé prehlásenie o tom, čomu verím ohľadom náboženskej slobody, uvádza:
Žiadna vláda nemôže existovať v mieri, iba ak sú ustanovené a zachovávané neporušené také zákony, ktoré zabezpečia každému jednotlivcovi slobodné používanie svedomia. …
… občiansky sudca má potláčať zločin, ale nikdy nemá ovládať svedomie; … [ani] nikdy nemá potláčať slobodu duše.9
Táto základná sloboda vyznania bola medzitým uznaná Organizáciou spojených národov v jej Všeobecnej deklarácií ľudských práv a v iných národných a medzinárodných listinách týkajúcich sa ľudských práv.10
Druhým základným kameňom náboženskej slobody je možnosť slobodne sa deliť o svoju vieru a presvedčenie s druhými ľuďmi. Pán mám prikazuje: „Poučte o [evanjeliu] svoje deti; … keď budeš sedieť vo svojom dome.“11 Tiež povedal Svojim učeníkom: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“12 Ako rodičia, misionári na plný úväzok a členovia misionári sa musíme spoliehať na náboženskú slobodu, aby sme mohli učiť Pánovu náuku vo svojej rodine a po celom svete.
Tretím základným kameňom náboženskej slobody je možnosť slobodne vytvoriť náboženskú organizáciu, cirkev, a pokojne uctievať Boha spoločne s druhými. Jedenásty Článok viery hovorí: „Domáhame sa výsady uctievať Všemohúceho Boha podľa príkazov svojho vlastného svedomia a umožňujeme všetkým ľuďom rovnakú výsadu, nech uctievajú akokoľvek, kdekoľvek alebo čokoľvek si vyvolia.“ Medzinárodné listiny týkajúce sa ľudských práv a mnoho národných ústav túto zásadu potvrdzujú.
Štvrtým základným kameňom náboženskej slobody je možnosť slobodne žiť podľa svojej viery – môcť ju neobmedzene uplatňovať nielen doma a v cirkevnej budove, ale aj na verejnosti. Pán nám prikazuje nielen to, aby sme sa modlili v súkromí13, ale tiež aj to, aby sme vyšli a nechali „[svietiť naše] svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili [nášho] Otca, ktorý je v nebesiach“14.
Niektorých ľudí pohoršuje, keď dáme svojmu náboženstvu priestor vo verejnej diskusii, ale tí istí ľudia, ktorí trvajú na tom, že ich stanoviská a skutky má spoločnosť rešpektovať, často len veľmi neochotne doprajú tú istú toleranciu nábožensky založeným ľuďom, ktorí by si tiež priali, aby ich názory a skutky boli tolerované. Všeobecný nedostatok úcty voči náboženským stanoviskám rýchlo prechádza do spoločenskej a politickej neznášanlivosti voči nábožensky založeným ľuďom a inštitúciám.
Keď čelíme zvýšenému tlaku na to, aby sme sa podriadili svetským normám, vzdali sa svojich náboženským slobôd a spreneverili sa slobode jednania, zvážme to, čo nás o našich zodpovednostiach učí Kniha Mormonova. V knihe Almovej čítame o Amlicim, ktorý bol „mužom veľmi ľstivým“ a bol to „zlovoľný človek“, ktorý sa snažil o to, aby sa stal kráľom nad ľudom a snažil sa, aby „ich pripravil o ich práva a výsady cirkvi“15. Kráľ Mosiáš ich učil, že majú pozdvihnúť hlas v prospech toho, čo je podľa nich správne.16 A preto sa „zhromaždili po celej krajine, každý človek podľa svojho názoru, či už bol pre Amliciho alebo proti nemu, do oddelených skupín, majúc medzi sebou mnoho sporov“17.
Pri týchto rozhovoroch mali členovia Cirkvi a druhí ľudia príležitosť sa spolu stretnúť, zakúsiť ducha jednoty a nechať sa ovplyvniť Duchom Svätým. „A stalo sa, že hlas ľudu prišiel proti Amlicimu, takže nebol dosadený za kráľa nad ľudom.“18
Ako nasledovníci Ježiša Krista máme zodpovednosť spolupracovať s veriacimi, ktorí zdieľajú naše názory, a pozdvihovať hlas v prospech toho, čo je správne. Napriek tomu, že členovia nemajú nikdy tvrdiť a dokonca ani len naznačovať, že hovoria menom Cirkvi, sme všetci vyzývaní, aby sme sa vo svojej úlohe občanov presvedčivo a s láskou delili o osobné svedectvo – „každý človek podľa svojho názoru“19.
Prorok Joseph Smith povedal:
„Trúfam si pred nebesami prehlásiť, že som práve tak pripravený zomrieť pri obrane práv presbytariána, baptistu alebo dobrého človeka akéhokoľvek iného vyznania [ako aj za mormona]; lebo tá istá zásada, ktorá by pošliapala práva Svätých neskorších dní, by pošliapali práva rímskych katolíkov aj členov akéhokoľvek iného vierovyznania, ktoré by mohlo byť neobľúbené alebo príliš slabé na to, aby sa bránilo samé.
Moju dušu inšpiruje láska k slobode – k občianskej a náboženskej slobode celej ľudskej rasy.“20
Bratia a sestry, my všetci nesieme zodpovednosť za zachovávanie týchto posvätných slobôd a práv pre seba aj pre svoje potomstvo. Čo pre to môžeme urobiť?
Po prvé – môžeme byť informovaní. Zaujímajte sa o problémy vo svojom okolí, ktoré by mohli mať vplyv na náboženskú slobodu.
Po druhé – podľa svojich individuálnych schopností sa spojte s niekým, kto je rovnako ako my oddaný náboženskej slobode. Pracujte bok po boku, aby ste ju ochránili.
Po tretie – žite tak, aby ste boli dobrým príkladom toho, čomu veríte, a to slovami aj skutkami. To ako žijeme podľa svojho náboženstve je omnoho dôležitejšie než to, čo o ňom možno povieme.
Druhý príchod nášho Spasiteľa sa približuje. Neotáľajme v tejto dôležitej záležitosti. Spomeňte si na veliteľa Moroniho, ktorý vztýčil zástavu slobody s týmto slovami: „Na pripomienku Boha nášho, náboženstva nášho a slobody a mieru nášho, manželiek našich a detí našich.“21 Spomeňme si aj na to, ako zareagovali ľudia – uplatnili slobodu jednania, „zbiehali“ sa a zaviazali sa, že budú konať.22
Milovaní bratia a sestry, nekráčajte! Bežte! Bežte prijať požehnania slobody jednania tým, že budete nasledovať Ducha Svätého a uplatňovať slobody, ktoré nám Boh dal, aby sme konali Jeho vôľu.
Vydávam svoje zvláštne svedectvo, v tento zvláštny veľkonočný deň, že Ježiš Kristus uplatnil Svoju slobodu jednania, aby učinil vôľu nášho Otca.
O našom Spasiteľovi spievame: On vzácnou krvou vyliatou, vydaným životom.23 A pretože tak učinil, máme neoceniteľnú príležitosť „si zvoli[ť] slobodu a večný život“ prostredníctvom moci a požehnaní Jeho uzmierenia.24 Kiež sa slobodne rozhodneme, že Ho budeme dnes aj kedykoľvek inokedy nasledovať, za to sa modlím v Jeho svätom mene, dokonca v mene Ježiša Krista, amen.