Rozhodnite sa veriť
Starší L. Whitney Clayton
Predsedníctvo sedemdesiatnikov
Spasiteľ nám dal Svoje evanjelium ako svetlo, aby viedlo tých, ktorí sa Mu rozhodnú veriť a nasledovať Ho.
Minulý rok v januári letela sedemročná Sailor Gutzlerová s rodinou z Floridy do Illinois súkromným lietadlom. Lietadlo riadil Sailorin otec. Krátko po zotmení postihli lietadlo technické problémy a krátko potom sa lietadlo zrútilo a prevrátilo sa do ťažko prístupného terénu v temných kopcoch v Kentucky. Nikto okrem Sailor nehodu neprežil. Sailor mala zlomené zápästie. Utrpela tržné rany a odreniny a stratila topánky. Teplomer ukazoval 3 stupne Celzia – v Kentucky bola studená a daždivá zimná noc – a Sailor mala na sebe len krátke nohavice, tričko a jednu ponožku.
Volala na mamu a otca, ale nikto neodpovedal. Nazbierala všetku odvahu a vybrala sa bosá terénom pre pomoc, brodila sa potokmi, prekonávala rokliny a statočne sa predierala krami černíc. Z vrchu jedného kopca zazrela svetlo, zhruba dva kilometre od nej. Potkýnajúc sa kráčala temnotou smerom k tomu svetlu, až nakoniec dorazila k domu jedného láskavého muža, ktorého nikdy predtým nevidela a ktorý jej bez váhania poskytol pomoc. Sailor bola v bezpečí. Čoskoro bola prevezená do nemocnice, kde jej pomohli zotaviť sa.1
Sailor prežila, pretože videla v diaľke svetlo a vybrala sa odhodlane za ním – bez ohľadu na ťažký terén krajiny, hlbokú tragédiu, ktorej čelila, a zraneniam, ktoré utrpela. Je ťažké predstaviť si, ako Sailor v onú noc dokázala urobiť to, čo urobila. Čo však vieme, je to, že v onom svetle vo vzdialenom dome videla šancu na prežitie. Mala nádej. Odvahu jej dodala skutočnosť, že bez ohľadu na hrôzostrašnú situáciu, v ktorej sa nachádzala, nájde v tom svetle záchranu.
Málokto z nás niekedy zažije niečo tak trýznivé ako Sailor. Ale všetci budeme musieť, skôr alebo neskôr, prejsť svojou vlastnou duchovnou pustatinou a podniknúť vlastné náročné duševné cesty. V takých chvíľach, nech už budú akokoľvek temné alebo zdanlivo beznádejné, bude vždy, pokiaľ ho budeme hľadať, na dohľad duchovné svetlo, ktoré nám dodá nádej na záchranu a pomoc. Toto svetlo pochádza od Spasiteľa celého ľudstva, ktorý je Svetlom Sveta.
Vnímať duchovné svetlo je niečo iné než vidieť fyzické svetlo. Spasiteľovo duchovné svetlo si začneme uvedomovať vtedy, keď sme ochotní uveriť. Boh žiada, aby sme najskôr prejavili túžbu uveriť. „Ak sa prebudíte a povzbudíte schopnosti … aby ste vyskúšali slová moje a uplatníte trochu viery,“ učí prorok Alma, „áno, dokonca ak nemôžete činiť nič viac, iba si priať, aby ste uverili, nechajte toto prianie v sebe pôsobiť, až kým neuveríte tak, aby ste mohli venovať miesto časti [Spasiteľových] slov.“2
Almova výzva pre nás, aby sme mali prianie uveriť a „venovali miesto“ v srdci Spasiteľovým slovám nám pripomína, že naše presvedčenie a viera si žiadajú osobné rozhodnutia a skutky. Musíme „prebudiť a povzbudiť svoje schopnosti“. Skôr ako nám je dané, prosíme; skôr ako nájdeme, hľadáme; skôr ako nám je otvorené, klopeme. Potom máme toto zasľúbenie: „Lebo každý, kto prosí, dostáva; a ten, kto hľadá, nachádza; a tomu, kto klope, bude otvorené.“3
Tá najnaliehavejšia žiadosť, aby sme uverili pochádza od samotného Spasiteľa, ktorý počas svojho pozemského pôsobenia vyzýval Svojich neveriacich poslucháčov:
„Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi,
ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“4
Každý z nás každý deň čelí skúške. Je to skúška nášho života: rozhodneme sa veriť v Neho a umožniť svetlu Jeho evanjelia, aby v nás rástlo, alebo odmietneme veriť a budeme trvať na tom, že tmou prejdeme sami? Spasiteľ nám dal Svoje evanjelium ako svetlo, aby viedlo tých, ktorí sa rozhodnú veriť a nasledovať Ho.
Sailor mala po nehode možnosť si vybrať. Mohla sa rozhodnúť, že zostane v lietadle v tme, sama a so strachom. Ale pred ňou bola dlhá noc a začínalo sa ochladzovať. Rozhodla sa inak. Sailor vyliezla na kopec, a tam zazrela svetlo na horizonte.
Postupne ako sa predierala nocou smerom k svetlu, svietilo stále jasnejšie. Napriek tomu ale musela zažiť chvíle, kedy svetlo nevidela. Možno sa stratilo z dohľadu, keď bola v rokline alebo za stromami či krami, ale aj tak sa tlačila vpred. Kedykoľvek svetlo videla, bol to pre Sailor dôkaz, že je na správnej ceste. Stále nevedela presne, čo je to za svetlo, ale išla za ním na základe toho, čo vedela a čomu dôverovala a v čo dúfala, že ho znova uvidí pokiaľ pôjde správnym smerom. Tým si možno zachránila život.
Aj náš život môže byť taký. Môžeme zažívať chvíle, kedy sme zranení, unavení a kedy sa zdá, že náš život je temný a chladný. Môžu prísť chvíle, kedy na horizonte neuvidíme žiadne svetlo a budeme sa chcieť vzdať. Pokiaľ sme ochotní veriť, pokiaľ máme túžbu veriť, pokiaľ sa rozhodneme veriť, potom nám Spasiteľovo učenie a príklad ukážu cestu dopredu.
Rozhodnite sa veriť
Rovnako ako Sailor musela uveriť tomu, že v onom vzdialenom svetle nájde bezpečie, musíme sa aj my rozhodnúť, že otvoríme svoje srdcia božskej skutočnosti Spasiteľa – Jeho večnému svetlu a Jeho uzdravujúcemu milosrdenstvu. Proroci nás už od počiatku vekov povzbudzujú a dokonca na nás naliehajú, aby sme verili v Krista. Ich nabádania odzrkadľujú základný fakt: Boh nás nenúti, aby sme verili. Namiesto toho nás vyzýva, aby sme verili tým, že posiela žijúcich prorokov a apoštolov, aby nás učili, tým, že nám poskytuje písma a oslovuje nás skrze Svojho Ducha. My sme tí, kto sa musia rozhodnúť, že tieto duchovné výzvy prijmeme a že vnútornými očami uvidíme oné duchovné svetlo, ktorým nás volá. Rozhodnutie veriť je to najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré kedy učiníme. Formuje všetky naše ďalšie rozhodnutie.
Boh nás nenúti veriť o nič viac, než ako nás núti dodržiavať akékoľvek prikázania, aj navzdory Svojej dokonalej túžbe nám žehnať. Napriek tomu Jeho výzva, aby sme v Neho verili – aby sme uplatnili tú trochu viery a venovali miesto Jeho slovám – zostáva v platnosti aj dnes. Ako povedal Spasiteľ: „Vydávam svedectvo, že Otec prikazuje všetkým ľuďom, všade, aby činili pokánie a verili vo mňa.“5
Presvedčenie, svedectvo a viera nie sú pasívne zásady. Nie je to nič, čo by sa nám len tak prihodilo. Viera je niečo, pre čo sa rozhodneme – dúfame v to, pracujeme na tom a obetujeme sa pre to. Veriť v Spasiteľa a v Jeho evanjelium nezačneme len tak náhodou, rovnako ako sa len tak náhodou nezačneme modliť alebo platiť desiatok. Aktívne sa rozhodneme, že budeme veriť, rovnako ako sa rozhodneme, že budeme dodržiavať ostatné prikázania.
Premeňte vieru v skutky
Sailor nemohla v prvej chvíli vedieť, či to, čo robí, keď sa predierala krovinami, vôbec k niečomu povedie. Bola stratená a zranená; bola tma a zima. Odišla ale z miesta nehody a odvážne vyliezla v nádeji na záchranu a prišla na miesto, odkiaľ videla v diaľke svetlo. Hneď ako ho uvidela sa zo všetkých síl snažila k nemu dostať, pričom nezabudla na to, čo videla.
Aj my musíme poskytnúť miesto nádeji, že uvidíme duchovné svetlo tým, že budeme radšej veriť, než sa rozhodneme pochybovať. Naše skutky sú dôkazom nášho presvedčenia a stávajú sa podstatou našej viery. Rozhodujeme sa veriť, keď sa modlíme a keď čítame písma. Rozhodujeme sa veriť, keď sa postíme, keď svätíme deň sabatu a keď uctievame Pána v chráme. Rozhodujeme sa veriť, keď sme pokrstení a keď prijímame sviatosť. Rozhodujeme sa veriť, keď činíme pokánie a vyhľadávame božské odpustenie a uzdravujúcu lásku.
Nikdy sa nevzdávajte
Niekedy sa pokrok v duchovnej oblasti môže zdať pomalý či kolísavý. Niekedy môžeme mať pocit, že strácame pôdu pod nohami, že sme urobili chyby, alebo že naše najlepšie úsilie nájsť Spasiteľa nefunguje. Ak sa takto cítite, prosím, nevzdávajte sa – nikdy. Naďalej verte v Neho, v Jeho evanjelium a v Jeho Cirkev. Uveďte svoje skutky do súladu s týmto presvedčením. V tých chvíľach, kedy svetlo vašej viery bledne, kiež vaša nádej v Spasiteľovu lásku a milosť, ktoré sa nachádzajú v Jeho evanjeliu a Jeho Cirkvi, premôže vaše pochybnosti. Sľubujem vám, že On stojí pripravený vás prijať. Časom zistíte, že ste učinili to najlepšie rozhodnutie, aké ste mohli kedy urobiť. Vaše odvážne rozhodnutie veriť v Neho vás požehná nad mieru a naveky.
Požehnania vyplývajúce z viery
Pocítil som Spasiteľovu milosrdnú lásku v mojom živote. Hľadal som Ho vo svojich chvíľach temna a On sa ku mne napriahol so Svojím uzdravujúcim svetlom. Jedným z najväčších radostí v mojom živote bolo cestovať s mojou manželkou Kathy, aby sme sa stretli s členmi Cirkvi v mnohých kútoch sveta. Tieto úžasné stretnutia naučili mňa aj nás o Božej láske k Jeho deťom. Ukázali mi neobmedzený potenciál pre šťastie, ktoré sa stane požehnaním pre tých, ktorí sa rozhodnú nasledovať učenia Pána Ježiša Krista. Naučil som sa, že veriť v Neho a v Jeho vykupujúcu moc je tou skutočnou cestou k pokoju v tomto svete a večnému životu vo svete, ktorý príde.6
Svedčím, že Ježiš Kristus je zdrojom svetla a nádeje pre každého z nás. Modlím sa za to, aby sme sa všetci rozhodli veriť v Neho. V mene Ježiša Krista, amen.