Osobný pokoj: Odmena pre spravodlivých

Starší Quentin L. Cook

Kvórum dvanástich apoštolov

Obrázok

Spravodlivý život bude dokonca aj so svojimi skúškami, vďaka Spasiteľovmu uzmiereniu a Jeho milosti, odmenený osobným pokojom.

Nedávne zážitky ma primäli, aby som premýšľal nad náukou o pokoji a najmä o úlohe Ježiša Krista v tom, že pomáha každému z nás, aby sme získali trvalý osobný pokoj.

V uplynulých mesiacoch sa ma hlboko dotkli dve udalosti. Tá prvá bola, keď som hovoril na pohrebe Emilie Parkerovej, nádherného šesťročného dievčatka, ktoré stratilo svoj život spolu s 25 ostatnými, vrátane 19 malých detí, pri tragickej streľbe v Newtowne v Connecticute. Žialil som spolu s jej rodinou a zistil som, že mnohí z nich stratili pokoj. U jej rodičov, Roberta a Alissy Parkerovcov, som našiel silu a vieru.

Pri tej druhej som sa stretol s tisíckami verných členov Cirkvi v Abidjane na Pobreží Slonoviny.¹Táto západoafrická krajina s francúzsky hovoriacim obyvateľstvom zažila ekonomickú krízu, vojenský puč a dve občianske vojny, ktoré sa skončili v roku 2011. Napriek tomu som v ich prítomnosti cítil zvláštny pokoj.

Udalosti nás často oberú o náš pokoj a zvýšia náš pocit zraniteľnosti.

Kto by len mohol zabudnúť na strašné útoky z 11. septembra 2011 na rôzne miesta v Spojených štátoch? Takéto udalosti nám pripomínajú, ako rýchlo je možné zničiť náš pocit pokoja a bezpečia.

Náš najstarší syn a jeho manželka, ktorí práve vtedy čakali svoje prvé dieťa, bývali tri bloky od Svetového obchodného centra v New Yorku, keď prvé lietadlo narazilo do Severnej veže. Vyšli na strechu ich obytného domu a boli zhrození, keď videli to, o čom si mysleli, že to bola nejaká strašná nehoda. Potom boli svedkami toho, ako druhé lietadlo vrazilo do Južnej veže. Okamžite si uvedomili, že to nebola nehoda a uverili tomu, že bol podniknutý útok na dolný Manhattan. Keď sa Južná veža zrútila, ich obytný dom bol zahalený do oblaku prachu, ktorý padal dole na celý dolný Manhattan.

Zmätení z toho, čo videli a z obáv pred ďalšími útokmi sa presunuli na bezpečnejšie miesto, a neskôr do kolovej cirkevnej budovy na Manhattane v Lincolnovom centre. Keď tam dorazili, našli tam tucty iných členov z dolného Manhattanu, ktorí sa tiež rozhodli zhromaždiť sa v kolovom centre. Zavolali nám, aby sme vedeli, kde sú. Odľahlo mi, že sú v poriadku, ale neprekvapilo ma, že prišli práve tam. Moderné zjavenie nás učí, že koly Sionu sú ochranou a útočiskom pred búrkou a pred hnevom, keď bude vyliaty bez zriedenia na celú zem.²

Vyše týždňa sa nemohli vrátiť do svojho bytu a boli zničení stratou nevinných životov, ale ich byt nebol nijako trvalo poškodený.

Pri premýšľaní nad týmito udalosťami som bol ohromený náukovým rozdielom medzi univerzálnym pokojom, čiže takým, aký ponúka svet, a osobným pokojom.³

Pri Spasiteľovom narodení množstvo zástupov nebeských chválilo Boha a prehlasovali: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“⁴

Avšak, bolo zaznamenané, že nanešťastie dokonca i v tomto období večnej dôležitosti, ktoré nasledovalo po narodení Syna Božieho, dal kráľ Herodes povraždiť nevinné deti v Betleheme.⁵

Slobodná vôľa je nevyhnutná pre plán spásy. Ten počíta s láskou, obeťou, osobným rastom a skúsenosťami, ktoré sú potrebné pre náš večný pokrok. Táto slobodná vôľa tiež umožňuje, aby sme v smrteľnosti zakúsili bolesť a utrpenie, dokonca i keď sa to týka vecí, ktorým nerozumieme a zničujúcich zlých rozhodnutí ostatných. Samotná vojna v nebesiach bola vedená o našu slobodnú vôľu a je nevyhnutná k tomu, aby sme pochopili Spasiteľovu pozemskú misiu.

Ako je uvedené v 10. kapitole Matúša, Spasiteľ poučil Dvanástich a prehlásil, že Jeho misia nemá za cieľ dosiahnuť v tomto smrteľnom živote univerzálny pokoj. Povedal apoštolom, aby zanechali požehnanie pokoja na dome, ktorý navštívili a ktorý bol toho hoden, ale varoval ich, že budú „medzi [vlkmi] … A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“⁶Verš 34 obsahuje dôležité prehlásenie: „Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem.“⁷Je jasné, že univerzálny pokoj neexistoval na zemi počas Kristovej služby v smrteľnosti, a nie je tomu tak ani teraz.

V Pánovom úvode k Náuke a zmluvám sa učíme množstvo veľmi dôležitých zásad. Čo sa týka tých ľudí, ktorí nečinia pokánie, Jeho Duch (Duch Kristov), ktorý je daný každému človeku, ktorý prichádza na svet⁸, sa nebude vždy s ľuďmi namáhať⁹.A zo zeme bude tiež odňatý pokoj.¹⁰Proroci prehlasujú, že naozaj je pokoj odňatý zo zeme.¹¹Lucifer ešte nie je zviazaný a uplatňuje na tomto území svoju moc.¹²

Nebeskou túžbou dobrých ľudí po celom svete je, aby navždy zostal na zemi pokoj. Nikdy sa nesmieme vzdať tohto cieľa. Ale prezident Joseph F. Smith učil, že „nikdy na svet nemôže prísť oný duch pokoja a lásky … až kým ľudstvo neobdrží Božiu pravdu a Božie posolstvo …, a neuzná jeho božskú moc a právomoc.“¹³

Naliehavo dúfame v univerzálny pokoj a modlíme sa oň, ale ten môžeme dosiahnuť len ako jednotlivci a rodiny a je to ten druh pokoja, ktorý je zasľúbený ako odmena pre spravodlivých. Tento pokoj je zasľúbeným darom Spasiteľovej služby a zmiernej obete.

Táto zásada je stručne vystihnutá v Náuke a zmluvách: Naučte sa, že ten, kto činí diela spravodlivosti, obdrží odmenu svoju, dokonca pokoj v tomto svete a večný život vo svete, ktorý príde.¹⁴

Prezident John Taylor učil, že pokoj nie je len žiaduci, ale je to „dar od Boha“.¹⁵

Pokoj, o ktorom hovorím, nie je len časnou pohodou. Je to pretrvávajúce hlboké šťastie a duchovná spokojnosť.¹⁶

Prezident Heber J. Grant opísal Spasiteľov pokoj týmto spôsobom: „Jeho pokoj zmierni naše utrpenie, zacelí naše zlomené srdce, odplaví našu nenávisť, vzbudí v našom vnútri lásku k blížnemu, ktorá zaplaví našu dušu pokojom a šťastím.“¹⁷Keď som sa stretol s rodičmi Emilie Parkerovej, videl som na nich, že Spasiteľov pokoj zmiernil ich utrpenie a pomohol im zaceliť ich zlomené srdcia. Je pozoruhodné, že brat Parker okamžite po tomto hroznom čine vyjadril odpustenie páchateľovi. Ako povedal prezident Grant, Spasiteľov pokoj môže „odplaviť našu nenávisť“. Súd je na Pánovi.

Svätí z Pobrežia Slonoviny našli počas občianskej vojny v ich krajine pokoj tým spôsobom, že sa zamerali na život podľa evanjelia Ježiša Krista so špecifickým dôrazom na rodinnú históriu a chrámovú prácu za svojich predkov.¹⁸

Všetci túžime po pokoji. Pokoj to nie je len bezpečie alebo to, že nemáme vojnu, násilie, konflikty a sváry. Pokoj prichádza tým, že vieme, že Spasiteľ vie, kto sme, vie, že v Neho veríme, milujeme Ho a dodržiavame Jeho prikázania, dokonca a najmä uprostred zničujúcich životných tragédií a skúšok. Pánova odpoveď prorokovi Josephovi Smithovi v žalári v Liberty prináša srdcu útechu:

Syn môj, pokoj buď duši tvojej; protivenstvá tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku;

a potom, ak v tom dobre vytrváš, Boh ťa povýši na výsosti.¹⁹

Pamätajte, Boh nie je pôvodcom neporiadku, ale pokoja.²⁰Tí, ktorí odmietajú Boha, nemajú pokoj. My všetci sme sa zúčastnili rád na nebesiach, kde sme súhlasili so slobodnou vôľou, vediac, že okúsime v smrteľnosti bolesť a dokonca nevysloviteľné utrpenie, ak ju zneužijeme. Rozumeli sme tomu, že vďaka tomu budeme nahnevaní, zmätení, bezbranní a zraniteľní. Ale tiež sme vedeli, že Spasiteľovo uzmierenie prekoná a vyváži všetky nespravodlivosti smrteľného života a prinesie nám pokoj. Starší Marion D. Hanks mal na stene zarámovaný výrok Uga Bettiho: „Veriť v Boha je mať poznanie, že všetky pravidlá budú spravodlivé a že zažijeme aj nečakané prekvapenia.“²¹

Aké sú zdroje pokoja? Mnohí vyhľadávajú pokoj svetskými spôsobmi, ktoré nikdy neboli a nikdy nebudú úspešné. Pokoj nenájdeme tým, že získame dobré zdravie, moc alebo vedúce postavenie.²²Pokoj sa nedá nájsť honbou za potešením, zábavou alebo pohodou. Nič z toho nemôže, dokonca ani vtedy, keď toho dosiahneme v hojnosti, vytvoriť pretrvávajúce šťastie alebo pokoj.

Nádherná pieseň Emmy Lou Thayneovej kladie tie správne otázky: „Kde sa môžem obrátiť za pokojom? Kde je moja útecha, keď ma ostatné zdroje uzdraviť nevedia?“²³Odpoveďou je Spasiteľ, ktorý je zdrojom a pôvodcom pokoja. On je „Knieža pokoja“²⁴.

Ako môžeme zostať blízko Spasiteľa? Keď sa pokoríme pred Bohom, vždy sa budeme modliť, činiť pokánie z hriechov, vstúpime do vôd krstu so srdcom zlomeným a duchom skrúšeným a staneme sa pravými učeníkmi Ježiša Krista, to sú tie hlboké príklady spravodlivosti, za ktoré budeme odmenení pretrvávajúcim pokojom.²⁵Potom ako kráľ Benjamín predniesol svoje strhujúce posolstvo ohľadom Kristovho uzmierenia, zástup padol k zemi. „Zostúpil na nich Duch Pána, a oni boli naplnení radosťou, obdržiac odpustenie hriechov svojich, a majúc pokoj svedomia pre nesmiernu vieru, ktorú mali v Ježiša Krista.“²⁶Keď činíme pokánie a žijeme spravodlivo, získame pokoj svedomia, ktorý je nevyhnutný pre spokojnosť.²⁷Aby sme získali pokoj, potom, čo sme sa dopustili veľkého priestupku, potrebujeme svedomie.²⁸Asi neexistuje nič porovnateľné s tým pokojom, ktorý získava duša nakazená hriechom, keď z nej Pán sníme bremeno a ona získa požehnania uzmierenia. Ďalšia obľúbená cirkevná pieseň to vyjadruje takto: „Položím svoje bremeno k jeho nohám, a potom budem spievať radostne.“²⁹

Moje srdce sa raduje, keď si uvedomujem, že v tejto dobe desiatky tisíc mladých mužov, mladých žien a starších misionárov prijali svoje povolanie byť vyslancami nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Berú znovuzriadené evanjelium pokoja do sveta, každému jednotlivcovi a každej rodine – dielo spravodlivosti, ktoré prinesie tento pokoj deťom Nebeského Otca.

Cirkev je útočiskom, kde môžu Kristovi nasledovníci získať pokoj. Niektorí mladí ľudia na svete hovoria, že sú duchovní, ale nie nábožní. Cítiť sa duchovne je dobrý prvý krok. Avšak, len v Cirkvi sa stávame spolublížnymi, sme vyučovaní a živení dobrým slovom Božím. Omnoho dôležitejšia je však právomoc kňazstva, ktorá je v Cirkvi a ktorá je potrebná na vykonávanie posvätných obradov a zmlúv, ktoré spájajú rodiny a činia každého z nás spôsobilým, aby sme sa vrátili k Bohu Otcovi a k Ježišovi Kristovi do celestiálneho kráľovstva. Tieto obrady prinášajú pokoj, pretože sú to zmluvy s Pánom.

Chrámy sú tým miestom, kde vykonávame mnohé z týchto posvätných obradov a sú aj miestom pokojného útočiska pred svetom. Tí, ktorí navštívia chrámové pozemky alebo sa zúčastňujú dní otvorených dverí v chráme tiež cítia tento pokoj. Jeden zážitok, ktorý sa natrvalo vryl do mojej mysle, sú Dni otvorených dverí a zasvätenie chrámu Suva na Fidži. Vzbúrenci v dôsledku politických nepokojov vypaľovali a drancovali domy centre Suvy, obsadili parlament a vzali si poslancov za rukojemníkov. V krajine vládla vojenská diktatúra. Fidžijská armáda poskytla Cirkvi obmedzené povolenie na to, aby sa ľudia mohli ísť pozrieť na dni otvorených dverí a aby mohla byť malá skupinka prítomná na zasvätení. Kvôli obavám o ich bezpečnosť neboli pozvaní všetci členovia. Bolo to jediné zasvätenie chrámu od čias pôvodného chrámu v Nauvoo, ktoré sa konalo za takýchto zložitých okolností.

Jednou z osôb, ktorí boli pozvaní na dni otvorených dverí bola láskavá hinduistická žena, potomok Indov, členka parlamentu, ktorá bola tiež zadržaná ako rukojemníčka, ale bola prepustená, pretože bola žena.

V celestiálnej miestnosti, kde bola oddelená od chaosu sveta, doslova prepukla v plač, keď opisovala oné pocity pokoja, ktoré ju zaplavili. Cítila Ducha Svätého, ktorý ju utešil a vydal jej svedectvo o posvätnej povahe chrámu.

Spasiteľ je zdrojom skutočného pokoja. Spravodlivý život bude dokonca aj so svojimi skúškami, vďaka Spasiteľovmu uzmiereniu a Jeho milosti, odmenený osobným pokojom. V dôvernom prostredí miestnosti, kde sa zišli na hod baránka, prisľúbil Spasiteľ Svojim apoštolom, že budú požehnaní Utešiteľom, ktorým je Duch Svätý, a potom predniesol tieto dôležité slová: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam.“³⁰Potom tesne pred Svojou arcipastierskou modlitbou: „Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“³¹

Eliza R. Snowová nádherne opísala túto ideu:

Pozdvihnite svoje srdce v chvále Bohu;
nech radosť vaša nikdy nepominie,
hoc sú súženia rozosiate po celom svete,
Kristus hovorí: „Vo mne pokoj máte.“32

O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.