Prekrásne rána

Starší Bruce D. Porter

Sedemdesiatnik

Nemusíme sa báť budúcnosti a naša nádej a dobrá myseľ nemusia ochabovať, pretože Boh je s nami.

Ježiš a Jeho učeníci sa zhromaždili vo štvrtok večer v hornej miestnosti v Jeruzaleme, aby oslávili Paschu. Muži, ktorí tam boli s Ježišom, nevedeli, že táto večera bude raz nazývaná Posledná večera. Keby to vedeli a poznali jej význam, určite by plakali.

Ich Majster však dokonale rozumel tomu, že onedlho začne Jeho utrpenie v Getsemanoch a na Golgote. Najtemnejšie hodiny v histórii sveta sa hrozivo približovali; napriek tomu im Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Ján 16:33).

Dnes žijeme v dobe nepokojov a neistoty, v dobe, o ktorej Pán prorokoval Enochovi, že bude označovaná za dni zlovoľnosti a odplaty (pozriMojžiš 7:60). Pred nami sú možno strasti a ťažkosti, ale máme tiež dôvod byť dobrej mysle a radovať sa, lebo žijeme v poslednej dispenzácii, kedy Boh znovuzriadil svoju Cirkev a kráľovstvo na zemi v príprave na návrat Svojho Syna.

Prezident Boyd K. Packer raz hovoril o svojich vnúčatách a o stále problematickejšom svete, v ktorom žijú. Povedal: „V priebehu svojho života budú svedkami mnohých udalostí. Niektoré z nich si budú žiadať odvahu a prehĺbia ich vieru. Pokiaľ sa však budú s modlitbou usilovať o pomoc a vedenie, získajú moc nad protivenstvami.“

Neskôr dodal: „Morálne hodnoty, na ktorých musí závisieť civilizácia ako taká, sa stále zrýchľujúcim sa tempom prepadajú v špirále. Napriek tomu sa budúcnosti nebojím“ („Do Not Fear,“ Ensign alebo Liahona, máj 2004, 77, 78).

Bratia a sestry, nemusíme sa báť budúcnosti a naša nádej a dobrá myseľ nemusia ochabovať, pretože Boh je s nami. Medzi prvými zaznamenanými radami, ktoré dal Ježiš svojim novo povolaným učeníkom v Galilei, bolo toto dvojslovné nabádanie: „Neboj sa“ (Lukáš 5:10). Túto radu opakoval počas Svojho pôsobenia veľakrát. Svojim Svätým v našej dobe Spasiteľ povedal: A preto, buďte dobrej mysle a nebojte sa, lebo ja, Pán, som s vami a budem stáť pri vás (pozri NaZ 68:6).

Pán bude stáť pri Svojej Cirkvi a pri Svojom ľude a bude ich udržiavať v bezpečí až do Svojho príchodu. V Sione a v jeho koloch bude vládnuť pokoj, pretože Pán prehlásil: A aby zhromaždenie v krajine Sion a v koloch jeho mohlo byť ako ochrana a ako útočisko pred búrkou a pred hnevom, keď bude vyliaty bez zriedenia na celú zem (pozri NaZ 115:6).

Cirkev stojí ako ochranný val zaisťujúci bezpečie svojich členov. Napriek tomu, že okolnosti vo svete môžu byť z času na čas veľmi znepokojujúce, verní Svätí neskorších dní nájdu útočisko v koloch Sionu. Pán prehlásil, že kameň sa bez zásahu ruky odlomil z vrchu a bude sa valiť, až naplní celú zem (pozri Daniel 2:31 – 45; NaZ 65:2). A žiadna ľudská moc nemôže zastaviť jeho pohyb, lebo autorom tohto diela je Boh a Ježiš Kristus je jeho uholným kameňom.

Prorok Nefi uvidel vo videní, že v posledných dňoch zostúpi moc Baránka Božieho na „ľud zmluvy Pánovej“ a že títo ľudia budú „ozbrojení spravodlivosťou a mocou Božou vo veľkej sláve“ (1. Nefi 14:14).

Každý z nás, aj naše rodiny, môže byť ozbrojení mocou Božou ako ochranou, pokiaľ len zostaneme verní Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a dovolíme Duchu, aby bol naším sprievodcom. Môžu prísť skúšky a možno nebudeme rozumieť všetkému, čo sa nám alebo okolo nás deje. Ale pokiaľ pokorne a ticho dôverujeme Pánovi, dá nám silu a vedenie pri všetkých skúškach, ktorým čelíme. Ak je našou jedinou túžbou tešiť Pána, budeme požehnaní vnútorným pokojom.

V prvých dňoch znovuzriadenia museli členova Cirkvi čeliť ťažkým skúškam. Prezident Brigham Young o tomto období povedal: „Keď som obklopený zberbou, smrťou a zničením hroziacim zo všetkých strán, neuvedomujem si to, ale som práve tak plný radosti a cítim sa tak dobre v duchu ako práve teraz. Vyhliadky sa môžu zdať chmúrne a veľmi temné, ale nikdy som v tomto evanjeliu nevidel dobu, v ktorej by som nevedel, že výsledok prospeje veci pravdy“ (Teachings of Presidents of the Church: Brigham Young [1997], 357).

Môj spoločník na misii, Paul, bol človek, ktorý vždy vyžaroval dobrú náladu. Keď bol mladým otcom, postihla ho roztrúsená skleróza. Napriek protivenstvám, ktoré nasledovali, však neprestával slúžiť druhým s radosťou a humorom. Raz ma navštívil v kancelárii na svojom prvom invalidnom vozíku a prehlásil: „Život začína až motorizovaným vozíkom!“ Budem si ho navždy pamätať, ako niekoľko rokov predtým ako zomrel, išiel na invalidnom vozíku a držal olympijskú pochodeň, zatiaľ čo ho povzbudzovali stovky ľudí. Tak ako stále horiaca pochodeň, ani Paulova viera v búrke života nikdy nevyhasla.

Keď som študoval na Univerzite Brighama Younga, býval som s niekoľkými mladými mužmi. Môj spolubývajúci Bruce bol ten najoptimistickejší človek akého som kedy poznal. Nikdy som ho nepočul povedať nič negatívne o niekom inom alebo o nejakej situácii, a v jeho prítomnosti ste sa nemohli cítiť inak než príjemne. Jeho dobrá nálada pramenila z trvalej dôvery v Spasiteľa a v Jeho evanjelium.

Môj ďalší kamarát, Tom, kráčal jedného chladného zimného dňa po univerzitnom mestečku. Bolo iba 7:00 ráno a mestečko bolo opustené a tmavé. Padal ťažký sneh a fúkal ostrý vietor. Tom si pomyslel: „To je mizerné počasie.“ Pokračoval v chôdzi a naraz sa z tmy a v snehovej búrke ozval spev.

A možno už tušíte, že snehovou búrkou kráčal náš stále optimistický kamarát, Bruce. Ruky mal zdvihnuté k oblohe a spieval pieseň z broadwayského muzikálu Oklahoma: „Ó, aké nádherné ráno! Ó, aký nádherný deň! Cítim sa tak nádherne, všetko sa darí mi len“ (Richard Rodgers a Oscar Hammerstein II, „Oh, What a Beautiful Morning“ [1943]).

V ďalších rokoch sa pre mňa oný jasný hlas v tmavej búrke stal symbolom toho, čo viera a nádej skutočne znamenajú. My, Svätí neskorších dní, môžeme aj v stále temnejšom svete radostne spievať, pretože vieme, že moci nebies sú s Božou Cirkvou a Jeho ľudom. Môžeme sa radovať z poznania, že pred sebou máme nádherné ráno -- úsvit dňa milénia, kedy Syn Boží povstane na východe a bude znova vládnuť na zemi.

Premýšľam ešte o dvoch ďalších ránach v histórii sveta. Na jar roku 1820, zrána krásneho, jasného dňa v Palmyre v štáte New York, vošiel mladý muž, ktorý sa volal Joseph Smith, do lesíka a pokľakol v modlitbe. Ako odpoveď na túto modlitbu sa mu zjavil Otec a Syn a ohlásili dispenzáciu plnosti časov a znovuzriadenie Cirkvi Ježiša Krista na zemi.

A ďalšie ráno nastalo skoro pred 2 000 rokmi tesne za mestskými hradbami Jeruzalema. Slnko oného veľkonočného rána nepochybne žiarilo s nebývalou jasnosťou. Skupinka žien prišla k záhradnému hrobu dúfajúc, že pomažú telo svojho ukrižovaného Pána. Stretli dvoch anjelov, ktorí prehlásili: „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet Ho tu, ale vstal“ (Lukáš 24:5 – 6).

Vydávam svedectvo o víťazstve Ježiša Krista nad hriechom. Svedčím o milosrdnom pláne nášho Večného Otca a o Jeho večnej láske. Kiež každé ráno po prebudení vzhliadneme vo viere k nebu a zvoláme: „Ó, aké nádherné ráno!“, za to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.