Čo si myslí Kristus o mne?
Starší Neil L. Andersen
Kvórum dvanástich apoštolov
Keď Ho budete milovať, keď Mu budete dôverovať, veriť Mu a nasledovať Ho, budete cítiť Jeho lásku a uznanie.
Jeden reportér významného brazílskeho časopisu študoval materiály o Cirkvi, pretože sa chystal napísať o nás väčší článok.1 Skúmal našu náuku a navštívil misionárske tréningové stredisko a humanitárne centrum. Hovoril s priateľmi Cirkvi a aj s inými, ktorí tak priateľskí neboli. Mal tiež interview so mnou a bolo zjavné, že je úprimne zmätený, keď mi položil otázku: „Ako je možné, že vás niekto nepovažuje za kresťanov?“ Vedel som, že má na mysli Cirkev, ale moja myseľ zobrala onú otázku skôr osobne a v duchu som si hovoril: „Odráža môj život lásku a oddanosť, ktorú cítim k Spasiteľovi?“
Ježiš sa opýtal farizejov: „Čo si myslíte o Kristovi?“2 Keď príde ku konečnému hodnoteniu, naše osobné nasledovníctvo nebude posudzované priateľmi a ani nepriateľmi. Ale ako povedal Pavol: „Všetci sa postavíme pred súdnu stolicu [Kristovu].“3 Vtedy bude pre každého z nás dôležitá otázka: „Čo si myslí Kristus o mne?“
Aj keď Ježiš miluje celé ľudstvo, niektorých okolo seba karhavo označil za pokrytcov4, bláznov5 a činiteľov neprávostí6. Iných pochvalne nazval deťmi kráľovstva7 a svetlom sveta8. Nesúhlasne označil niektorých za slepých9 a tých, ktorí sú bez úžitku10. Iných chválil za to, že sú čistého srdca11 a že lačnejú po spravodlivosti12. Bedoval, že niektorí sú bez viery13 a zo sveta14, ale iných ocenil ako vyvolených15, učeníkov, 16 a priateľov17. A tak sa každý z nás pýta: „Čo si myslí Kristus o mne?“
Prezident Thomas S. Monson popísal tieto dni ako dobu, ktorá sa odkláňa „od toho, čo je duchovné … zatiaľ čo okolo nás dujú vetry zmien a morálny základ spoločnosti sa nám ďalej rozpadá pred očami“18. Je to doba rastúcej neviery v Krista a v Jeho učenie a rastúceho pohŕdania Ním a Jeho učením.
V tomto rozvírenom prostredí sa radujeme z toho, že sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Všade okolo seba vidíme Pánovu ruku. Náš cieľ je úžasne pripravený pred nami. „A to je večný život,“ modlil sa Ježiš, „aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“19 Byť učeníkom v týchto osudových dňoch bude vo večnostiach odznakom cti.
Posolstvá, ktoré sme počuli na tejto konferencii, sú vodidlom od Pána na našej ceste nasledovníctva. Zatiaľ čo sme počas týchto dvoch dní počúvali a modlili sa o duchovné vedenie, a keď v budúcich dňoch budeme tieto posolstvá študovať a modliť sa o ne, Pán nám bude žehnať vedením, ktoré nám bude skrze dar Ducha Svätého upravené na mieru. Tieto pocity nás ešte lepšie nasmerujú k Bohu, a budeme činiť pokánie, budeme poslušní a budeme veriť a dôverovať. Spasiteľ reaguje na naše skutky viery. „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho.“20
Ježišova výzva „príď a nasleduj ma“21 nie je určená iba tým, ktorí sú pripravení súťažiť na duchovnej olympiáde. V skutočnosti nasledovníctvo nie je žiadna súťaž, ale pozvanie pre všetkých. Naša cesta nasledovníctva nie je šprint na dráhe, ani sa celkom nedá prirovnať k dlhému maratónu. V skutočnosti je to celoživotné putovanie smerom k svetu, ktorý je viac celestiálny.
Jeho pozvanie je povolaním k denným povinnostiam. Ježiš povedal: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“22 „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“23 Asi nebudeme každý deň v tej pravej kondícii, ale keď sa snažíme, Ježišova výzva je plná povzbudenia a nádeje: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“24
Nech už sa nachádzate na ceste nasledovníctva kdekoľvek, ste na správnej ceste, na ceste k večnému životu. V týchto skvelých a dôležitých dňoch, ktoré sú pred nami, sa môžeme navzájom pozdvihovať a posilňovať. Nech už budeme čeliť akýmkoľvek ťažkostiam, nech už nás budú obmedzovať akékoľvek slabosti alebo nás obklopí beznádej, majme vieru v Syna Božieho, ktorý vyhlásil: „Veriacemu je všetko možné!“25
Dovoľte mi podeliť sa s vami o dva príklady nasledovníctva v akcii. Prvý je zo života prezidenta Thomasa S. Monsona a ukazuje moc prostej láskavosti a Ježišovho učenia: „A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom.“26
Takmer pred 20 rokmi hovoril prezident Monson na generálnej konferencii o 12-ročnej mladej žene, ktorá mala rakovinu. Hovoril o jej odvahe a o láskavosti jej priateľov, ktorí ju vyniesli na vrch Mount Timpanogos uprostred Utahu.
Pred niekoľkými rokmi som sa zišiel s Jami Palmer Brintonovou a počul som tento príbeh z iného pohľadu – pohľadu toho, pre ktorého prezident Monson niečo urobil.
Jami sa stretla s prezidentom Monsonom v marci roku 1993, deň po tom, čo sa dozvedela, že hrčka nad jej pravým kolenom je rýchlo rozvíjajúca sa rakovina kosti. Prezident Monson jej za účasti jej otca dal kňazské požehnanie so sľubom, že „Ježiš bude po tvojej pravici aj po tvojej ľavici, aby ťa podopieral“.
„Keď som toho dňa odchádzala z jeho kancelárie,“ povedala Jami „odviazala som balónik, ktorý bol priviazaný k môjmu vozíčku, a dala som mu ho. Na balóniku bolo žiarivými písmenami napísané:, Si najlepší.‘“
Prezident Monson na ňu nezabudol ani v priebehu chemoterapie, ani počas operácie zachraňujúcej nohu. Jami povedala: „Prezident Monson stelesňoval to, čo znamená byť pravým učeníkom Krista. Pozdvihol ma z utrpenia k veľkej a trvalej nádeji.“ Tri roky po ich prvom stretnutí sedela Jami znova v kancelárii prezidenta Monsona. Na konci stretnutia urobil prezident Monson niečo, na čo Jami nikdy nezabudne. S pozornosťou, ktorá je pre prezidenta Monsona tak typická, ju prekvapil tým, že jej dal ten istý balónik, ktorý mu ona dala pred troma rokmi. Balónik hlásal: „Si najlepšia!“ Schoval si ho, pretože vedel, že sa vráti do jeho kancelárie, keď sa z rakoviny vylieči. Štrnásť rokov po ich prvom stretnutí prezident Monson viedol ich svadbu s Jasonom Brintonom v chráme v Salt Lake.27
Z nasledovníctva prezidenta Monsona sa toho môžeme veľa naučiť. Často pripomína generálnym autoritám, aby mali vždy na mysli túto jednoduchú otázku: „Čo by urobil Ježiš?“
Ježiš povedal vedúcemu synagógy: „Neboj sa, len ver.“28 Nasledovníctvo znamená veriť Mu v obdobiach pokoja a veriť Mu v obdobiach ťažkostí, kedy naša bolesť a strach sú utišované iba vďaka presvedčeniu, že nás miluje a dodržiava Svoje sľuby.
Nedávno som sa zišiel s rodinou, ktorá je nádherným príkladom toho, ako Mu veríme. Olgan a Soline Saintelusovci z Port-au-Prince na Haiti mi rozprávali, čo sa im stalo.
12. januára 2010 bol Olgan v práci a Soline bola v cirkvi, keď Haiti postihlo ničivé zemetrasenie. Ich tri deti – päťročný Gancci, trojročná Angie a ročný Gansly – boli doma s rodinnou priateľkou.
Všade bolo vidieť obrovské zničenie. Ako si určite spomeniete, desiatky tisíc ľudí prišli vtedy v januári na Haiti o život. Olgan a Soline bežali, čo im sily stačili, domov, aby našli deti. Trojposchodový dom, kde Saintelusovci bývali, sa zrútil.
Deti ale neušli. V budove, ktorá sa úplne zrútila sa nevykonávali žiadne záchranné práce.
Olgan a Soline Saintelusovci slúžili na misii na plný úväzok a uzatvorili manželstvo v chráme. Verili v Spasiteľa a v sľuby, ktoré im dal. Napriek tomu boli ich srdcia zlomené. Nekontrolovateľne plakali.
Olgan mi povedal, že v tejto najčernejšej chvíli sa začal modliť. „Nebeský Otče, pokiaľ je to Tvoja vôľa, kiež by aspoň jedno moje dieťa mohlo prežiť; prosím, prosím, pomôž nám.“ Znova a znova chodil okolo budovy a modlil sa o inšpiráciu. Susedia sa ho snažili utešiť a pomôcť mu zmieriť sa so stratou jeho detí. Olgan ďalej chodil okolo sutín zrútenej budovy, dúfal a modlil sa. Potom sa prihodilo niečo úplne zázračné. Olgan započul skoro nepočuteľný plač dieťaťa. Bol to plač jeho dieťaťa.
Niekoľko hodín sa susedia horúčkovito prekopávali sutinami riskujúc vlastné životy. Za hlbokej noci, aj cez prenikavý zvuk kladív a dlát, záchranári počuli ďalší zvuk. Prestali búchať a počúvali. Neverili svojim vlastným ušiam. Bol to zvuk malého dieťaťa – a ono spievalo. Päťročný Gancci neskôr povedal, že vedel, že ho otec bude počuť, keď bude spievať. Gancci, uväznený pod betónovými troskami, kvôli ktorým mu neskôr musela byť amputovaná ruka, spieval svoju obľúbenú pieseň: „Ja som dieťa Božie.“29
Ako hodiny plynuli, uprostred temnoty, smrti a zúfalstva toľkých ďalších drahocenných synov a dcér Božích na Haiti, v rodine Saintelusovcov sa stal zázrak. Gancci, Angie a Gansly boli pod zničenou budovou nájdení živí.30
Zázraky nie sú vždy tak okamžité. Niekedy môžeme byť aj zúfalí, prečo sa zázrak, o ktorý sme sa tak úpenlivo modlili, neuskutoční hneď a zaraz. Ale keď dôverujeme Spasiteľovi, sľúbené zázraky prídu. Či už v tomto živote, alebo v budúcom, všetko sa dá do poriadku. Spasiteľ vyhlásil: „Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“31 „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“32
Svedčím o tom, že keď Ho budete milovať, keď Mu budete dôverovať, veriť Mu a nasledovať Ho, budete cítiť Jeho lásku a uznanie. Ak sa budete pýtať: „Čo si myslí Kristus o mne?“, budete vedieť, že ste Jeho nasledovníci; že ste Jeho priatelia. Skrze Svoju milosť pre vás urobí to, čo vy nemôžete urobiť sami pre seba.
Teraz nedočkavo očakávame záverečné slová nášho milovaného proroka. Prezident Thomas S. Monson bol vysvätený za apoštola Pána Ježiša Krista, keď som mal 12 rokov. Viac ako 48 rokov sme požehnaní tým, že ho môžeme počúvať, ako vydáva svedectvo o Ježišovi Kristovi. Svedčím o tom, že je teraz Spasiteľovým služobne najstarším apoštolom na zemi.
S veľkou láskou a obdivom k mnohým nasledovníkom Ježiša Krista, ktorí nie sú členmi tejto Cirkvi, pokorne vyhlasujeme, že anjeli sa v tejto dobe vrátili na zem. Cirkev Ježiša Krista, tak ako ju založil v dávnej dobe, bola znovuzriadená s mocou, obradmi a požehnaniami neba. Kniha Mormonova je ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi.
Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta. Trpel a zomrel za naše hriechy a tretieho dňa vstal. Je vzkriesený. Príde deň, kedy každé koleno pokľakne a každý jazyk vyzná, že On je Kristus.33 Oného dňa si nebudeme hovoriť: „Považujú ma druhí za kresťana?“ Oného dňa budú naše oči upreté na Neho a naše duše sa budú venovať otázke: „Čo si myslí Kristus o mne?“ On žije. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.