Uchovávať v posvätnosti

Starší Paul B. Pieper

Sedemdesiatnik

S posvätnými vecami je nutné zachádzať s väčšou starostlivosťou, vážnosťou a s väčšou úctou.

Asi 1 500 rokov pred Kristom upútal na svahoch hory Chóreb pozornosť jedného pastiera horiaci ker. Toto stretnutie s Bohom odštartovalo premenu Mojžiša z pastiera na proroka a od pasenia oviec prechádza na zhromažďovanie Izraela. O tisíctristo rokov neskôr nadchlo istého privilegovaného mladého kňaza na kráľovskom dvore svedectvo jedného odsúdeného proroka. Vďaka onému stretnutiu sa z Almu, verejného úradníka, stáva služobník Boží. A skoro o 2 000 rokov neskôr odišiel 14-ročný chlapec do lesa, aby hľadal odpoveď na úprimnú otázku. Udalosť, ku ktorej v onom lese došlo, priviedla Josepha Smitha na cestu prorockého povolania a znovuzriadenia.

Životy Mojžiša, Almu a Josepha Smitha sa vďaka stretnutiu s božským vplyvom zmenili. Tieto zážitky ich posilňovali, aby v priebehu života zostali verní Pánovi a Jeho dielu, napriek obrovskému protivenstvu a následným ťažkým skúškam.

Naše zážitky s božským vplyvom možno nebudú také bezprostredné alebo dramatické, ani naše skúšky asi nebudú také strašné. Avšak, tak ako v prípade týchto prorokov, závisí naša sila vytrvať vo viere na tom, či rozoznávame to, čo obdržíme zhora a či si to uchováme v pamäti v posvätnosti.

Dnes sú právomoc, kľúče a obrady na zemi znovuzriadené. Máme tiež písma a zvláštnych svedkov. Tí, ktorí hľadajú Boha, môžu obdržať krst na odpustenie hriechov a konfirmáciu kladením rúk pre krst ohňom a Duchom Svätým (pozri NaZ 20:41). Vďaka týmto drahocenným znovuzriadeným darom budú naše stretnutia s božským vplyvom väčšinou zahŕňať tretieho člena Božstva, Ducha Svätého.

Nikdy nie som sám, keď Ducha počúvam

pokoj a ochranu vždy mám.

(„The Still Small Voice“, Children’s Songbook, 106)

Nech sme Duchom Svätým vedení;

čo je pravda nech učí nás.

Svedčiť bude o Kristovi,

naše duše svetlom nebies osvieti.

(„Let the Holy Spirit Guide“, Hymns, č. 143)

Keď hľadáme odpovede od Boha, cítime tichý a jemný hlas, ktorý šepká nášmu duchu. Tieto pocity – tieto dojmy – sú tak prirodzené a nepatrné, že ich môžeme prehliadnuť alebo ich pričítať rozumu či intuícii. Toto osobné posolstvo svedčí o Božej osobnej láske a záujme, ktorý má ku všetkým Svojim deťom a k ich osobného poslaniu v smrteľnosti. Keď denne premýšľame o týchto dojmoch, ktoré prichádzajú od Ducha, a keď si ich zaznamenávame, pomáha nám to v dvoch smeroch: 1) pomáha nám to rozpoznať naše osobné stretnutie s božským vplyvom a 2) uchovať o tom záznam pre seba a pre svoje potomstvo. Keď si ich zapisujeme, oficiálne tým dávame najavo svoju vďačnosť Bohu, lebo v ničom sa človek tak neprehreší proti Bohu, teda proti nikomu nie je hnev tak roznietený, okrem tých, ktorí neuznávajú ruku jeho vo všetkých veciach (pozri NaZ 59:21).

Pokiaľ ide o to, čo prijímame Duchom, Pán povedal: Pamätajte, že to, čo prichádza zhora, je posvätné (pozri NaZ 63:64). Toto Jeho vyhlásenie je viac než len pripomienka; je to tiež definícia a vysvetlenie. Svetlo a poznanie získané z neba je posvätné. Je to posvätné práve preto, že jeho zdrojom je nebo.

Posvätný znamená byť hodný zbožnej úcty. Keď je niečo označené za posvätné, Pán naznačuje, že to má väčšiu hodnotu a prioritu než niečo iné. S posvätnými vecami je nutné zachádzať s väčšou starostlivosťou, vážnosťou a s väčšou úctou. To, čo je posvätné, stojí vysoko na rebríčku nebeských hodnôt.

To, čo je posvätné pre Boha, sa stáva posvätným pre nás iba tým, že použijeme slobodnú vôľu; každý sa musí rozhodnúť, či prijme a zachová ako posvätné to, čo pokladá za posvätné Boh. Boh zosiela z neba svetlo a poznanie. Vyzýva nás, aby sme ho obdržali a považovali za posvätné.

Existuje však protiklad vo všetkých veciach (pozri 2. Nefi 2:11). Protikladom k posvätnému je profánne alebo svetské –- to, čo je dočasné alebo pozemské. To, čo je svetské neustále súperí o našu pozornosť a o to, čomu dáme prednosť s tým, čo je posvätné. Poznanie toho svetského je dôležité pre náš každodenný časný život. Pán nás nabáda, aby sme sa snažili o poznanie a múdrosť, aby sme študovali a učili sa z najlepších kníh a aby sme sa zoznamovali s jazykmi, rečami a ľuďmi (pozri NaZ 88:118; 90:15). Rozhodnutie dať prednosť tomu, čo je posvätné, pred tým, čo je svetské, je teda otázkou priority, nie výlučnosti, byť učený je dobré, pokiaľ počúvame Božie rady (pozri2. Nefi 9:29; zvýraznenie pridané).

Zápas týkajúci sa toho, či človek dá v srdci prednosť tomu posvätnému alebo svetskému, môžeme ilustrovať Mojžišovým zážitkom s horiacim krom. Mojžiš obdržal posvätné povolanie od Jehovu oslobodiť deti Izraela z poroby. Avšak, zo začiatku, kvôli svojmu svetskému poznaniu moci Egypta a faraóna, pochyboval. Nakoniec Mojžiš vložil vieru do slova Pánovho, potlačil svoje svetské poznanie a dôveroval tomu posvätnému. Táto dôvera mu dala moc prekonať časné skúšky a vyviesť Izrael z Egypta.

Keď ľudia ušli pred vojskom Nóachovým, a potom sa stali otrokmi Amulona, mohol Alma pochybovať o duchovnom svedectve, ktoré obdržal, keď počúval Abinadiho. Dôveroval ale tomu posvätnému a získal silu znášať dočasné skúšky a vyviaznuť z nich.

Joseph Smith čelil podobnému ťažkému rozhodnutiu v prvých dňoch prekladania Knihy Mormonovej. Poznal posvätnú povahu dosiek a prekladateľskej práce. Martin Harris ho ale presvedčil, aby namiesto posvätnému nabádaniu dal prednosť svetskému ohľadu na priateľstvo a financie. Následkom toho sa rukopis s prekladom stratil. Pán pokarhal Josepha za to, že vydal to, čo je posvätné, zlovoľnosti (pozri NaZ 10:9) a odobral mu na čas dosky a dar prekladať. Keď si Joseph znova utriedil svoje priority, posvätné veci mu boli vrátené a dielo pokračovalo ďalej.

Kniha Mormonova poskytuje ďalšie príklady zápasu o to, ako dať prednosť tomu, čo je posvätné. Opisuje veriacich, ktorých viera ich viedla k stromu života, aby z neho jedli posvätné ovocie, lásku Božiu. Potom ale kvôli posmechu tých, ktorí boli vo veľkej a priestrannej budove, obrátili pozornosť od toho posvätného k tomu svetskému (pozri 1. Nefi 8:11, 24 – 28). Neskôr si Nefiti vybrali pýchu a popreli ducha proroctva a zjavenia a vysmievali sa tomu, čo je posvätné (pozri Helaman 4:12). Dokonca aj niektorí očití svedkovia znamení a zázrakov spojených s narodením Pána sa rozhodli zavrhnúť posvätné prejavy z neba a dali prednosť svetským vysvetleniam (pozri 3. Nefi 2:1 – 3).

Tento zápas pokračuje aj dnes. Svetské hlasy naberajú na sile čo do počtu aj intenzity. Stále viac naliehajú na veriacich, aby sa zriekli svojho vyznania, ktoré svet považuje za iracionálne a nerozumné. Pretože „vidíme len hmlisté obrazy“ (1. Korintským 13:12) a nepoznáme význam všetkých vecí (pozri 1. Nefi 11:17), možno máme občas pocit, že sme zraniteľní a že potrebujeme hlbšie duchovné uistenie. Pán povedal Oliverovi Cowderymu:

Ak si praješ ďalšie svedectvo, obráť myseľ svoju k onej noci, kedy si volal ku mne v srdci svojom, aby si mohol poznať pravdu o týchto veciach.

Nevniesol som pokoj do mysle tvojej ohľadom tejto záležitosti? Aké väčšie svedectvo môžeš mať než od Boha? (pozri NaZ 6:22 – 23).

Pán pripomenul Oliverovi aj nám, aby sme, keď je naša viera skúšaná, spoliehali na posvätné svedectvo, ktoré sme už obdržali. Podobne ako v Mojžišovom, Almovom a Josephovom prípade, tieto stretnutia s božským vplyvom slúžia ako duchovné kotvy, ktoré nás v čase skúšok udržiavajú v bezpečí a na správnej ceste.

Nemôžeme si vybrať, ktoré posvätné veci prijmeme a ktoré nie. Tým, ktorí sa rozhodnú zavrhnúť čo i len jednu posvätnú vec, sa zatemní myseľ (pozri NaZ 84:54) a ak nebudú činiť pokánie, svetlo, ktoré doposiaľ majú, im bude odňaté (pozri D&C 1:33). Ak nebudú ukotvení tým, čo je posvätné, zistia, že ich morálka bude unášaná sem a tam po mori svetskosti. Na druhej strane, tí, ktorí posvätné veci udržiavajú v posvätnosti, dostávajú zasľúbenie: To, čo je od Boha je svetlo; a ten kto prijíma svetlo a zostáva v Bohu, prijíma viac svetla; a to svetlo je jasnejšie a jasnejšie, až príde dokonalý deň (pozri NaZ 50:24).

Kiež nám Pán žehná schopnosťou vždy rozpoznávať to, čo sme obdržali zhora, pamätať na to a udržiavať to v posvätnosti. Svedčím o tom, že keď tak budeme činiť, budeme mať moc vytrvať v skúškach a prekonať prekážky dnešnej doby. V mene Ježiša Krista, amen.