Hory, ktoré treba prekonať
Prezident Henry B. Eyring
Prvý radca v Prvom predsedníctve
Ak máme vieru v Ježiša Krista, budú pre nás požehnaním tie najťažšie, i tie najľahšie okamihy v našom živote.
Počul som, ako prezident Spencer W. Kimball na jednom zasadaní konferencie žiadal Boha, aby mu dal hory, ktoré treba prekonať. Povedal: „Pred nami sú úžasné výzvy, čakajú na nás obrovské príležitosti. Vítam túto vzrušujúcu perspektívu a rád by som, s pokorou, povedal Pánovi:, Ukáž mi tie hory‘, daj mi tie príležitosti.“1
Moje srdce bolo pohnuté, pretože som vedel, že niektorým výzvam a protivenstvám už čelil. Túžil som po tom byť viac ako on, udatný služobník Boží. A tak som sa jednej noci modlil o to, aby bola moja odvaha vyskúšaná. Stále si na to živo spomínam. Večer som pokľakol vo svojej spálni s vierou, ktorá naplnila moje srdce tak, že až pretekalo.
O deň či dva bola moja modlitba zodpovedaná. Najťažšia skúška môjho života ma prekvapila a spokornila. Poskytla mi dvojnásobnú lekciu. Po prvé, dostal som jasné uistenie, že Boh si vypočul moju vernú modlitbu a odpovedal na ňu. Ale po druhé, začal som lekciu, ktorá stále pokračuje, aby som sa naučil, prečo som onej noci cítil také uistenie, že veľké požehnanie, ktoré môže pochádzať z nepriazne, môže viac než vyrovnať akúkoľvek cenu.
Nepriazeň, ktorá má postihla v tej vzdialenej minulosti, sa teraz v porovnaní s tým, čo sa odvtedy prihodilo mne a tým, ktorých milujem, zdá zanedbateľnou. Mnohí z vás teraz prechádzate fyzickými, duševnými a citovými skúškami, ktoré môžu spôsobiť, že začnete kričať, ako jeden úžasný a verný služobník Boží, ktorého dobre poznám. Sestrička ho začula, ako na svojej posteli bolestne vykríkol: „Prečo sa mi to stalo, keď som sa celý svoj život snažil byť dobrý?“
Vy viete, ako Pán odpovedal na onú otázku, ktorú mu položil prorok Joseph Smith vo svojej väzenskej cele:
A ak by si bol uvrhnutý do jamy či do rúk vrahov a bol by nad tebou vynesený rozsudok smrti; ak budeš uvrhnutý do hlbiny; ak sa vzdúvajúce vlny sprisahajú proti tebe; ak sa prudké vetry stanú nepriateľom tvojim; ak nebesia zhromaždia temnotu a všetky prvky sa spolčia, aby zatarasili cestu; a nad to všetko, ak by sa samotný pažerák pekla dokorán otvoril proti tebe, vedz, syn môj, že všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje.
Syn Človeka zostúpil pod toto všetko. Si ty väčší ako on?
Takže, drž sa cesty svojej a kňazstvo zostane s tebou; lebo ich hranice sú stanovené, nemôžu ich prekročiť. Dni tvoje sú známe a rokov tvojich nebude napočítaných menej; takže, neboj sa toho, čo človek môže učiniť, lebo Boh bude s tebou na veky vekov.2
Zdá sa mi, že neexistuje lepšia odpoveď na to, prečo máme skúšky a čo máme činiť, než slová samotného Pána, ktorý za nás prešiel skúškami, ktoré boli strašnejšie ako si vieme predstaviť.
Pamätáte si Jeho slová, keď nám radil, že máme, ak v Neho veríme, činiť pokánie:
Takže, prikazujem ti, aby si činil pokánie – čiň pokánie, inak ťa budem biť palicou svojich úst a rozhorčením svojím a hnevom svojím a utrpenia tvoje budú ťažké – ako ťažké, nevieš, aké prenikavé, nevieš, áno, nevieš ako ťažko znesiteľné budú.
Lebo hľa, Ja, Boh, som vytrpel tieto veci za všetkých, aby oni nemuseli trpieť, ak budú činiť pokánie;
Ale ak nebudú činiť pokánie, musia trpieť rovnako ako Ja.
Utrpenie, ktoré spôsobilo Mne, dokonca Bohu, najväčšiemu zo všetkých, že som sa chvel bolesťou a krvácal z každého póru, a trpel v tele i na duchu – a chcel som, aby som nemusel vypiť ten horký kalich a mohol sa stiahnuť –
Avšak, buď sláva Otcovi, a ja som vypil a dokončil som prípravy Svoje pre deti ľudské.3
Vy i ja veríme tomu, že spôsob, ako prejsť týmito skúškami a zvládnuť ich je viera v to, že je „balzam v Gileáde“4 a že Pán sľúbil: „Neopustím [ťa].“5 Preto nás prezident Thomas S. Monson učí, aby sme pomáhali sami sebe a tým, ktorým slúžime počas toho, čo sa zdá byť osamelými a ohromujúcimi skúškami.6
Ale prezident Monson tiež múdro učil, že základy viery, ktoré v podstate ležia na týchto prísľuboch, si vyžadujú čas, aby mohli byť vybudované. Možno, rovnako ako ja, vidíte potrebu oných základov pri posteli niekoho, kto je pripravený vzdať boj, aby mu pomohli vytrvať až do konca. Ak nie sú základy viery zapustené v našom srdci, sila vytrvať až do konca sa rozdrobí.
Dnes je mojím cieľom opísať to, čo viem o tom, ako môžeme položiť oné neotrasiteľné základy. Činím tak s veľkou pokorou, a to z dvoch dôvodov. Po prvé – to, čo poviem, môže odradiť niekoho, kto akurát zápasí uprostred veľkého protivenstva a cíti, že jeho základy viery sa drobia. A po druhé – viem, že predo mnou ležia omnoho väčšie skúšky, kým môj život skončí. A preto, riešenie, ktoré vám ponúkam, sa ešte len osvedčí počas môjho vlastného života skrze vytrvanie až do konca.
Ako mladý muž som pracoval pre firmu, ktorá pripravovala a stavala základy pre nové domy. V letnej horúčave to bola ťažká práca vykopať na pozemku formu, do ktorej sme liali betón na základy. Nemali sme žiadne stroje. Používali sme krompáč a lopatu. Vybudovanie pevných základov pre domy bola v tej dobe ťažká práca.
Tiež si vyžadovala trpezlivosť. Keď sme vyliali betón do formy, čakali sme, kým vyschne. Aj keď sme chceli, aby sa práca pohla dopredu, čakali sme, až kým základy nevyschli, kým sme mohli odstrániť formu.
A pre stavbára-začiatočníka bolo ešte pôsobivejšie to, čo sa javilo ako nudná a časovo náročná práca – pozorne vkladať kovové prúty do formy, aby sme tak dali základom ich výslednú pevnosť.
Podobným spôsobom musí byť aj naša pôda pozorne pripravená pre základy viery, aby sme prečkali búrky, ktoré sa vyskytnú v každom živote. Onou pevnou pôdou pre základy viery je osobná bezúhonnosť.
To, že sa vždy, keď sa pred nami zjaví rozhodnutie rozhodneme správne, vytvára pevnú pôdu pod našu vieru. Môže to začať v detstve, potom ako sa každá duša narodí s bezplatným darom Ducha Kristovho. S týmto Duchom môžeme vedieť, kedy činíme to, čo je správne pred Bohom a kedy činíme to, čo je z Jeho pohľadu nesprávne.
Tieto rozhodnutia, ktorých časom činíme stovky, pripravia pevnú pôdu, na ktorej je vybudovaný chrám našej viery. Evanjelium Ježiša Krista, so všetkými jeho zmluvami, obradmi a zásadami, je kovová konštrukcia, okolo ktorej je vyliata hmota našej viery.
Jedným z kľúčov trvalej viery je to, že správne určíme ten čas, kedy je tvrdá a suchá. Z tohto dôvodu bolo odo mňa pochabé, keď som sa tak skoro vo svojom živote modlil o vyššie hory, ktoré chcem prekonať a o ťažšie skúšky.
Tvrdnutie a vysušenie sa neuskutoční automaticky po nejakom čase, ale vyžaduje si svoj čas. Nestane sa to len tým, že sme starší. Musíme neustále slúžiť Bohu aj ostatným z celého svojho srdca a duše, a to zmení naše svedectvo o pravde na nerozbitnú duchovnú silu.
Teraz by som chcel povzbudiť tých, ktorí sú práve uprostred ťažkých skúšok a ktorí majú pocit, že ich viera možno pod prívalom ťažkostí ochabuje. Ťažkosti samotné môžu byť vašou cestou, ako posilniť a napokon získať neotrasiteľnú vieru. Moroni, syn Mormonov v Knihe Mormonovej, nám povedal, ako môžeme získať toto požehnanie. Učí nás jednoduchú a láskavú pravdu, že ak konáme len s troškou viery, umožní to Bohu, aby nám ju pomohol zvýšiť.
Moroni učil, že viera je dúfať vo veci, ktoré nevidíme; takže sa nemáme hádať, pretože nevidíme, lebo neobdržíme žiadne svedectvo, až po skúške našej viery.
Povedal, že práve skrze vieru sa Kristus ukázal ich otcom potom, čo bol vzkriesený z mŕtvych; a neukázal sa im, až kým v Neho nemali vieru; a preto, musí to nevyhnutne byť, že niektorí v Neho mali vieru, lebo svetu sa On neukázal.
Ale pre vieru ľudí sa ukázal svetu a oslávil meno Otcove, a pripravil cestu, aby tak ostatní mohli byť podielnikmi nebeského daru, aby mohli dúfať v tie veci, ktoré nevideli.
A preto, aj my môžeme mať nádej a byť podielnikmi oného daru, ak len budeme mať vieru.7
Oný kúsoček najvzácnejšej viery, ktorý máte ochraňovať a používať akýmkoľvek spôsobom je viera v Pána Ježiša Krista. Moroni učil o moci onej viery toto: A nikdy nikto nevykonal zázraky, pokiaľ nemal vieru; a preto najprv verili v Syna Božieho.8
Raz ma navštívila žena, ktorá obdržala zázrak potrebnej sily, aby prečkala nepredstaviteľnú stratu len tým, že si neustále opakovala slová: „Ja viem, že žije Spasiteľ.“9 Oná viera a oné slová svedectva boli stále tam, v tej temnote, ktorá nastala, ale nemohla vymazať spomienky z jej detstva.
Bol som ohromený, keď som zistil, že iná žena odpustila človeku, ktorý jej roky ubližoval. Bol som prekvapený a opýtal som sa jej, prečo sa rozhodla odpustiť a zabudnúť na roky a roky nenávistného týrania.
Tichučko odpovedala: „Bola to tá najťažšia vec, ktorú som kedy urobila, ale vedela som len to, že to musím urobiť. A tak som to urobila.“ Jej viera, že Spasiteľ jej odpustí, ak ona odpustí ostatným, ju pripravila na to, že keď sa len o niekoľko mesiacov potom, čo odpustila svojmu zanovitému protivníkovi, musela pozerať do tváre smrti, cítila pocity pokoja a nádeje.
Spýtala sa ma: „Keď prídem do neba, aké to tam bude?“
Odpovedal som: „Z toho, čo som videl ohľadom vašej schopnosti preukazovať vieru a odpúšťať viem len to, že pre vás to bude nádherný návrat domov.“
Mám ďalšie povzbudenie pre tých, ktorí teraz premýšľajú nad tým, či je ich viera v Ježiša Krista dostatočná na to, aby dobre vytrvali až do konca. Som požehnaný tým, že niektorých z vás, ktorí teraz počúvate, som mohol spoznať už keď ste boli mladší, plní energie, talentovanejší než väčšina ľudí okolo vás, a aj tak ste sa rozhodli robiť to, čo robil Spasiteľ. Okrem hojnosti požehnaní ste si našli spôsoby, ako pomáhať a starať sa o tých, ktorých ste mohli vo svojom živote ignorovať alebo sa na nich pozerať zhora.
Keď prídu ťažké skúšky, bude tam aj viera vytrvať v nich dobre. Možno si ju vtedy nepovšimnete, ale budete si ju budovať tým, že budete konať na základe čistej lásky Kristovej, budete slúžiť a odpúšťať iným, tak ako to činil Spasiteľ. Budujete si základy viery tým, že milujete tak, ako miloval Spasiteľ a slúžite Mu. Vaša viera v Neho vedie ku skutkom pravej lásky, ktoré vám prinesú nádej.
Nikdy nie je príliš neskoro posilňovať základy viery. Vždy je na to čas. Keď veríte v Spasiteľa, môžete činiť pokánie a žiadať o odpustenie. Určite existuje niekto, komu môžete odpustiť. Určite existuje niekto, komu môžete poďakovať. Určite existuje niekto, komu môžete slúžiť a pozdvihnúť ho. Môžete tak činiť nech ste kdekoľvek a nech sa cítite akokoľvek osamotení a opustení.
Nemôžem vám sľúbiť, že vaše protivenstvo v tomto živote skončí. Nemôžem vás uistiť, že vaše skúšky budú trvať len krátky okamih. Jednou z charakteristík životných skúšok je to, že sa zdá ako keby sa vtedy naše vnímanie času spomalilo, až sa takmer úplne zastaví.
Má to svoje dôvody. Vieme, že tieto dôvody možno neposkytujú veľa útechy, ale poskytnú vám trpezlivosť. Tieto dôvody vyplývajú z tohto jedného faktu: Nebeský Otec a Spasiteľ, vo Svojej dokonalej láske, ktorú ku vám prechovávajú, chcú, aby ste boli pripravení byť s Nimi a žiť v rodinách naveky. Môžu tam byť iba tí, ktorí budú omytí a dokonale čistí skrze uzmierenie Ježiša Krista.
Moja mama bojovala s rakovinou takmer desať rokov. Liečenie, operácie a nakoniec upútanie na lôžko boli niektoré z jej skúšok.
Pamätám si, že môj otec, keď bol svedkom jej posledného vydýchnutia, povedal: „Malé dievčatko si odišlo odpočinúť domov.“
Jedným z rečníkov na jej pohrebe bol prezident Spencer W. Kimball. Spomedzi všetkých prejavov úcty, ktoré jej prejavil, si spomínam na tento: „Niektorí z vás si možno myslia, že Mildred trpela tak dlho a tak veľa, pretože urobila niečo zlé, za čo si zaslúžila takéto skúšky.“ Potom povedal: „Nie. Boh ju len chcel o trochu viac zušľachtiť.“ Spomínam si, ako som vtedy premýšľal: „Ak táto žena potrebovala viac zušľachtiť, čo čaká na mňa?“
Ak máme vieru v Ježiša Krista, budú pre nás požehnaním tie najťažšie, i tie najľahšie okamihy v našom živote. Vždy, za akýchkoľvek podmienok, sa môžeme s vedením Ducha rozhodnúť správne. Máme evanjelium Ježiša Krista, aby formovalo a viedlo náš život, ak sa pre to rozhodneme. A s prorokmi, ktorí nám zjavujú, aké je naše miesto v pláne spásy, môžeme žiť s dokonalou nádejou a pocitom pokoja. Nikdy sa nemusíme v Pánovej službe cítiť osamelí alebo nemilovaní, pretože nikdy nie sme. Preto môžeme cítiť Božiu lásku. Spasiteľ nám prisľúbil, že anjeli budú po našej ľavici a po našej pravici, aby nás podopierali.10 A On vždy dodrží Svoje slovo.
Svedčím o tom, že Boh Otec žije a že Jeho Milovaný Syn je naším Vykupiteľom. Duch Svätý potvrdil pravdu, ktorá bola vyučovaná na tejto konferencii a potvrdí ju opäť, keď ju budete vyhľadávať, keď počúvate a neskôr budete študovať posolstvá Pánových oprávnených služobníkov, ktorí sú tu. Prezident Thomas S. Monson je Pánovým prorokom nad celým svetom. Pán na vás dohliada. Boh Otec žije. Jeho Milovaný Syn, Ježiš Kristus, je naším Vykupiteľom. Jeho láska neutícha. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.