„Tiene odstrašil spev“, Môj kamarát, marec 2025, 16 – 17.
Tiene odstrašil spev
Zrazu sa mu v hlave vynorili slová jeho obľúbenej piesne z Primáriek.
Skutočný príbeh z Mexika.
„Je čas ísť do postele,“ povedala mama s úsmevom.
Logan išiel do svojej izby. Pomodlil sa a vliezol do postele. Potom mu mama prečítala rozprávku. Pomaly zatvoril oči. Čoskoro zaspal.
Logan mal však strašidelný sen. Bol sám na temnom mieste. Uvidel veľkú, ostnatú príšeru s obrovskými zubiskami. Zavrčala na neho. Potom sa k nemu rozbehla!
Logan sa pokúsil utiecť. Ale pošmykol sa a spadol! Príšera sa približovala a zväčšovala, až kým –
Logan sa zobudil a posadil sa v posteli. Utrel si slzy z očí a videl, že vonku je ešte tma.
Chcel sa o tomto sne porozprávať so svojimi rodičmi. Ale nechcel odísť z postele. Tma v ňom vyvolala pocit, akoby sa niekde skrývala príšera. Každý tieň vyzeral strašidelne. Pes, ktorý vonku štekal, znel ako vrčanie príšery.
Logan si vytiahol prikrývku až k nosu. Bol príliš vystrašený na to, aby sa vôbec pohol.
Chcel znovu zaspať. Ale zakaždým, keď zatvoril oči, uvidel nahnevanú tvár príšery a jej ostré zuby. Nemohol sa prestať pozerať na strašidelné tiene.
Potom uvidel obrázok na stolíku pri posteli. Bola to fotografia, na ktorej bol on, jeho dvaja bratia, otec a mama pred chrámom v Monterrey v Mexiku. Vyzerali veľmi šťastní.
Zrazu sa mu v hlave vynorili slová jeho obľúbenej piesne z Primáriek. „Rád sa dívam na chrám,“ začal Logan potichu spievať. „A raz i pôjdem tam. Cítiť Ducha Svätého, počúvať a modliť sa.“*
Kým Logan spieval, premýšľal o tom dni v chráme so svojou rodinou. Cítil sa veľmi pokojne. Vďaka chrámu mohol byť so svojou rodinou navždy.
Logan nepočul cez zvuk svojho hlasu, ako pes šteká. Zatvoril oči a spieval ďalej. „Ako dieťa Božie, naučil som sa pravde tejto: Rodina je na večnosť.“ V srdci cítil pokoj a to mu na tvári vyčarilo úsmev. Vedel, že žiadna príšera neexistuje.
Predtým bola izba tmavá a strašidelná. Ale teraz bola pokojným a bezpečným miestom. Logan si znovu ľahol na vankúš a pokojne zaspal.
Keď sa zobudil, vonku bolo slnečno. Vstal a pozrel sa na slnečné lúče, ktoré sa odrážali od jeho fotografie chrámu. Keď sa chystal na zhromaždenie, hmkal si svoju obľúbenú pieseň.
Cestou na zhromaždenie povedal svojej rodine o svojej nočnej more a piesni, ktorú si zaspieval. V kaplnke počúval príhovory a spieval náboženské piesne. Potom bol čas ísť na Primárky.
Logan miloval počúvanie klavíra. A teraz vedel, že niektoré piesne sú dostatočne silné na to, aby odstrašili aj strašidelné príšery.
„Vitajte, je čas na spev,“ povedala vedúca Primáriek. „Akú pieseň by sme si mali zaspievať ako prvú?“
„Ja viem!“ povedal Logan a zdvihol ruku vysoko do vzduchu. „Zaspievajme si pieseň ‚Rád sa dívam na chrám‘.“
Ilustrácie: Carolina Faríasová