Môj kamarát
Hľadanie opíc
Marec 2025


„Hľadanie opíc“, Môj kamarát, marec 2025, 4 – 5.

Hľadanie opíc

„Je to ako keď počujem Ducha Svätého, keď Mu venujem pozornosť.“

Skutočný príbeh z Kostariky.

Chlapec so slnečnými okuliarmi sa mračí, zatiaľ čo dievča a chlapec za ním sa usmievajú a ukazujú na niečo mimo záberu

„Fíha!“ povedal Ethan. „Videl si ju?“

„Áno, pozri sa na jej zlatý chvostík!“ povedala Lily.

Boston sa pozrel hore, ale videl len tiene.

„Dnes sme už videli tri opice!“ povedal Ethan.

Boston však žiadnu nevidel! S rodinou navštívili dažďový prales, aby videli opice žijúce v divočine. Ale opice boli príliš ďaleko na to, aby ich Boston videl.

Boston bol slepý. Videl len veci, ktoré mal veľmi blízko seba. Zvyčajne mu nevadilo, že bol slepý. Aj tak vedel robiť veľa super vecí. Dokázal prstami čítať Braillovo písmo a chodiť s paličkou po tme. A dokázal nájsť ľudí tak, že počúval ich hlas.

Bostonovi sa však niekedy nepáčilo, že bol slepý. Ako dnes.

Boston si sadol na zem a povzdychol si. To nie je fér! pomyslel si.

O pár minút neskôr dostal nápad. Nebeský Otec, prosím, pomôž nejakej opici prísť dostatočne blízko, aby som ju videl, modlil sa Boston v mysli.

Boston zatiaľ nezbadal ani jednu opicu. Potom z diaľky začul hluk.

Chlapec so slnečnými okuliarmi sa usmieva, zatiaľ čo si drží ruku pri uchu

„Počuli ste to?“ spýtal sa Boston. „Myslím, že to bola opica!“

„Ja som nič nepočul,“ povedal Ethan.

„Ani ja,“ povedal ocko. „Máš dobrý sluch!“

Boston počul, ako opica beží cez kríky popri chodníku. Ukázal smerom k zvuku. „Tam!“

Potom počul ďalšiu a ďalšiu. Niekedy jeho rodina zahliadla opice, keď na ne ukázal. Ale žiadna z opíc sa nedostala dostatočne blízko na to, aby ju videl.

Chlapec so slnečnými okuliarmi rozpráva s rečovou bublinou ukazujúcou zvukové vlny

Čoskoro prišiel čas ísť domov.

„Je mi ľúto, že si nevidel žiadne opice,“ povedala mama, keď kráčali k autu.

Boston pokrčil plecami. „To je v poriadku. Chcel som nejakú vidieť, ale namiesto toho som ich veľa počul.“ Potom premýšľal o svojej modlitbe. „Trochu mi to pripomína Ducha Svätého.“

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa mama.

„Keď som sa zastavil, aby som počúval, uvedomil som si, že sú všade okolo mňa. Počul som ich, aj keď som ich nevidel. Je to ako keď počujem Ducha Svätého, keď Mu venujem pozornosť.“

„To je skvelé ponaučenie,“ povedala mama.

Boston začul niečo v kríkoch vedľa seba. Potom niečo vybehlo na chodník – priamo pred ním! Malo to ryšavé chlpy a dlhý chvost. Zastavilo sa to a pozrelo priamo na neho. Potom to opäť vybehlo na stromy.

Opica! Nakoniec predsa len jednu zbadal!

Boston sa usmial. Byť slepý bolo niekedy ťažké. Ale dnes mu to pomohlo učiť sa o Duchu Svätom. A to bolo celkom super.

oranžová opica
PDF formát príbehu

Ilustrácie: Alyssa Gonzalezová