Prvorodený

V dobe dávnych patriarchov obdržal prvorodený syn prvorodenstvo (Gen. 43:33), a tak zdedil po smrti otca vedenie rodiny. Prvorodený musel byť hodný toho, aby prijal túto zodpovednosť (1. Kron. 5:1–2) a svoje prvorodenstvo mohol stratiť skrze nespravodlivosť.

Podľa Mojžišovho zákona bol prvorodený syn pokladaný za toho, kto prináleží Bohu. Prvorodený obdržal dvojnásobný diel z vlastníctva svojho otca (Deut. 21:17). Po smrti otca bol zodpovedný za starostlivosť o matku a sestry.

Prvorodený samec tiež patril Bohu. Čisté zvieratá boli používané pre obete, zatiaľ čo nečisté zvieratá mohli byť vykúpené alebo predané, alebo zabité (Ex. 13:2, 11–13; 34:19–20; Lev. 27:11–13, 26–27).

Prvorodený symbolizoval Ježiša Krista a Jeho pozemskú službu, pripomínajúc ľuďom, že príde veľký Mesiáš (Mojž. 5:4–8; 6:63).

Ježiš bol prvorodený z duchovných detí nášho Nebeského Otca, Jednorodený Otcov v tele a prvý, ktorý vstal z mŕtvych vo vzkriesení (Kol. 1:13–18). Verní Svätí sa stávajú vo večnosti členmi Cirkvi Prvorodeného (NaZ 93:21–22).